Pondelok
12. máj 2014
meniny: Pankrác
Pondelok po Nedeli o porazenom - 23. deň Päťdesiatnice. Naši otcovia svätý Epifanios, cyperský biskup, a svätý Germanos, konštantínopolský patriarcha.
Apoštol na liturgii:
24. začalo (Sk 10, 1 - 16)
= radové čítanie, prípadne aj
318. začalo (Hebr 7,26 - 8,2)
= svätým Epifaniovi a Germanovi.
Evanjelium na liturgii:
Jn 24. začalo (6, 56 - 69)
= radové čítanie, prípadne aj
Mt 11. začalo (5, 14 - 19)
= svätým Epifaniovi a Germanovi.
Apoštol na liturgii
24. začalo (Sk 10, 1 - 16)
V tých dňoch žil v Cézarei istý muž menom Kornélius, stotník kohorty, zvanej Italská. Bol nábožný a bohabojný s celým svojím domom. Dával veľa almužien ľudu a ustavične sa modlil k Bohu. Raz okolo tretej hodiny popoludní videl jasne vo videní Božieho anjela, ako prichádza k nemu a oslovuje ho: „Kornélius!“ Ale on na neho hľadel a preľaknutý povedal: „Čo je, Pane?“ Odpovedal mu: „Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Božiu tvár a on si na ne spomenul. A teraz pošli mužov do Joppe a zavolaj si Šimona, ktorému hovoria Peter; býva u istého Šimona, garbiara, čo má dom pri mori.“ A keď anjel, čo s ním hovoril, odišiel, zavolal si dvoch sluhov a nábožného vojaka z tých, čo mu boli podriadení, všetko im porozprával a poslal ich do Joppe. Na druhý deň, keď boli na ceste a blížili sa k mestu, Peter vyšiel okolo poludnia na strechu modliť sa. Keď vyhladol, chcel jesť. Kým mu pripravovali, padol do vytrženia. Videl otvorené nebo a zostupovať akúsi nádobu, ako veľké prestieradlo, spúšťané za štyri rohy na zem. Boli v nej všetky pozemské štvornožce, divá zver, plazy a nebeské vtáctvo. I zaznel mu hlas: „Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!“ Ale Peter povedal: „Nijakým činom, Pane, veď som nikdy nejedol nič poškvrnené alebo nečisté.“ Ale hlas sa mu ozval znova, druhý raz: „Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.“ Toto sa opakovalo tri razy a hneď bola nádoba vzatá do neba.
prípadne aj
318. začalo (Hebr 7,26 - 8,2)
Bratia, bolo vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky. Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek.
Evanjelium na liturgii
Jn 24. začalo (6, 56 - 69)
Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli vaši otcovia, mannu, a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.” Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume. Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!” Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. Ale niektorí z vás neveria.” Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá môj Otec.” Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?” Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Kristus, Syn živého Boha.”
prípadne aj
Mt 11. začalo (5, 14 - 19)
Pán povedal svojim učeníkom: Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nazažnú a nepostavia pod mericu, ale na stojan, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediná jota ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová, a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.