Sobota
28. január 2012
meniny: Alfonz
Svätého Tomáša Akvinského, kňaza a učiteľa Cirkvi B (spomienka)
R.: Bože, stvor vo mne srdce čisté.
Aleluja, aleluja, aleluja. Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.
Čítanie z Druhej knihy Samuelovej 2 Sam 12, 1-7a. 10-17
Zhrešil som proti Pánovi
Pán poslal Nátana k Dávidovi. Nátan k nemu šiel a povedal mu: „V ktoromsi meste boli dvaja muži, jeden bohatý a druhý chudobný. Bohatý mal veľké množstvo oviec a dobytka. Chudobný zas nemal celkom nič, len jednu malú ovečku, ktorú si kúpil a živil. Rástla u neho spolu s jeho deťmi. Jedla z jeho chleba, pila z jeho pohára a spala v jeho lone: bola mu ako dcéra. A keď k boháčovi prišiel akýsi pocestný, bolo mu ľúto vziať zo svojich oviec a zo svojho dobytka na pohostenie pocestného, čo k nemu prišiel. Vzal chudákovu ovečku a pripravil z nej pokrm pre človeka, čo k nemu došiel.
Dávid sa náramne rozhneval na toho človeka a povedal Nátanovi: „Ako žije Pán, muž, čo to urobil, je synom smrti. A ovečku vynahradí štvornásobne, pretože to urobil a nemal zľutovanie.“
Tu Nátan povedal Dávidovi: „Ty si ten muž. Preto už nikdy neodstúpi meč od tvojho domu, lebo si mnou opovrhol a vzal si si manželku Hetejčana Uriáša za ženu. Preto hovorí Pán: Ja z tvojho vlastného domu vyvolám na teba nešťastie; pred tvojimi očami ti vezmem ženy a dám ich tvojmu blížnemu a on bude za bieleho dňa spať s tvojimi ženami. Ty si konal potajomky, ja toto urobím pred očami celého Izraela za jasného dňa.“
Dávid povedal Nátanovi: „Zhrešil som proti Pánovi.“ Nátan riekol Dávidovi: „Aj Pán ti odpustil hriech; nezomrieš. Ale pretože si týmto zavinil rúhanie Pánových nepriateľov, syn, ktorý sa ti narodí, zomrie.“ A Nátan sa vrátil domov.
Pán udrel dieťa, ktoré Dávidovi porodila Uriášova žena, a ono ťažko ochorelo.
Dávid prosil Pána za dieťa, prísne sa postil a keď prišiel domov, celú noc ležal na zemi. Prišli k nemu starší jeho domu a nútili ho vstať zo zeme, ale on nechcel, ani s nimi nejedol.
Počuli sme Božie slovo.
R.: Bože, stvor vo mne srdce čisté.
Responzóriový žalm Ž 51, 12-13. 14-15. 16-17
a v mojom vnútri obnov ducha pevného.
Neodvrhuj ma spred svojej tváre *
a neodnímaj mi svojho ducha svätého. R.
Navráť mi radosť z tvojej spásy *
a posilni ma duchom veľkej ochoty.
Poučím blúdiacich o tvojich cestách *
a hriešnici sa k tebe obrátia. R.
Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia *
a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou.
Pane, otvor moje pery *
a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. R.
Aleluja, aleluja, aleluja. Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka Mk 4, 35-41
Kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?
Keď sa zvečerilo, povedal Ježiš svojim učeníkom: „Prejdime na druhý breh.“ I opustili zástup a vzali ho so sebou, tak ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode.
Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho.
A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“
Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“
Počuli sme slovo Pánovo.