Utorok
5. august 2014
meniny: Hortenzia
Utorok 9. týždňa po Päťdesiatnici. Predsviatok Premenenia nášho Pána Ježiša Krista; svätý mučeník Eusignios. [Obdobie uspenského pôstu.]
Apoštol na liturgii:
152. začalo (1 Kor 12, 12 - 26)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii:
Mt 76. začalo (18, 18 - 22; 19,1 - 2. 13 - 15)
= radové čítanie.
Parémie na večierni:
Ex 24, 12 - 18
;
Ex 33, 11 - 23. 34, 4b. 5 - 6. 8a
;
1 Kr 19, 3b - 4a. 5 - 9a. 11 - 13a. 15a. 16b
= všetky tri Premeneniu.
Apoštol na liturgii
152. začalo (1 Kor 12, 12 - 26)
Bratia, ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom. Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. A keby noha povedala: „Nie som ruka, nepatrím k telu,“ azda kvôli tomu prestáva patriť k telu? A keby povedalo ucho: „Nie som oko, nepatrím k telu,“ azda kvôli tomu prestáva patriť k telu? Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel. Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo? No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo. A oko nemôže povedať ruke: „Nepotrebujem ťa!“ ani hlava nohám: „Nepotrebujem vás!“ Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné. A údy tela, ktoré pokladáme za menej úctyhodné, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť, kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť, aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý. Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy.
Evanjelium na liturgii
Mt 76. začalo (18, 18 - 22; 19,1 - 2. 13 - 15)
Pán povedal svojim učeníkom: „Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.” Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?” Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz." Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán. Išli za ním veľké zástupy a on ich tam uzdravoval. Vtedy mu priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali. Ježiš im povedal: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.” Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ.
Parémie na večierni
Ex 24, 12 - 18
Pán povedal Mojžišovi: „Vystúp ku mne na vrch a zostaň tam! Dám ti kamenné tabule, zákon a prikázania, ktoré som napísal, aby sa im uzákonili!“ Mojžiš a jeho služobník Jozue vstali a vystúpili na Boží vrch. Starším povedal: „Čakajte tu, kým sa k vám nevrátime! Hľa, Áron a Hur sú s vami. Ak niekto bude mať spor, nech sa obráti na nich!“ Mojžiš vystúpil na vrch a vrch zahalil oblak. Na Boží vrch Sinaj zostúpila Pánova sláva a oblak ho zahaľoval šesť dní. V siedmy deň Pán sprostred oblaku zavolal Mojžiša. Pred synmi Izraela bol vzhľad Pánovej slávy na končiari vrchu ako žeravý oheň. Mojžiš vstúpil doprostred oblaku a vystúpil na vrch. A bol tam na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí.
Ex 33, 11 - 23. 34, 4b. 5 - 6. 8a
V tých dňoch sa Pán rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom bol poslaný do tábora. Avšak služobník Jozue, Nunov syn, mladík, nevychádzal zo stánku. A Mojžiš povedal Pánovi: „Pozri, ty mi hovoríš: «Vyveď tento ľud!», ale neukázal si mi, koho pošleš so mnou. Povedal si mi: «Poznám ťa viac ako všetkých a máš u mňa milosť.» Ak som teda našiel milosť pred tebou, poznateľne mi zjav samého seba, aby som ťa videl: nech nájdem milosť pred tebou a nech pochopia, že tento národ je tvojím ľudom.“ A Pán mu hovorí: „Ja sám budem kráčať pred tebou a darujem ti odpočinok.“ Mojžiš mu povedal: „Ak ty sám nebudeš kráčať s nami, nevyvádzaj ma odtiaľ! A ako sa naozaj stane známym, že som u teba našiel milosť, ja i tvoj ľud, ak nie podľa toho, že budeš kráčať s nami?! A stanem sa slávnym, ja i tvoj ľud, nad všetky národy, ktoré sú na zemi.“ A Pán povedal Mojžišovi: „Toto tvoje slovo, ktoré si povedal, vykonám. Veď si našiel milosť predo mnou a poznám ťa viac ako všetkých.“ Mojžiš hovorí: „Ukáž mi svoju slávu.“ Povedal: „Ja pôjdem pred tebou so svojou slávou a vyslovím pred tebou aj svoje Pán. Zmilujem sa, nad kým sa zmilúvam a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam.“ A povedal: „Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo človek nedokáže vidieť moju tvár a zostať nažive.“ A Pán povedal: „Hľa, pri mne je miesto. Budeš stáť na skale, kým neprejde moja sláva. Umiestnim ťa do skalnej trhliny a zatônim ťa svojou rukou, kým neprejdem. Snímem svoju ruku a vtedy ma uvidíš odzadu, ale moja tvár sa ti nezjaví.“ Mojžiš skoro ráno vstal a ráno vystúpil na vrch Sinaj, ako mu povedal Pán. A Pán zostúpil v oblaku a vyslovil Pánovo meno. Pán kráčal pred jeho tvárou a volal: „Pán je Boh súcitný a milostivý, veľmi trpezlivý, nesmierne milosrdný a pravdivý.“ Mojžiš rýchlo padol na zem a poklonil sa Pánovi.
1 Kr 19, 3b - 4a. 5 - 9a. 11 - 13a. 15a. 16b
V tých dňoch Eliáš prišiel do Bersaby, ktorá je v judejskej krajine, svojho sluhu nechal tam a sám kráčal na deň cesty do púšte. Prišiel, sadol si pod borievku, zaspal a tam pod stromom mal sen. Hľa, niekto sa ho dotkol a povedal mu: „Vstaň, jedz a pi!“ Eliáš sa pozrel a hľa: pri svojej hlave mal nekvasený jačmenný chlieb a krčah vody! Vstal, jedol, pil, obrátil sa a zaspal. Pánov anjel sa vrátil druhý raz, dotkol sa ho a povedal mu: „Vstaň, jedz a pi, lebo máš pred sebou dlhú cestu!“ Vstal, jedol, pil a kráčal v sile tohto pokrmu štyridsať dní a štyridsať nocí až po vrch Horeb. Tam vošiel do jaskyne a urobil si v nej príbytok. A hľa, zaznelo mu Pánovo slovo a Pán mu povedal: „Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána!“ A hľa, Pán prechádzal okolo. Pred Pánom išiel veľký a silný vietor, ktorý trhá vrchy a láme skaly, ale Pán nebol vo vetre. Po vetre nastalo zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení bol oheň, ale Pán nebol v ohni. Po ohni prišiel jemný vánok – a tam bol Pán. Keď to Eliáš počul, zakryl si tvár svojím plášťom, vyšiel a zastal blízko jaskyne. A Pán mu povedal: „Choď, vráť sa svojou cestou, vyjdi na cestu Damaskej púšte a pomažeš Elizea, Safatovho syna, za proroka namiesto seba!“