Pondelok
23. jún 2014
meniny: Sidónia
Pondelok 3. týždňa po Päťdesiatnici. Posviatok Slávnostnej poklony telu a krvi Ježiša Krista. Svätá mučenica Agripína. [Obdobie petro-pavlovského pôstu.]
Apoštol na liturgii:
94. začalo (Rim 7, 1 - 13)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii:
Mt 34. začalo (9,36 - 10,8)
= radové čítanie.
Parémie na večierni:
Gn 17, 15-17. 19a. 18, 11a. 12-14a. 21, 1a. 2. 4-8
;
Sdc 13, 2-5a. 8. 13-14a. 17-18. 21a
;
Iz 40, 1-3. 9a-e. 41, 17d-18. 45, 8a-d. 48, 20b-21b. 54,1
= všetky tri svätému Jánovi Predchodcovi.
Apoštol na liturgii
94. začalo (Rim 7, 1 - 13)
Bratia, hovorím takým, čo poznajú zákon, že zákon panuje nad človekom, dokiaľ žije. Aj vydatú ženu zákon viaže len k žijúcemu mužovi; ak muž zomrie, je oslobodená od zákona muža. Kým teda žije muž, budú ju volať cudzoložnicou, ak patrí inému mužovi. Ale ak muž zomrie, je oslobodená od zákona a nie je cudzoložnicou, ak patrí inému mužovi. Tak ste aj vy, bratia moji, zomreli zákonu skrze Kristovo telo, aby ste patrili inému, tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu. Lebo kým sme boli v tele, pôsobili v našich údoch hriešne vášne, podnecované zákonom, aby prinášali ovocie smrti. Ale teraz sme oslobodení od zákona, lebo sme zomreli tomu, čo nás držalo v zajatí, aby sme tak slúžili po novom, v Duchu, a nie po starom, podľa litery. Čo teda povieme? Je zákon hriechom? Vonkoncom nie! Ale hriech som poznal iba skrze zákon; veď by som nevedel o žiadostivosti, keby zákon nehovoril: „Nebudeš túžiť.“ Ale hriech, keď sa mu naskytla príležitosť skrze prikázanie, vzbudil vo mne všetku žiadostivosť; lebo bez zákona bol hriech mŕtvy. Ja som kedysi žil bez zákona, ale keď prišlo prikázanie, hriech ožil a ja som zomrel; i ukázalo sa, že to prikázanie, ktoré bolo pre život, bolo mi na smrť. Lebo hriech, keď sa mu naskytla príležitosť skrze prikázanie, ma zviedol, a tým zabil. Tak teda zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré. Teda to dobré stalo sa mi smrťou? Vonkoncom nie! Ale hriech, aby sa ukázal ako hriech, spôsobil mi prostredníctvom toho dobrého smrť, aby sa tak hriech skrze prikázanie stal nadmieru hriešnym.
Evanjelium na liturgii
Mt 34. začalo (9,36 - 10,8)
V tom čase, keď Ježiš videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.” Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Andrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Lebbaios, zvaný Tadeáš, Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho aj zradil. Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.’ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte."
Parémie na večierni
Gn 17, 15-17. 19a. 18, 11a. 12-14a. 21, 1a. 2. 4-8
Boh povedal Abrahámovi: „Saraj, tvoja manželka, nebude sa volať Saraj, ale Sára bude jej meno. Požehnám ju a dám ti z nej potomka. Požehnám ho, rozmnoží sa v národy a budú z neho pochádzať králi národov.“ Abrahám padol na tvár, zasmial sa a v mysli si povedal: „Azda storočný splodí syna?! A azda Sára, ktorá má deväťdesiat rokov, porodí?!“ Boh však povedal Abrahámovi: „Áno! Hľa, Sára, tvoja manželka, ti porodí syna a dáš mu meno Izák. Uzavriem s ním zmluvu, ktorá bude zmluvou večnou.“ Abrahám a Sára boli už veľmi starí. Sára sa v duchu zasmiala a povedala: „Doposiaľ sa mi to nestalo a môj pán je starý.“ A Pán povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára v duchu zasmiala a povedala: «Azda naozaj porodím, veď som zostarla!?» Azda Boh nedokáže urobiť čokoľvek?!“ A Pán navštívil Sáru, ako povedal. Sára počala a porodila Abrahámovi syna v starobe, v čase, o ktorom mu rozprával Pán. Na ôsmy deň ho obrezal, ako mu to prikázal Boh. Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn. Sára povedala: „Pán spôsobil, že sa usmievam. Ak sa to niekto dopočuje, bude sa radovať spolu so mnou.“ A povedala: „Kto zvestuje Abrahámovi, že Sára dojčí potomka? Lebo vo svojej starobe som porodila syna!“ Potomok vyrástol a prestal sa živiť materským mliekom. V deň, keď sa Izák, jeho syn, prestal živiť materským mliekom, Abrahám urobil veľkú hostinu.
Sdc 13, 2-5a. 8. 13-14a. 17-18. 21a
V tých dňoch žil muž z kmeňa Dan, ktorý sa volal Manóe. Jeho manželka bola neplodná a nerodila. Manželke sa zjavil Pánov anjel a povedal jej: „Hľa, si neplodná, no počneš a porodíš syna. Teraz si dávaj pozor, nepi víno ani opojný nápoj a nejedz nič nečisté, lebo hľa, počneš a porodíš syna! Britva sa nedotkne jeho hlavy, lebo toto dieťa bude od lona zasvätené Bohu.“ Žena prišla a povedal svojmu manželovi: „Prišiel ku mne Boží človek a jeho vzhľad bol veľmi jasný, ako vzhľad Božieho anjela. Povedal mi: «Hľa, počneš a porodíš syna. Teraz nepi víno ani opojný nápoj a nejedz nič nečisté, lebo dieťa bude zasvätené Bohu od lona až do dňa svojej smrti.“ Manóe sa pomodlil k Pánovi a povedal: „Pane, prosím ťa, nech Boží človek, ktorého si poslal, príde k nám ešte raz a naučí nás, čo máme urobiť s narodeným dieťaťom.“ Pánov anjel prišiel k Manóemu a povedal: „Nech sa zdržiava všetkého, o čom som rozprával tvojej manželke. Nech neje nič, čo pochádza z viniča a nech nepije víno ani opojný nápoj.“ Manóe povedal Pánovmu anjelovi: „Aké je tvoje meno, aby sme ťa oslávili, keď príde na tvoje slovo?!“ Pánov anjel mu povedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno? Ono je obdivuhodné.“ A Pánov anjel sa Manóemu a jeho manželke viac nezjavil.
Iz 40, 1-3. 9a-e. 41, 17d-18. 45, 8a-d. 48, 20b-21b. 54,1
Takto hovorí Pán: „Potešujte, potešujte môj ľud, hovorí Boh. Kňazi, hovorte k srdcu Jeruzalema a povzbudzujte ho, že sa rozmnožila jeho poníženosť. Veď jeho hriech je zničený, lebo dostal z Pánovej ruky dvojnásobne za svoje prehrešenia. Hlas volajúceho na púšti: «Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu!» Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Sionu, vystúp na vysoký vrch! Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Jeruzalemu, pozdvihni mocne svoj hlas! Vystúpte, nebojte sa! Ja som Pán, Boh, ja vypočujem chudobných, ja som Boh Izraela, neopustím ich, ale na vrchoch otvorím rieky a uprostred polí pramene, z púšte urobím lúku, z vyprahnutej zeme pramene vôd. Nech sa zhora veselí nebo, nech z oblakov prší spravodlivosť! Nech zažiari zem a vydá milosrdenstvo a zároveň nech zažiari spravodlivosť! Ohlasujte to veselým hlasom a nech je to počuť, hlásajte to až do končín zeme. Hovorte, že Pán vykúpil svojho služobníka Jakuba a keď vysmädnú na púšti, vyvedie pre nich vodu zo skaly. Veseľ sa, neplodná, ktorá si nerodila, krič a volaj, ktorá si nemala bolesti, lebo opustená má viac detí ako vydatá.“