« »

Piatok 3. týždňa v Cezročnom období
alebo Svätej Angely Merici, panny
(ľubovoľná spomienka)

R.: Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.
Aleluja, aleluja, aleluja. Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva.

Druhá kniha Samuelova   −   2 Sam 11, 1-4a. 5-10a. 13-17

Mnou si opovrhol a vzal si si manželku Hetejčana Uriáša za ženu

Po roku, v čase, keď králi tiahnu do boja, poslal Dávid Joaba a s ním svojich sluhov i celý Izrael; spustošili Amončanov a obliehali Rabu. Dávid však ostal v Jeruzaleme.

V istý večer vstal Dávid zo svojho lôžka a prechádzal sa na streche kráľovského domu. Zo strechy videl ženu, ako sa kúpe. Žena bola veľmi pekná. Kráľ poslal zistiť, kto je tá žena; a oznámili mu, že je to Betsabe, Eliamova dcéra, žena Hetejčana Uriáša. Dávid poslal poslov a dal si ju priviesť.

Potom sa vrátila domov a pretože počala, poslala Dávidovi odkaz: „Počala som.“

Dávid odkázal Joabovi: „Pošli ku mne Hetejčana Uriáša!“ A Joab poslal Uriáša k Dávidovi. Keď k nemu Uriáš došiel, Dávid sa vypytoval, ako sa má Joab a mužstvo a ako pokračuje vojna. Potom Dávid povedal Uriášovi: „Choď do svojho domu a umy si nohy.“ Uriáš vyšiel z kráľovského domu a poslali za ním kráľovské jedlo. Ale Uriáš spal pri bráne kráľovského domu s ostatnými sluhami svojho pána a nešiel do svojho domu. Dávidovi oznámili: „Uriáš nešiel do svojho domu.“

Dávid ho pozval, aby s ním jedol a pil, a opil ho. Ale on večer šiel spať na svoje lôžko so sluhami svojho pána, a do svojho domu nešiel.

Ráno Dávid napísal Joabovi list a poslal ho po Uriášovi. V liste písal: „Postavte Uriáša do prvého šíku, kde sa najtuhšie bojuje, a potom sa od neho stiahnite, nech ho zasiahnu a nech zomrie.“

A keď Joab obliehal mesto, postavil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že sú tam najsilnejší chlapi. Muži z mesta vyrazili a bojovali s Joabom. A niektorí z ľudu, z Dávidových sluhov, padli a zomrel aj Hetejčan Uriáš.

Kniha žalmov   −   Ž 51, 3-4. 5-6a. 6b-7. 10-11

R.: Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo *
a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
Úplne zmy zo mňa moju vinu *
a očisť ma od hriechu. R.
Vedomý som si svojej neprávosti *
a svoj hriech mám stále pred sebou.
Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil *
a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, R.
aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku *
a nestranný vo svojom súde.
Naozaj som sa v neprávosti narodil *
a hriešneho ma počala moja mať. R.
Daj, aby som počul radosť a veselosť, *
a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.
Odvráť, svoju tvár od mojich hriechov *
a zotri všetky moje viny. R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 4, 26-34

Aleluja, aleluja, aleluja. Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva.
Človek hodí semeno do zeme a spí; a ono rastie a on ani o tom nevie

Ježiš povedal zástupom: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“

A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“

V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.