Nedeľa
28. december 2014
meniny: Ivana, Ivona
NEDEĽA PO KRISTOVOM NARODENÍ - pamiatka svätých a spravodlivých Jozefa Snúbenca, Dávida Kráľa a Jakuba, Božieho brata. NEDEĽA 29. TÝŽDŇA PO PÄŤDESIATNICI. Posviatok Narodenia Ježiša Krista. 4. hlas, 7. utierňové evanjelium.
Evanjelium na utierni:
Jn 63. začalo (20, 1 - 10)
= radové o zmŕtvychvstaní.
Apoštol na liturgii:
200. začalo (Gal 1, 11 - 19)
= z nedele po Narodení, a
233. začalo (Ef 6, 10 - 17)
= radové čítanie z 27. nedele, alebo
221. začalo (Ef 2, 14 - 22)
= radové čítanie z 24. nedele.
Evanjelium na liturgii:
Mt 4. začalo (2, 13 - 23)
= z nedele po Narodení, a
Lk 85. začalo (17, 12 - 19)
= radové čítanie.
Evanjelium na utierni
Jn 63. začalo (20, 1 - 10)
V tom čase, ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.” Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písma, že má vstať z mŕtvych. Potom sa učeníci vrátili domov.
Apoštol na liturgii
200. začalo (Gal 1, 11 - 19)
Bratia, oznamujem vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista. Veď ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov. Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou, ani som nevystúpil do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku. Až po troch rokoch som vystúpil do Jeruzalema, aby som videl Petra, a zostal som uňho pätnásť dní. Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata.
a
233. začalo (Ef 6, 10 - 17)
Bratia, upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo my nebojujeme s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, s duchmi zla v nebeských sférach. Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Predovšetkým si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy Zlého! A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!
nedele alebo
221. začalo (Ef 2, 14 - 22)
Bratia, Kristus je náš pokoj! On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo, tým, že zrušil zákon prikázaní, spočívajúci v nariadeniach, aby v sebe z tých dvoch vytvoril jedného nového človeka, a nastolil pokoj; aby v jednom tele skrze kríž v sebe samom zabil nepriateľstvo a zmieril oboch s Bohom. Prišiel a zvestoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko; lebo skrze neho máme obaja v jednom Duchu prístup k Otcovi. Teda už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny. Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; nárožným kameňom je sám Kristus Ježiš. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu.
nedele
Evanjelium na liturgii
Mt 4. začalo (2, 13 - 23)
Keď mudrci odišli, Jozefovi sa vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.” On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán skrze proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.” Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „V Ráme bolo počuť hlas, plač, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet.” Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: „Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.” On vstal, vzal dieťa i jeho matku a prišiel do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaos namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do Galilejského kraja. Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.”
a
Lk 85. začalo (17, 12 - 19)
V tom čase, keď Ježiš vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!” Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!” A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?” A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.”