Štvrtok
21. máj 2015
meniny: Zina
Posviatok Nanebovstúpenia - 47. deň Päťdesiatnice. Svätí veľkí králi a apoštolom rovní Konštantín a Helena.
Evanjelium na utierni:
Jn 36. začalo (10, 9 - 16)
= svätým Konštantínovi a Helene.
Apoštol na liturgii:
48. začalo (Sk 25, 13 - 19)
= radové čítanie, a
49. začalo (Sk 26, 1 - 5. 12 - 20)
= svätým Konštantínovi a Helene.
Evanjelium na liturgii:
Jn 55. začalo (16, 23b - 33a)
= radové čítanie, a
Jn 35. začalo od polovice (10, 1 - 9)
= svätým Konštantínovi a Helene.
Evanjelium na utierni
Jn 36. začalo (10, 9 - 16)
Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.
Apoštol na liturgii
48. začalo (Sk 25, 13 - 19)
V tých dňoch kráľ Agrippa a Berenika zišli do Cézarey, aby pozdravili Festa. Keď tam boli už viac dní, Festus sa zmienil kráľovi o Pavlovi: „Félix tu nechal vo väzení istého muža. Keď som bol v Jeruzaleme, prišli kvôli nemu za mnou veľkňazi a židovskí starší a žiadali ho odsúdiť. Odpovedal som im, že Rimania nevydávajú nikoho skôr, kým obžalovaný nedostane možnosť brániť sa proti obvineniu v prítomnosti žalobcov. Keď teda prišli sem, bez prieťahov som v nasledujúci deň sadol na súdny stolec a rozkázal som priviesť toho muža. Žalobcovia ho obstúpili, ale nevzniesli nijaké obvinenie zo zločinov, z ktorých som ho podozrieval. Mali s ním nejaké spory o ich náboženstve a o akomsi mŕtvom Ježišovi, o ktorom Pavol tvrdí, že žije."
a
49. začalo (Sk 26, 1 - 5. 12 - 20)
V tých dňoch Agrippa povedal Pavlovi: „Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu.“ Vtedy Pavol vystrel ruku a začal svoju obrannú reč: „Kráľ Agrippa, pokladám sa za blaženého, že sa smiem dnes pred tebou brániť proti všetkému, čo Židia na mňa žalujú, tým viac, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Preto ťa prosím, trpezlivo ma vypočuj. Všetci Židia poznajú môj život od mladosti, aký bol od začiatku v mojom národe v Jeruzaleme. Poznajú ma od začiatku - len keby chceli vydať svedectvo -, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva. Keď som takto išiel do Damasku s mocou a dovolením veľkňazov, cestou som na pravé poludnie videl, kráľu, svetlo z neba jasnejšie než žiara slnka, ktoré zalialo mňa aj tých, čo šli so mnou. Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: ,Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko ti proti ostňu sa vzpierať.‘ Ja som sa spýtal: ,Kto si, Pane?‘ A Pán povedal: ,Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vstaň a stoj na nohách, lebo som sa ti na to zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti zjavím. Budem ťa chrániť pred ľudom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam otvoriť im oči, aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou vo mňa.‘ Preto som, kráľ Agrippa, nemohol odporovať nebeskému videniu, ale hlásal som najprv tým, čo sú v Damasku, a potom v Jeruzaleme a po celej judejskej krajine aj pohanom, aby robili pokánie a obrátili sa k Bohu a konali skutky hodné pokánia."
Evanjelium na liturgii
Jn 55. začalo (16, 23b - 33a)
Pán povedal svojim učeníkom: „Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. Toto som vám hovoril v obrazoch. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene. V ten deň budete prosiť v mojom mene. A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás. Veď Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Boha. Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi.” Jeho učeníci mu povedali: „Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch. Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od Boha.” Ježiš im odvetil: „Teraz veríte? Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj.”
a
Jn 35. začalo od polovice (10, 1 - 9)
Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.” Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.”