Marec 2020

9. týždeň

Nedeľa 1. 3. 2020 meniny: Albín

NEDEĽA PRVÉHO TÝŽDŇA VEĽKÉHO PÔSTU - NEDEĽA ORTODOXIE, teda pamiatka svätých prorokov Mojžiša, Árona i ďalších a obnovenia úcty svätých a vznešených ikon - 7. deň Štyridsiatnice. (Svätá prepodobná mučenica Eudokia.) 5. hlas, 5. utierňové evanjelium.

Evanjelium na utierni:

Lk 113. začalo (24, 12 - 35)

= radové o zmŕtvychvstaní.

Apoštol na liturgii sv. Bazila Veľkého:

329. začalo od polovice (Hebr 11, 24-26. 32-40; 12, 1-2a)

= z Nedele ortodoxie.

Evanjelium na liturgii sv. Bazila Veľkého:

Jn 5. začalo (1, 43 - 51)

= z Nedele ortodoxie.

Evanjelium na utierni

Lk 113. začalo (24, 12 - 35)

V tom čase Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo. V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?” Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?” On im povedal: „A čo?” Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.” On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Kristus toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?” A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!” Vošiel teda a zostal s nimi. A keď s nimi stoloval, vzal chlieb, požehnal ho, lámal a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?” A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.” Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Apoštol na liturgii sv Bazila Veľkého

329. začalo od polovice (Hebr 11, 24-26. 32-40; 12, 1-2a)

Bratia, keď Mojžiš dospel, s vierou odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. Volil radšej trpieť s Božím ľudom, než mať chvíľkový pôžitok z hriechu, a za väčšie bohatstvo pokladal Kristovo pohanenie ako poklady Egypta; hľadel totiž na odmenu. A čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, ktorí vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia, levom zapchávali tlamy, uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, mužneli v boji, na útek zaháňali cudzie šíky; ženy dostali svojich mŕtvych vzkriesených. Iní boli mučení, ale neprijali oslobodenie, aby dosiahli lepšie, vzkriesenie. Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie; kameňovali ich, rozpiľovali ich, umierali pod mečom; túlali sa v ovčích a kozích kožiach, núdzni, utláčaní a sužovaní. Oni, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšti a po horách, po jaskyniach a zemských roklinách. A títo všetci, hoci sa vierou osvedčili, nedosiahli prisľúbenia, lebo Boh prichystal pre nás niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás. Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery.

Evanjelium na liturgii sv Bazila Veľkého

Jn 5. začalo (1, 43 - 51)

V tom čase sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!” Filip bol z Betsaidy, z Andrejovho a Petrovho mesta. Filip vyhľadal Natanaela a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.” Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!” Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!” Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.” Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?” Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.” Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!” Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.” Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.”

10. týždeň

Pondelok 2. 3. 2020 meniny: Anežka

Pondelok druhého týždňa Veľkého pôstu - 8. deň Štyridsiatnice. Svätý hieromučeník Teodot, kerynejský biskup. Toto je plne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 4,2 - 5,7b

= z daného dňa.

Parémie na večierni:

Gn 3,21 - 4,7

;

Prís 3,34 - 4,22

= z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 4,2 - 5,7b

Takto hovorí Pán: V ten deň bude Pánov Výhonok na okrasu a slávu a Plod zeme na velebu a ozdobu zachráneným Izraela. A ten, kto zostane na Sione a kto zvýši v Jeruzaleme, svätým sa bude nazývať, každý zapísaný v Jeruzaleme pre život, až zmyje Pán škvrnu dcér Siona a od Jeruzalema odstráni jeho krv duchom súdu a duchom zápalu. A Pán stvorí nad každým miestom vrchu Sion, i tam, kde ho vzývajú, oblak vo dne a dym a žiaru plamenného ohňa v noci, áno, nad celou slávou bude stan. A bude strechou tienistou vo dne pred horúčavou a úkrytom a útočišťom pred víchricou a pred dažďom. Zaspievam svojmu miláčikovi pieseň svojho priateľa o jeho vinici. Vinicu mal miláčik môj na úrodnom úbočí. Okopal ju, skálie z nej vyzbieral, viničom ju vysadil, postavil uprostred nej vežu a lisom ju vystrojil. Potom čakal, že urodí hrozno, urodila však plánky. A teraz, občania Jeruzalema a mužovia Judska, súďte medzi mnou a mojou vinicou! Čo som ešte mal urobiť svojej vinici a neurobil som jej? Prečo, kým čakal som hrozno, urodila len plánky? Teraz však nechže vám ukážem, čo urobím ja svojej vinici: pováľam jej plot a stane sa pastvou, zrúcam jej ohradu a bude pošliapaná. Obrátim ju na púšť, nebude strihaná a nebude kopaná, takže vzrastie tŕnie a bodľač; ba aj oblakom prikážem, aby ju neskropili dažďom. Lebo vinicou Pána zástupov je dom Izraela a judskí mužovia jeho sadom rozkošným.

Parémie na večierni

Gn 3,21 - 4,7

Pán, Boh, urobil Adamovi a jeho žene kožený odev a obliekol ich. Potom im Pán, Boh, povedal: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás! Poznal dobro i zlo. Len aby teraz nenačiahol svoju ruku po strome života a nejedol a nežil naveky! A Pán, Boh, ho vykázal z raja Edenu, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý. Ba vyhnal človeka a na východ od raja Edenu postavil cherubínov a vytasený ohňový meč, aby strážili cestu k stromu života. Adam potom poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila Kaina a povedala: Získala som človeka od Pána. A opäť porodila - jeho brata, Ábela. Ábel bol pastier oviec, Kain roľník. Po nejakom čase Kain priniesol obetu Pánovi z poľných plodín. Aj Ábel obetoval podobne z prvotín svojich oviec, z tých najtučnejších. A Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu. Na Kaina však a na jeho obetu nezhliadol. Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár. Tu povedal Pán Kainovi: Prečo sa hneváš a prečo sa ti zamračila tvár? Či nie je to takto: Ak robíš dobre, môžeš sa vystrieť, ale ak dobre nerobíš, číha hriech pri dverách a sleduje ťa jeho žiadostivosť, a predsa ty ju máš ovládať?

Prís 3,34 - 4,22

Posmievačom sa Pán posmieva a milosť udeľuje pokorným. Múdrym sa dostane cti a blázni hanbu ponesú. Počujte, deti, nabádanie otcovo a pozorujte, aby ste sa naučili poznaniu. Lebo vám dávam dobré ponaučenie: Neopúšťajte moju náuku! Lebo kým som bol ešte ako dieťa u otca, útly jedináčik pod dozorom matkiným, poučoval ma a vravel mi: Nech sa ti srdce pridržiava mojich slov! Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť. Zadovažuj si múdrosť, zadovažuj si rozumnosť! Nezabúdaj na ne a neodchyľuj sa od slov mojich úst! Neopúšťaj ju, tak ťa bude chrániť, obľubuj si ju, tak ťa bude strážiť. Začiatok múdrosti je: Zadováž si múdrosť a celým svojím imaním si zadovažuj rozumnosť! Vyzdvihuj ju, a zvýši tvoju vážnosť, dopomôže ti ku cti, ak ju privinieš. Ovinie ti hlavu nádherným vencom a obdarí ťa ozdobnou korunou. Počúvaj, syn môj, a prijmi moje výroky a rozmnožia sa ti roky života! Ja ti ukážem cestu múdrosti a povediem ťa po chodníkoch spravodlivosti. Keď pôjdeš po nich, nebude tvoj krok stiesnený, a keď nimi pobežíš, nebudeš sa potkýnať. Priviň sa k náuke a nepusť ju, nerozlúč sa s ňou, bo ona ti je životom. Nevstupuj na chodník bezbožných a nevykračuj cestou zlostníkov! Varuj sa jej a neprechádzaj ňou! Vyhni sa jej a obíď ju! Lebo nespia, kým niečo zlé nevykonajú, a obchádza ich spánok, ak voľakoho nezvedú. Bo jedávajú chlieb nečestnosti a pijú víno násilia. Púť bezbožných je ako tmavá noc, nevedia, na čom sa potknú. Lež chodník spravodlivých je sťa svetlo úsvitu, čo dužie čoraz väčšmi do bieleho dňa. Vnímaj moje slová, syn môj, a nakloň ucho k mojim výrokom! Nespúšťaj oči z nich, chráň si ich v hĺbke srdca! Lebo sú život pre tých, čo ich nachodia, a uzdravením pre ich telo vonkoncom.

Utorok 3. 3. 2020 meniny: Bohumil, Bohumila

Utorok druhého týždňa Veľkého pôstu - 9. deň Štyridsiatnice. Svätí mučeníci Eutropios a jeho spoločníci Kleonik a Bazilisk. (Naši prepodobní otcovia Jozef Hymnograf a Juraj z Maley - presun zo 4. apríla.) Toto je plne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 5, 7 - 16

= z daného dňa.

Parémie na večierni:

Gn 4, 8 - 15

;

Prís 5, 1 - 15

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 5, 7 - 16

Takto hovorí Pán: Vinicou Pána zástupov je dom Izraela a judskí mužovia jeho sadom rozkošným. On čakal na právo - a hľa, bezprávie, na spravodlivosť - a hľa, kvílenie. Beda tým, čo hromadia dom na dom a pole pripájajú k poľu, takže nieto viac miesta a uprostred krajiny ste sami ubytovaní. Počujem, Pane zástupov: Ver, že množstvo domov bude pustatinou, vo veľkých a krásnych nebude nik bývať. Áno, desať jutár vinice urodí jeden bat a chomer siatia urodí efu. Beda tým, čo zavčas rána pachtia po nápoji a do neskorého večera ich rozpaľuje víno! Čo majú citaru a harfu, bubon, flautu a víno na hodoch, na dielo Pána však nehľadia a prácu jeho rúk nevidia. Zato bude zajatý môj ľud pre nevedomosť, jeho slávni umrú hladom a jeho zástup zoschne od smädu. Preto podsvetie roztvorí svoj pažerák, rozškľabí svoje ústa bezodné a zostúpi jeho sláva i jeho zástup i jeho hluční a tí, čo v ňom plesajú. I skloní sa človek a pokorí sa každý a oči pyšných sa sklopia. Povýšený bude v súde Pán zástupov a svätý Boh v pravde ukáže sa svätým.

Parémie na večierni

Gn 4, 8 - 15

Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: Vyjdime si von! A keď boli na poli, napadol Kain svojho brata Ábela a zabil ho. A Pán povedal Kainovi: Kde je tvoj brat Ábel? On však odvetil: Neviem. Či som ja strážca svojho brata? A Pán povedal: Čo si to urobil?! Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne. Buď teraz prekliaty zo zeme, ktorá otvorila ústa, aby pila krv tvojho brata z tvojich rúk! Keď budeš obrábať pôdu, neprinesie ti nijakú úrodu. Budeš nestály a túlavý na zemi. Kain povedal Pánovi: Môj zločin je väčší, než aby mi bol odpustený. Hľa, ty ma dnes odháňaš od zeme a budem sa skrývať pred tvojou tvárou; nestály a túlavý budem na zemi. A ktokoľvek ma nájde, zabije ma. Pán mu však povedal: Nie tak! Lebo každý, kto zabije Kaina, sedemnásobnú pomstu si odnesie! Potom Pán urobil Kainovi znak, aby ho nik, kto ho nájde, nezabil.

Prís 5, 1 - 15

Syn môj, všímaj si moju múdrosť a k mojej rozumnosti nakláňaj svoj sluch, aby si si uchránil rozvahu a aby tvoje pery zachovali poznanie. Cudzinkine pery sú medom z plástu tečúcim a jej hrdlo je hladšie nad olej. Lež koniec s ňou je horkejší než palina a ostrejší ako meč na dve strany brúsený. Jej nohy zostupujú do smrti, jej kroky dosahujú záhrobie. Nekráča cestou života, jej kroky sú tackavé, ani nevie o tom. Preto ma teraz, syn môj, počúvaj a neustupuj od slov mojich úst! Stráň od nej svoju púť a nepribližuj sa k vchodu do jej obydlia, aby si nevydával iným svoju mladú sviežosť napospas a svoje roky ukrutníkovi, aby sa cudzí nenasycovali tvojím imaním a aby neprepadali v cudzincovom dome tvoje zárobky. Musel by si kvíliť nakoniec, keby ťa pripravili o kožu a o telo, a musel by si doznať: Ako som len mohol nenávidieť napomínanie a moje srdce pohŕdalo karhaním, ako som mohol neposlúchať hlas svojich učiteľov a nenakláňať sluch k tým, čo ma učili? Takmer by som bol celkom do nešťastia upadol uprostred pospolitosti a zástupu. Pi vodu z vlastnej studnice, tečúcu vodu z vlastnej studienky!

Streda 4. 3. 2020 meniny: Kazimír

Streda druhého týždňa Veľkého pôstu - 10. deň Štyridsiatnice. Náš prepodobný otec Gerasim od Jordána. (Svätí mučeníci Teodul, Agatopod a spoločníci - presun z 5. apríla.) Toto je čiastočne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 5, 16 - 25

= z daného dňa.

Parémie na LVPD:

Gn 4, 16 - 26

;

Prís 5,15 - 6,3a

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 5, 16 - 25

Povýšený bude v súde Pán zástupov a svätý Boh v pravde ukáže sa svätým. Baránky sa tam budú pásť ako na svojej pastve a púšte boháčov cudzinci vyjedia. Beda tým, čo priťahujú vinu neprávosťou a pokutu vozovými povrazmi! Čo hovoria: Nech sa náhli, nech urýchli svoje dielo, nechže uvidíme! Nech sa priblíži a príde rozhodnutie Svätého Izraelovho, nech ho spoznáme! Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé, robia svetlo tmou a tmu svetlom, robia horké sladkým a sladké horkým! Beda tým, čo sú vo vlastných očiach múdri a sami pred sebou rozumní! Beda hrdinom v pití vína a silákom v miešaní liehovín, ktorí za úplatok oslobodia zločinca a odnímu právo od spravodlivých! Preto ako plevu zožiera jazyk ohňa a seno scvŕka sa v plameni, bude ich koreň hnilobou a ich kvet odletí ako prach, lebo odmietli náuku Pána zástupov a výroku Svätého Izraelovho sa rúhali. Preto sa rozpálil Pánov hnev proti jeho ľudu, vystrel proti nemu svoju ruku a strestal ho, až sa triasli hory. Ich mŕtvoly boli sťa blato po uliciach. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

Parémie na LVPD

Gn 4, 16 - 26

Kain sa vzdialil od Pána a zdržoval sa v kraji Nod na východ od Edenu. A Kain poznal svoju ženu a ona počala a porodila Henocha. Potom vystaval mesto a nazval ho menom svojho syna Henocha. Henochovi sa narodil Irad, Iradovi Maviel, Mavielovi Matusael a Matusaelovi Lamech. Lamech si vzal dve ženy. Jedna mala meno Ada a druhá mala meno Sela. Ada porodila Jabela; on je praotcom tých, čo bývajú v stanoch a chovajú dobytok. Meno jeho brata bolo Jubal. On je praotcom všetkých, čo hrajú na citare a na flaute. Aj Sela porodila Tubalkaina, kováča, ktorý robil všelijaké veci z medi a zo železa. Tubalkainova sestra bola Noema. Raz povedal Lamech svojim ženám, Ade a Sele: Počujte môj hlas, Lamechove ženy, nakloňte sluch k mojej reči! Zabijem muža, ktorý ma poraní, a mládenca, ktorý ma udrie. Sedem ráz pomstený bude Kain, Lamech však sedemdesiatsedem ráz. Adam opäť poznal svoju ženu a ona porodila syna a dala mu meno Set, hovoriac: Veď Boh mi nahradil iného potomka namiesto Ábela, ktorého zabil Kain. Aj Setovi sa narodil syn a dal mu meno Enos. Vtedy sa začalo vzývať meno Pánovo.

Prís 5,15 - 6,3a

Syn môj, pi vodu z vlastnej studnice, tečúcu vodu z vlastnej studienky! Aby sa nevylievali von tvoje pramene a na námestia stružky vôd. Nech patria iba tebe samému a okrem teba nikomu! Nech je požehnaný tvoj prameň a teš sa žene svojej mladosti! Je sťaby utešená laň a srnka pôvabná; jej ňadrá nech ťa opájajú v každý čas, kochaj sa jednostaj v jej ľúbosti! Veď prečože by si sa kochal v inej, syn môj, a prečo by si cudzinku objímal?! Lebo pred Pánom sú cesty človeka, on zvažuje všetky jeho kroky. Cudzoložník sa polapí vo vlastných neprávostiach a zapletie sa v putách svojich pokleskov. Taký zomrie z nedostatku náuky a zblúdi v množstve svojej hlúposti. Syn môj, ak si sa zaručil za svojho blížneho a dal si ruku za cudzieho človeka, padol si do klepca slov svojich úst, lapil si sa v slovách svojich úst. Urob teda, čo hovorím, syn môj, aby si sa vymanil.

Štvrtok 5. 3. 2020 meniny: Fridrich

Štvrtok druhého týždňa Veľkého pôstu - 11. deň Štyridsiatnice. Svätý mučeník Konón. (Náš otec svätý Eutychios, konštantínopolský arcibiskup - presun zo 6. apríla.) Toto je plne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 6, 1 - 12

= z daného dňa.

Parémie na večierni:

Gn 5, 1 - 24

;

Prís 6, 3 - 20

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 6, 1 - 12

V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám. Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. A jeden druhému volal: Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy! Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom. Tu som povedal: Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa, Pána zástupov. I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára, dotkol sa mi úst a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený! Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril: Koho mám poslať, kto nám pôjde? I povedal som: Hľa, tu som, pošli mňa! Riekol: Choď a povedz tomu ľudu: Čujteže, čujte, no nerozumejte, viďteže, viďte, no nepoznávajte! Sprav bezcitným srdce tohto ľudu, jeho uši zaťaž a oči mu zastri, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby mu srdce nepochopilo a neobrátil sa a neuzdravil. I vravel som: Dokedy, Pane? Riekol: Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov a domy bez ľudí, kým nebude zem vyplienená v púšť. Pán oddiali ľudí, takže bude veľká opustenosť v krajine.

Parémie na večierni

Gn 5, 1 - 24

Toto je zoznam Adamovho potomstva: Keď Boh stvoril Adama, urobil ho na Božiu podobu, muža a ženu ich stvoril, požehnal ich a dal im meno človek, keď boli stvorení. Keď mal Adam dvestotridsať rokov, narodil sa mu syn, jemu podobný, podľa jeho obrazu, a nazval ho menom Set. Po Setovom narodení žil Adam ešte sedemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. A všetkých dní Adamovho života bolo deväťstotridsať rokov a potom zomrel. Keď mal Set dvestopäť rokov, narodil sa mu Enos. A Set po Enosovom narodení žil ešte sedemstosedem rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Setových dní bolo deväťstodvanásť rokov a potom zomrel. Keď mal Enos stodeväťdesiat rokov, narodil sa mu Kainan. Po Kainanovom narodení žil Enos ešte sedemstopätnásť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Enosových dní bolo deväťstopäť rokov a potom zomrel. Keď mal Lainan stosedemdesiat rokov, narodil sa mu Malalel. Po Malaleelovom narodení žil Kainan ešte sedemstoštyridsať rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Kainanových dní bolo deväťstodesať rokov a potom zomrel. Keď mal Malaleel stošesťdesiatpäť rokov, narodil sa mu Jared. Po Jaredovom narodení žil Malaleel ešte sedemstotridsať rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Malaleelových dní bolo osemstodeväťdesiatpäť rokov a potom zomrel. Keď mal Tared stošesťdesiatdva rokov, narodil sa mu Henoch. Po narodení Henocha žil Jared ešte osemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Jaredových dní bolo deväťstošesťdesiatdva rokov a potom zomrel. Keď mal Henoch stošesťdesiatpäť rokov, narodil sa mu Matuzalem. A Henoch chodil s Bohom. Po Matuzalemovom narodení žil ešte dvesto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Henochových dní bolo tristošesťdesiatpäť rokov. Henoch chodil s Bohom a nebolo ho, lebo Boh ho vzal.

Prís 6, 3 - 20

Urob, čo ti hovorím, syn môj, aby si sa vymanil, lebo si vošiel do hrsti svojmu blížnemu: choď, poníž sa a naliehaj na svojho blížneho. Nedožič svojim očiam spať a svojim mihalniciam podriemať! Vytrhni sa jak srna z ruky poľovníka a ako vtáča z ruky vtáčnika. Choď, leňoch, k mravcovi, pozoruj ruch jeho a skús! Hoc nemá vojvodu, predstaveného ani vladára, pripravuje si v lete potravu, zhromažďuje si pokrm cez žatvu. Dokedy, leňoch, budeš vyspávať, kedyže vstaneš zo spánku?! Trošičku pospať, trošku podriemať, trošičku ruky zložiť na lôžku! A príde ako tulák bieda na teba a núdza jak ozbrojený muž. Keď sa však budeš usilovať, príde žatva tvoja ako studnica a ujde núdza naďaleko od teba. Je naničhodník, ničomník, kto chodí s falošnými ústami; kto žmurká okom, kto sa nohou dorozumieva, kto naznačuje prstami, kto v srdci svojom prechováva prevrátenosti, kto zamýšľa zlo v každý čas, kto zvady rozsieva. Preto naň príde náhle záhuba, zaraz bude zgniavený a pomoci mu nebude. Šestoro vecí nenávidí Pán a sedmoro je preň ohavnosťou: pyšné oči, jazyk falošný a ruky, ktoré prelievajú krv nevinnú, srdce, ktoré snuje zlé zámery, nohy, čo bežkom utekajú za zlom, kto hovorí lož ako svedok falošný a ten, kto medzi bratmi zvady rozsieva. Zachovaj prikázania svojho otca, syn môj, a nepohŕdaj naučením svojej matere!

Piatok 6. 3. 2020 meniny: Radoslav, Radoslava

Piatok druhého týždňa Veľkého pôstu - 12. deň Štyridsiatnice. Štyridsiati dvaja svätí mučeníci z Amoria. (Náš prepodobný otec Juraj, mytilénsky biskup - presun zo 7. apríla.) Toto je čiastočne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 7, 1 - 14a

= z daného dňa.

Parémie na LVPD:

Gn 5,32 - 6,8

;

Prís 6,20 - 7,1

= obidve dve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 7, 1 - 14a

V dňoch Achaza, syna Joatamovho, syna Oziášovho, kráľa judského, vytiahol Rasin, kráľ Aramu, a Peqah, syn Romeliášov, kráľ izraelský, do boja proti Jeruzalemu, ale nevládali ho zdolať. Keď zvestovali Dávidovmu domu: Aram táborí v Efraimsku, chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy lesa od vetra. A Pán riekol Izaiášovi: Choď naproti Achazovi ty i tvoj syn Šeárjášúb až po koniec vodovodu Horného rybníka, na cestu poľa práčov, a povedz mu: Daj pozor a buď spokojný, neboj sa a srdce nech ti nechabne pre tie dve dymiace ohorené hlavne, pre zúrivý hnev Rasina a Aramu a Romeliášovho syna. Preto, že sa Aram a Efraim a Romeliášov syn uzniesli proti tebe, hovoriac: Tiahnime do Judska a podesme ho, strhnime ho k sebe a ustanovme v ňom za kráľa Tábelovho syna! Toto hovorí Pán zástupov: Nestane sa tak a nebude tak, lebo hlavou Aramu je Damask a hlavou Damasku Rasin. O šesťdesiatpäť rokov bude Efraim zlomený, nebude národom. Hlavou Efraimu je Samária a hlavou Samárie Romeliášov syn. Ak neuveríte, veru neobstojíte. Pán znova takto prehovoril k Achazovi: Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, či už hlboko v podsvetí a či hore na výsostiach! Ale Achaz vravel: Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Pána. Riekol teda (Izaiáš): Počujte teda, dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať ľudí, že obťažujete ešte aj môjho Boha? Preto vám sám Pán dá znamenie.

Parémie na LVPD

Gn 5,32 - 6,8

Keď mal Noe päťsto rokov, narodili sa mu traja synovia: Sem, Cham a Jafet. Keď sa ľudia na zemi rozmnožili a keď sa im narodili dcéry, Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si z nich za ženy, koľko len chceli. A Pán povedal: Môj duch neostane v týchto ľuďoch naveky, lebo sú telo. Ich dní bude iba stodvadsať rokov. V tom čase boli na zemi velikáni - ba aj neskôr -, a keď Boží synovia obcovali s ľudskými dcérami, ony im rodili velikánov. To sú hrdinovia dávnych čias, slávni mužovia. Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé, Pán oľutoval, že stvoril človeka na zemi. Bol skormútený a povedal: Vyničím zo zemského povrchu ľudí, ktorých som stvoril: človeka i zvieratá, plazy i nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich urobil. Iba Noe našiel milosť u Pána.

Prís 6,20 - 7,1

Zachovaj prikázania svojho otca, syn môj, a nepohŕdaj naučením svojej matere! Priviaž si ich navždy na srdce, oviň si ich vôkol hrdla! Keď niekam pôjdeš, budú ťa viesť, keď budeš odpočívať, budú strážiť nad tebou, keď sa zobudíš, budú ťa sprevádzať. Lebo prikázanie je lampášom a naučenie je svetlom a cestou života sú prekáravé slová, aby si sa pridŕžal náuky, aby ťa zavarovali od zlej ženy, od úlisného jazyka cudzinky. Nedychti vo svojom srdci po jej peknote a nedaj sa lapiť jej mihalnicami! Veď za pobehlicu je vari peceň chleba dosť, lež žena, čo má muža, na prevzácny život poľuje. Či môže človek oheň vo svojom lone prenášať, a nespáliť si odev?! Alebo môže človek chodiť po žeravej pahrebe, a nohy si nepopáliť?! Nuž tak sa povodí tomu, kto vchádza k žene svojho blížneho: nebude bez trestu, nech by sa jej dotkol ktokoľvek. Neopovrhujú zlodejom, ktorý ukradne, aby sa nasýtil, keď hladoval; a keď ho chytia, nahradí sedemnásobne, dá celý majetok svojho domu. Ale kto cudzoloží so ženou, ten rozum potratil, iba kto strmhlav sa rúti do skazy, ten také niečo urobí. Stihne ho pohroma a potupa a jeho hanbu z neho nik nezotrie. Lebo žiarlivosť rozzúri muža, nedá sa uprosiť v deň odplaty. Nedá sa uchlácholiť kadejakým výkupným a neuspokojí sa, ani keby si ho neviem akými darmi zahŕňal. Syn môj, zachovaj moje slová a moje prikázania si uchovaj! Syn môj, cti si Pána a buď silný; okrem neho sa neboj nikoho!

Sobota 7. 3. 2020 meniny: Tomáš

Sobota druhého týždňa Veľkého pôstu - Druhá zádušná sobota - 13. deň Štyridsiatnice. Svätí hieromučeníci, ktorí boli biskupmi v Chersone: Bazil, Efrém, Kapitón, Eugen, Aiterios a ďalší.

Apoštol na liturgii sv. Jána Zlatoústeho:

309. začalo (Hebr 3, 12 - 16)

= radové čítanie, a

270. začalo (1 Sol 4, 13 - 17)

= o zosnulých.

Evanjelium na liturgii sv. Jána Zlatoústeho:

Mk 6. začalo (1, 35b - 44)

= radové čítanie, a

Jn 16. začalo (5, 24 - 30)

= o zosnulých.

Apoštol na liturgii sv Jána Zlatoústeho

309. začalo (Hebr 3, 12 - 16)

Bratia, dávajte si pozor, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, ako sa hovorí: „Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure.“ Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta?

a

270. začalo (1 Sol 4, 13 - 17)

Bratia, nechcem, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom.

Evanjelium na liturgii sv Jána Zlatoústeho

Mk 6. začalo (1, 35b - 44)

V tom čase sa Ježiš utiahol na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.” On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín a miest, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.” A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov. Tu prišiel k nemu istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.” Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!” Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš - im na svedectvo.”

a

Jn 16. začalo (5, 24 - 30)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde pred súd, ale prešiel zo smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

Nedeľa 8. 3. 2020 meniny: Alan, Alana

BUĎ: NEDEĽA DRUHÉHO TÝŽDŇA VEĽKÉHO PÔSTU - 14. deň Štyridsiatnice. Náš prepodobný otec a vyznávač Teofylakt, nikomédijský biskup. ALEBO: NEDEĽA DRUHÉHO TÝŽDŇA VEĽKÉHO PÔSTU - náš otec svätý Gregor Palama, solúnsky arcibiskup a divotvorca - 14. deň Štyridsiatnice. (Náš prepodobný otec a vyznávač Teofylakt, nikomédijský biskup.) 6. hlas, 6. utierňové evanjelium.

Evanjelium na utierni:

Lk 114. začalo (24, 36b - 53)

= radové o zmŕtvychvstaní.

Ak sa berie 1. možnosť:

Apoštol na liturgii sv. Bazila Veľkého:

304. začalo (Hebr 1,10 - 2,3)

= z radovej nedele.

Evanjelium na liturgii sv. Bazila Veľkého:

Mk 7. začalo (2, 1 - 12)

= z radovej nedele.

Ak sa berie 2. možnosť:

Apoštol na liturgii sv. Bazila Veľkého:

304. začalo (Hebr 1,10 - 2,3)

= z radovej nedele, a

318. začalo (Hebr 7,26 - 8,2)

= svätému Gregorovi Palamovi.

Evanjelium na liturgii sv. Bazila Veľkého:

Mk 7. začalo (2, 1 - 12)

= z radovej nedele, a

Jn 36. začalo (10, 9 - 16)

= svätému Gregorovi Palamovi.

Parémie na večierni:

Iz 43, 9 - 14b

;

Múd 3, 1 - 9

;

Múd 5,15 - 6,3b

= všetky tri sebastejským mučeníkom.

Evanjelium na utierni

Lk 114. začalo (24, 36b - 53)

V tom čase, keď Ježiš vstal z mŕtvych, zastal uprostred svojich učeníkov a povedal im: „Pokoj vám.” Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte, že ja mám.” Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?” Oni mu podali kúsok pečenej ryby a plást medu. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.” Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmam, a povedal im: „Tak je napísané, že Kristus bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie a odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!” Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme a velebili Boha. Amen.

Ak sa berie 1 možnosť

Apoštol na liturgii sv Bazila Veľkého

304. začalo (Hebr 1,10 - 2,3)

„Ty, Pane, si na počiatku položil základy zeme; a nebesia sú dielom tvojich rúk. Ony sa pominú, ale ty zostaneš a všetci sťa odev zostarnú, zvinieš ich ako plášť, ako odev a zmenia sa. Ale ty si vždy ten istý a tvoje roky sa nepominú.“ A kedy ktorému z anjelov povedal: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám“? Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu? Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli, aby nás nestrhol prúd mimo. Lebo ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli.

Evanjelium na liturgii sv Bazila Veľkého

Mk 7. začalo (2, 1 - 12)

V tom čase Ježiš vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.” Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?” Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,’ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!’? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy” - povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.” A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.”

Ak sa berie 2 možnosť

Apoštol na liturgii sv Bazila Veľkého

304. začalo (Hebr 1,10 - 2,3)

„Ty, Pane, si na počiatku položil základy zeme; a nebesia sú dielom tvojich rúk. Ony sa pominú, ale ty zostaneš a všetci sťa odev zostarnú, zvinieš ich ako plášť, ako odev a zmenia sa. Ale ty si vždy ten istý a tvoje roky sa nepominú.“ A kedy ktorému z anjelov povedal: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám“? Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu? Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli, aby nás nestrhol prúd mimo. Lebo ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli.

a

318. začalo (Hebr 7,26 - 8,2)

Bratia, bolo vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky. Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek.

Evanjelium na liturgii sv Bazila Veľkého

Mk 7. začalo (2, 1 - 12)

V tom čase Ježiš vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.” Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?” Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,’ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!’? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy” - povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.” A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.”

a

Jn 36. začalo (10, 9 - 16)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.

Parémie na večierni

Iz 43, 9 - 14b

Takto hovorí Pán: Spoločne sa zhromaždili všetky národy a spomedzi nich sa zhromaždia vodcovia. Kto bude ohlasovať tieto veci? Alebo kto vám bude ohlasovať veci, ktoré boli od začiatku? Nech privedú svojich svedkov a nech ukážu svoju spravodlivosť, nech počujú a nech povedia pravdu! Buďte mi svedkami, aj ja budem svedok, hovorí Pán, Boh, ako aj môj služobník, ktorého som si vyvolil, aby ste vedeli, uverili mi a pochopili, že Ja Som. Predo mnou nebolo iného Boha a po mne nebude. Ja som Boh a okrem mňa nieto záchrancu. Ja som to ohlásil a zachránil, ja som ponížil a nebolo medzi vami cudzieho. Vy ste mi svedkovia, aj ja som svedok, hovorí Pán, Boh. Ja som už od začiatku a niet nikoho, kto by vytrhol z mojich rúk. Kto odvráti to, čo urobím? Takto hovorí Pán, Boh, ktorý vás vykupuje, Svätý Izraela.

Múd 3, 1 - 9

Duše spravodlivých sú v Božej ruke a trápenie sa ich nedotkne. V očiach nemúdrych boli považovaní za mŕtvych, ich odchod sa posudzoval ako zlo a ich kráčanie od nás ako zničenie – oni však sú v pokoji. Hoci totiž podľa mienky ľudí podstúpili trápenie, ich nádej je plná nesmrteľnosti. Po malom treste prijmú veľké dobrodenie, lebo Boh ich vyskúšal a našiel ich hodnými seba. Preveril ich ako zlato v taviacej peci a prijal ich ako celopalnú žertvu. V čase svojho navštívenia zažiaria a prebehnú sťa iskry cez trstinu. Budú súdiť národy, panovať nad ľuďmi a Pán bude medzi nimi kraľovať naveky. Tí, čo v neho dúfajú, pochopia pravdu a tí, čo sú verní v láske, zotrvajú pri ňom, lebo v jeho nábožných je milosť i milosrdenstvo a v jeho vyvolených je navštívenie.

Múd 5,15 - 6,3b

Spravodliví žijú naveky; ich odmena je v Pánovi a starostlivosť o nich od Najvyššieho. Vďaka tomu prijmú nádherné kráľovstvo a veniec dobra z Pánovej ruky, lebo pravicou ich zatôni a ramenom ich ochráni. Namiesto plnej výzbroje si vezme svoju horlivosť a zo stvorených vecí urobí zbraň na potrestanie nepriateľov. Oblečie si pancier spravodlivosti a namiesto prilby si nasadí nepokrytecký súd. Namiesto nepremožiteľného štítu si zoberie nábožnosť a namiesto meča si naostrí prudký hnev; spolu s ním pôjde svet do boja proti bláznom. Budú biť dobre cielené strely hromov – z oblakov poletia do cieľa ako z dobre napätej kuše, sťa zo zbrane na hádzanie kameňov plnej hnevu poletí krupobitie. Rozbúri sa proti nim morská voda a prudko ich zaplavia rieky. Postaví sa proti nim silný vietor a rozpráši ich sťa víchrica. Porušovanie zákona spustoší celú zem a konanie zla prevráti tróny silných. Počujte teda, králi, a chápte; poučte sa, sudcovia končín zeme. Vnímajte, vy, ktorí vládnete nad množstvom a pýšite sa zástupmi národov, lebo mocou vás obdaroval Pán a silou Najvyšší.

11. týždeň

Pondelok 9. 3. 2020 meniny: Františka

Pondelok tretieho týždňa Veľkého pôstu - 15. deň Štyridsiatnice. Štyridsiati svätí mučeníci umučení v Sebastejskom jazere. Toto je čiastočne aliturgický deň.

Evanjelium na utierni:

Lk 106. začalo (21, 12 - 19)

= sebastejským mučeníkom.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 8, 13 - 9, 6

(7) = z daného dňa.

Parémie na LVPD:

Gn 6, 9b - 22

;

Prís 8, 1 - 21

= obidve z daného dňa.

Apoštol na LVPD:

331. začalo (Hebr 12, 1 - 10)

= sebastejským mučeníkom.

Evanjelium LVPD:

Mt 80. začalo (20, 1 - 16)

= sebastejským mučeníkom.

Evanjelium na utierni

Lk 106. začalo (21, 12 - 19)

Pán povedal svojim učeníkom: Dajte si pozor na ľudí: Položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda vo svojich srdciach, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život.

Parémia na 6 hodinke

Iz 8, 13 - 9, 6

Pána zástupov, toho majte za Svätého! On je vašou bázňou a on vaším strachom. A bude svätyňou a skalou úrazu, kameňom pádu obom domom Izraela, sieťou a osídlom obyvateľom Jeruzalema. I potknú sa oň mnohí, padnú a rozbijú sa, zachytia sa a budú ulovení. Potvrď svedectvo a zapečať náuku u mojich učeníkov. Čakám teda na Pána, ktorý si zakryl tvár pred domom Jakuba, a dúfam v neho. Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Boh, a budú znakmi a znameniami v Izraeli od Pána zástupov, čo býva na vrchu Sion! Keď vám povedia: Dopytujte sa u čarodejov a veštcov, čo šuškajú a šepocú; či sa nemá národ dopytovať u svojho boha, o živých u mŕtvych? K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania. Bude chodiť v nej (v krajine) ochabnutý a hladný, a keď vylačnie, rozzúri sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu. A či sa obráti nahor, či sa pozrie na zem: hľa, úzkosť a tma a hrôzyplné temno! Ale mrákavy uniknú, lebo nebude tma tam, kde je (teraz) súženie. V predošlom čase znevážil krajinu Zabulona a krajinu Neftaliho, v poslednom však zvelebí pobrežie mora, Zajordánsko, Galileu pohanov. Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo. Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť; budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve, tak, ako plesajú, keď si delia korisť. Veď jeho ťažké jarmo a prút jeho pleca a palicu jeho pohoniča lámeš ako v dňoch Madiánu. Lebo každá hrmotná obuv a každý šat zmáčaný v krvi bude spálený, bude ohňu pokrmom. Lebo chlapček sa nám narodil, syn, a je nám daný. Na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: Anjel veľkej rady, Zázračný, Radca, Silný Boh, Mocnár, Knieža pokoja, Otec budúceho veku. Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby ho upevnil a posilnil právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Pána zástupov to urobí.

7

Parémie na LVPD

Gn 6, 9b - 22

Noe bol človek spravodlivý, bol dokonalý vo svojom rode. Noe bol milý Bohu. Noemovi sa narodili traja synovia: Sem Cham a Jafet. Zem však bola skazená pred Bohom, zem bola plná nerestí. I videl Boh, že zem je veľmi skazená, lebo všetko ľudstvo blúdilo na svojej ceste. Tu povedal Boh Noemovi: Predo mnou nastal koniec všetkému, čo má telo, lebo zem je preplnená ich neprávosťou a ja ich zničím aj so zemou. Urob si koráb z cyprusového dreva, v korábe urob priehrady a zvnútra i zvonka ho vymaž smolou! A postav ho takto: tristo lakťov bude jeho dĺžka, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška. Na korábe sprav aj otvor na jeden lakeť, urob ho hore dookola! Aj dvere daj na bok korába a urob spodné, stredné a vrchné poschodie. Lebo ja privediem na zem vody potopy, aby som zničil každé telo, v ktorom je dych života pod nebom. Všetko, čo je na zemi, zahynie. S tebou však uzavriem zmluvu: do korába vojdeš ty a tvoji synovia, tvoja žena aj ženy tvojich synov s tebou. A z každého druhu živočíchov vezmeš do korába po jednom páre, aby sa s tebou zachovali nažive, teda samca i samicu. Zo všetkých vtákov podľa svojho druhu, z dobytka podľa svojho druhu a z plazov podľa svojho druhu vojdú po dvoch do korába s tebou, aby mohli žiť. Ty však naber z každého jedla, čo sa jedáva, a vezmi so sebou! To bude tebe aj im za pokrm. A Noe urobil všetko tak, ako mu prikázal urobiť Boh.

Prís 8, 1 - 21

Syn môj, či múdrosť nevolá a umnosť nevydáva svoj hlas? Vysoko na temene výšin, pri ceste, na križovatkách stojí, pri bránach, ktoré vedú do mesta, pri vchodoch, kade sa vstupuje, hlasito volá: Na vás volám, mužovia, k ľudským synom nesie sa môj hlas. Priúčajte sa opatrnosti, pochábli, blázni, priúčajte sa rozumu! Počúvajte, lebo znamenité veci zvestujem a moje pery sa otvárajú sa na správne besedy. Áno, pravdu vraví moje podnebie a mojim perám sa oškliví neprávosť. Spravodlivé sú všetky reči mojich úst, nieto v nich falše ani podvodu. Všetky sú priame človeku, čo rozumie, a prosté tým, čo prišli k poznaniu. Nie striebro, ale moju náuku prijímajte, a radšej poznanie než najvyberanejšie zlato. Lebo múdrosť je cennejšia ako koraly a nevyrovnajú sa jej nijaké drahocennosti. Ja, múdrosť, bývam s rozumnosťou a dosahujem hĺbavé poznanie. Bázeň pred Pánom je nenávidieť zlo. Oproti pýche, nadutosti, ceste zlej a ústam, ktoré prekrúcajú, prechovávam nenávisť. U mňa je rada, u mňa je rozumnosť, u mňa je umnosť, u mňa sila. Ja som tá, skrze ktorú králi kraľujú a podľa práva rozhodujú vladári. Ja som tá, skrze ktorú kniežatá sú kniežatami a vysluhujú právo mocnári. Ja svojich milovníkov milujem, nachádzajú ma tí, čo ma včas a usilovne hľadajú. U mňa je bohatstvo a česť, trvalá zámožnosť a blahobyt. Lepší než zlato a než rýdze zlato je môj plod a to, čo donášam, je lepšie ako striebro najlepšie. Chodievam po ceste spravodlivosti prostriedkom chodníkov, jak vyžaduje súd, aby som nadelila svojim milovníkom imania a ponapĺňala ich pokladnice.

Apoštol na LVPD

331. začalo (Hebr 12, 1 - 10)

Bratia, keďže sme obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, pretrpel kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na dušiach. V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi. A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho trestá, a šľahá každého syna, ktorého prijíma.“ Ak znášate trest, Boh s vami zaobchádza ako so synmi. Veď ktorého syna otec netrestá? Ak ste mimo výchovy, na ktorej dostali účasť všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia! A potom aj naši telesní otcovia nás vychovávali a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov a budeme žiť?! A oni nás karhali na krátky čas a tak, ako sa im videlo, on však kvôli tomu, čo je užitočné, aby sme mali účasť na jeho svätosti.

Evanjelium LVPD

Mt 80. začalo (20, 1 - 16)

Pán povedal toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.’ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?’ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.’ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!’ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!’ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.’ Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?’ Tak budú poslední prvými a prví poslednými, lebo veľa je povolaných, ale málo vyvolených.”

Utorok 10. 3. 2020 meniny: Branislav, Bruno

Utorok tretieho týždňa Veľkého pôstu - 16. deň Štyridsiatnice. Svätý mučeník Kodrat a spoločníci. (Svätí apoštoli Herodión, Agabus, Rúfus, Asynkrit, Flegont a Hermés - presun z 8. apríla.) Toto je plne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 9,8 - 10,4

= z daného dňa.

Parémie na večierni:

Gn 7, 1 - 5

;

Prís 8,32 - 9,11

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 9,8 - 10,4

Takto hovorí Pán: Skúsi to celý národ, Efraim aj občania Samárie, čo v namyslenosti a pýche srdca vravia: Tehly sa zrútili - budeme stavať kvádrami, sykomory sú vyťaté - nahradíme ich cédrami. Pán povýšil nad neho Rasinových nepriateľov a popudil jeho odporcov. Aramejčanov od východu a Filištíncov od západu, i hltať budú Izrael plnými ústami. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá. Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil, a nehľadali Pána zástupov, nuž odtne Pán hlavu i chvost, palmovú ratolesť i trsť v jediný deň. Starec a hodnostár sú hlava, prorok však, ktorý učí lož, je chvost. Vodcovia ľudu sú zvodcami, tí však, ktorých vedú, sú zvedení. Preto z jeho junače nemá Pán radosť a nad jeho sirotami a vdovami sa nezľutuje, veď sú to všetko bezbožníci a zločinci a každé ústa hovoria hanebnosť! Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá. Veď neprávosť horela sťa oheň, čo tŕnie a bodľač stravuje, potom zapaľuje lesné húštiny, že ich zahaľujú stĺpy dymu. Hnevom Pána zástupov je zapálená krajina a ľud je ako pokrm ohňa: nik sa nezmiluje nad vlastným bratom. Zožiera napravo a hladuje, zjedá naľavo a nenasýti sa; každý zjedá mäso vlastného ramena. Manesses Efraima a Efraim Manassesa a obaja spolu sú proti Júdovi. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá. Beda tým, čo uzákoňujú zlé zákony, a pisárom, ktorí spisujú útlak, aby drobných ľudí odtisli od práva a biednych môjho ľudu odviedli od pravdy, aby vdovy boli ich korisťou a aby ozbíjali siroty. Čo však spravíte v deň navštívenia, keď nešťastie príde zďaleka? Ku komu sa budete utiekať o pomoc a kde zanecháte svoje bohatstvo? Dostanete sa len medzi zajatcov a medzi pozabíjaných padnete. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

Parémie na večierni

Gn 7, 1 - 5

Pán, Boh, povedal Noemovi: Vojdi ty a celá tvoja rodina do korába, lebo som videl, že iba ty si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení. Zo všetkých čistých zvierat vezmi po sedem samcov a samíc, zo zvierat, čo sú nečisté, po dvoch, samca a samicu. Aj z čistého nebeského vtáctva vezmi po sedem samcov a samíc, z nečistých po dvoch, samca a samicu, aby sa zachovalo nažive semä na celej zemi. Lebo už len sedem dní a dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a vyhubím z povrchu zeme všetky bytosti, ktoré som urobil. A Noe urobil všetko tak, ako mu rozkázal Pán.

Prís 8,32 - 9,11

Syn môj, počúvaj ma; blažení tí, čo cesty moje zachovávajú. Počujte naučenie, aby ste sa stali múdrymi, a nezanedbávajte ho! Blažený muž, ktorý ma počúva a bdie deň čo deň pri mojich dverách a strežie na veraje mojich brán! Lebo kto nájde mňa, ten nájde život a dosiahne milosť od Pána. Kto sa však prehrešuje proti mne, ten pácha voči sebe ukrutnosť, všetci, čo ma nenávidia, majú radi smrť. Múdrosť si postavila dom; na siedmich stĺpoch spočíva. Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno a prestrela svoj stôl. Vyslala svoje služobnice zvestovať z najvyššej mestskej výšiny: Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem, a komu chýba rozum, toho poučím. Poďte, jedzte z môjho pokrmu a pite z vína, čo som namiešala! Opusťte pochabosť a budete žiť, budete kráčať cestou rozvážnosti. Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do hanby a kto karhá bezbožného, utržuje potupu. Nekarhaj posmievača, aby v ňom neskrsla voči tebe nenávisť, pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád. Daj poučenie múdremu a bude ešte múdrejší, poučuj bezúhonného a pribudne mu ponaučenia. Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť. Bo skrze mňa sa rozmnožia tvoje dni a pridá sa ti k rokom života.

Streda 11. 3. 2020 meniny: Angela, Angelika

Streda tretieho týždňa Veľkého pôstu - 17. deň Štyridsiatnice. Náš otec svätý Sofronios, jeruzalemský patriarcha. (Svätý mučeník Eupsychios - presun z 9. apríla.) Toto je čiastočne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 10, 12 - 20

= z daného dňa.

Parémie na LVPD:

Gn 7, 6 - 9

;

Prís 9, 12 - 18

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 10, 12 - 20

Keď Pán dokončí celé svoje dielo na vrchu Sion a v Jeruzaleme, navštívim pyšný výplod srdca asýrskeho kráľa a nadutú hrdosť jeho očí. Lebo hovorí: Silou svojej ruky som to urobil a svojou múdrosťou, lebo som rozumný; odstránil som hranice národov, ich poklady som ukoristil a sťa obor som zvrhol tých, čo sedeli na tróne. Moja ruka našla ako hniezdo bohatstvo národov a ako sa zhrabujú opustené vajcia, zhrabol som ja celú krajinu a nebolo, kto by krídlom strepotal a ústa otvoril a spišťal. Či sa môže vypínať sekera nad toho, čo ňou hýbe? Či sa môže vyvyšovať píla nad toho, kto ju ťahá? Akoby prút hýbal tými, čo ho dvíhajú, akoby palica dvíhala toho, ktorý nie je drevom. Preto pošle Pán zástupov na jeho silákov suchoty a pod jeho pýchou bude pražiť ako požiar oheň. Svetlo Izraela bude ohňom, jeho Svätý plameňom. I bude horieť a strávi jeho tŕnie a bodľač v jeden deň. Nádheru jeho lesa a hája znivočí od vrcholu až po koreň, že bude, ako kto hynie horúčkou. Zvyšok stromov jeho lesa bude maličký, že to chlapček spočíta. V ten deň sa zvyšok Izraela a zachránení Jakubovho domu nebudú viac opierať o toho, kto ich bije, lež úprimne sa budú opierať na Pána, Svätého Izraela.

Parémie na LVPD

Gn 7, 6 - 9

Noe mal šesťsto rokov, keď bola potopa vôd na zemi. I vošiel Noe a s ním aj jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov pred zátopou vody do korába. Aj z čistých i z nečistých zvierat, z vtáctva a zo všetkého, čo sa hýbe na zemi, vošlo po dvoch, samec a samica, do korába s Noemom, ako mu prikázal Pán.

Prís 9, 12 - 18

Synu, ak budeš múdry, budeš múdry pre seba i pre svojich blížnych; ak budeš zlý, sám budeš čerpať zlo. Vychovaný syn bude múdry, hlúpy sa stane sluhom. Kto sa opiera o klamstvo, ten bude pásť vietor a sám bude prenasledovať letiace vtáky; veď opustil cesty vlastnej vinice a na chodníkoch vlastného poľa poblúdil. Chodí bezvodnou púšťou a smädný po vymedzenej zemi, rukami zbiera neplodnosť. Pochabou ženou vášeň lomcuje a vyzná sa len v zvádzaní. Vysedá predo dvermi svojho príbytku na stolci v meste vysoko, aby pozývala okoloidúcich, čo mieria priamo, kam im treba ísť: Kto je hlúpy, nech zabočí sem! A tomu, kto je bez rozumu, hovorí: Ukradnutá voda je sladšia a pokútny chlieb je chutnejší! Ale nevie, že sú tam tiene a že jej pozvaní sú v priepadlisku podsvetia. Uskoč, nezostávaj na jej mieste a neobracaj k nej svoje oko, lebo tak prejdeš cudzou vodou a prekročíš cudziu rieku. Drž sa preč od cudzej vody a nepi z cudzieho prameňa, aby si žil dlhý čas a aby sa ti pridali roky života.

Štvrtok 12. 3. 2020 meniny: Gregor

Štvrtok tretieho týždňa Veľkého pôstu - 18. deň Štyridsiatnice. Náš prepodobný otec a vyznávač Teofan Sigrianský. Náš otec svätý Gregor Dialogos, rímsky pápež. (Svätí mučeníci Terencius, Pompejus a spoločníci - presun z 10. apríla.) Toto je plne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 11,10 - 12,2

= z daného dňa.

Parémie na večierni:

Gn 7,11 - 8,3

;

Prís 10, 1 - 22

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 11,10 - 12,2

Takto hovorí Pán: V ten deň bude koreň Jesseho stáť ako zástava národov, budú ho vyhľadávať kmene a jeho príbytok bude slávny. V ten deň Pán zase zdvihne ruku, aby získal zvyšok ľudu, ušetrený Asýrskom, Egyptom, Patrosom, Kušom, Elamom, Sineárom, Ematom a ostrovmi mora. Zdvihne zástavu k národom, zhromaždí vysťahovalcov Izraela a Júdových roztratených pozbiera zo štyroch strán sveta. Zmizne žiarlivosť Efraima a nepriatelia Júdu budú vyhubení. Efraim nebude žiarliť na Júdu a Júda nebude utláčať Efraima. Lež zaletia na svah Filištíncov k západu a spolu olúpia synov Východu. Edom a Moab bude ziskom ich rúk a synovia Amona budú ich poslúchať. Pán vysuší jazyk Egyptského mora svojím dychom horúcim a vztiahne ruku nad Rieku, rozbije ju na sedem potokov a umožní ju prekročiť v obuvi. I bude mať cestu zvyšok ľudu, čo bude ušetrený Asýrskom, ako ju mal Izrael v deň, keď vychádzal z egyptskej krajiny. V ten deň povieš: Chválim ťa, Pane, že si sa hneval na mňa, ale tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma. Hľa, Boh mojej spásy, dúfam a nebojím sa, veď moja sila a môj chválospev je Pán, on sa mi stal spásou.

Parémie na večierni

Gn 7,11 - 8,3

V šesťstom roku Noemovho života, v druhom mesiaci, v dvadsiaty siedmy deň mesiaca, vyvalili sa všetky pramene priepasti a otvorili sa nebeské priepusty. A pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. V ten deň vošiel do korába Noe, jeho synovia Sem, Cham a Jafet, jeho žena a tri ženy jeho synov s ním. Oni a všetky zvieratá podľa svojho druhu i všetky plazy, čo sa plazia po zemi podľa svojho druhu a všetko vtáctvo podľa svojho druhu - všetky operence a okrídlence - vošli k Noemovi do korába po páre z každého tela, v ktorom bol dych života. A čo vošlo, bol samec a samica z každého živočícha, ako Pán, Boh, prikázal Noemovi. A Pán, Boh, zatvoril koráb zvonku. I bola štyridsať dní a štyridsať nocí potopa na zemi. Vody pribúdali a vyzdvihli koráb zo zeme do výšky. Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko na zemskom povrchu, koráb však plával na vodách. A vody vzrastali ďalej na zemi, takže zaliali všetky, aj vysoké vrchy, ktoré sú pod šírym nebom. Voda prevyšovala o pätnásť lakťov vrchy, ktoré pokrývala. I zahynulo každé telo, ktoré sa pohybovalo na zemi: vtáctvo, dobytok, zver, plazy, čo sa plazia po zemi, aj všetci ľudia. Všetko, čo malo v nozdrách dych života, všetko, čo žilo na suchu, zomrelo. Zahubil všetky bytosti, čo boli na zemi: ľudí aj dobytok, plazy i nebeské vtáctvo, a boli vyhubené zo zeme. Ostal iba Noe a to, čo bolo s ním v korábe. A vody ovládali zem ešte stopäťdesiat dní. Tu si Boh spomenul na Noema a na všetku zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe, a Boh dal zaviať vetru nad zemou a vody upadávali. Zatvorili sa pramene priepasti aj nebeské priepusty a prestal pršať dážď z neba. Vody prúdili a odtekali a vracali sa zo zeme a po sto päťdesiatich dňoch vôd ubudlo.

Prís 10, 1 - 22

Múdry syn naplňuje otca radosťou, ale pochabý syn býva na zármutok svojej materi. Nespravodlivo nadobúdané poklady sú neužitočné, spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou. Pán nedopustí, aby spravodlivý hladoval, lež zapudzuje žiadostivosť nespravodlivých. Kto pracuje lenivou rukou, chudobnie, naproti tomu ruka pracovitých obohacuje. Vychovaný syn bude múdry, hlúpy sa stane sluhom. Kto v lete zhromažďuje zásoby, je človek rozumný, kto drichme cez žatvu, je na hanbu. Nad hlavou spravodlivého je Pánovo požehnanie, lež ústa nespravodlivých ukrývajú bezprávie. Pamiatku spravodlivého sprevádzajú pochvaly, lež meno bezbožných spráchnivie. Kto má múdre srdce, prijme prikázania, naproti tomu mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku. Kto chodí bezúhonne, chodí bezpečne, čie cesty sú však kľukaté, ten sa prezradí. Kto mrká okom, spôsobuje bôľ a mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku. Ústa spravodlivého sú prameňom života, lež ústa bezbožných ukrývajú bezprávie. Nenávisť vyvoláva rozbroje, láska však ututláva všetky priestupky. Na perách rozumného sa nachádza múdrosť, prút však dolieha na chrbát toho, čo rozum potratil. Múdri skrývajú vedomosť, lež ústa pochábľa - to skaza vzápätí. Majetnosť boháča je preň pevným mestom, postrachom núdznych je ich chudoba. Zárobok spravodlivého je na osoh jeho životu, dôchodok koristníka je mu na skazu. Putuje cestou k životu, kto dbá na napomenutia, ale kto si nevšíma dohováranie, ten blúdieva. Statočné pery zakrývajú nenávisť, ten však, kto roztrusuje klebety, je pochábeľ. Tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech, a preto ten, kto drží svoje pery na uzde, je rozumný. Pretaveným striebrom je jazyk spravodlivého, no srdce bezbožných nestojí za nič. Pery spravodlivého občerstvujú mnohých, blázni však hynú nedostatkom rozumu. Pánovo požehnanie nosí bohatstvo a nepridáva nijaké trápenie.

Piatok 13. 3. 2020 meniny: Vlastimil

Piatok tretieho týždňa Veľkého pôstu - 19. deň Štyridsiatnice. Prenesenie pozostatkov nášho otca svätého Nikefora, konštantínopolského patriarchu. (Svätý hieromučeník Antipas, biskup ázijského Pergama - presun z 11. apríla.) Toto je čiastočne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 13, 2 - 13

= z daného dňa.

Parémie na LVPD:

Gn 8, 4 - 21a

;

Prís 10,31 - 11,12

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 13, 2 - 13

Takto hovorí Pán: Na holom vrchu zdvihnite zástavu, volajte im hlasno, kývajte rukou, nech vojdú do brán kniežat! Ja som dal rozkaz svojim zasvätencom, zavolal som pre svoj hnev svojich hrdinov, tých, čo hrdo jasajú pre moju slávu. Čuj! Hluk na vrchoch, ako množstva ľudí. Čuj! Lomoz kráľovstiev zhromaždených národov. To Pán zástupov prehliada bojovné vojsko. Idú z ďalekej krajiny, od končín nebies: Pán a nástroje jeho hnevu, aby zničili celú zem. Kvíľte, lebo blízko je deň Pána, príde ako pohroma od Všemohúceho. Preto sklesnú všetky ruky a každé ľudské srdce ochabne. I podesia sa, kŕče a bôle dostanú, budú sa zvíjať ako rodička, s hrôzou budú hľadieť jeden na druhého: tvár im bude horieť plameňom. Hľa, ide deň Pána ukrutný, rozhnevaný a rozpálený, aby urobil zo zeme púšť a jej hriešnikov z nej vyhubil! Veď hviezdy nebies a ich súhvezdia nezaskvejú sa svojím leskom, slnko sa zatmie, len čo vyjde, a mesiac sa nerozžiari svetlom. Strescem zločin na svete a na zločincoch ich vinu a spravím koniec nadutosti pyšných a hrdosť násilníkov pokorím. Mužov spravím vzácnejšími než zlato a ľudí nad zlato ofírske. Preto otrasiem nebesami a zem sa vyšinie zo svojho miesta pre rozhorčenosť Pána zástupov v ten deň, keď vzplanie jeho hnev.

Parémie na LVPD

Gn 8, 4 - 21a

V siedmom mesiaci, v dvadsiaty siedmy deň mesiaca, koráb zastal na vrchu Ararat. Vody odchádzali a upadávali až do desiateho mesiaca. V prvý deň desiateho mesiaca sa zjavili temená vrchov. A keď uplynulo štyridsať dní, Noe otvoril okno korába, ktoré bol urobil, a vypustil krkavca, aby videl, či sa vody stiahli. On odlietal a vracal sa, kým nevyschli vody na zemi. Po ňom vypustil holubicu, aby zvedel, či sa už vody stiahli zo zeme. Ale keď holubica nenašla miesto, kde by spočinula jej noha, vrátila sa späť k nemu do korába, lebo vody boli ešte na povrchu celej zeme. On vystrel ruku, chytil ju a vzal ju k sebe do korába. Potom čakal ďalších sedem dní a opäť vypustil z korába holubicu. A holubica priletela k nemu iba v podvečer a v zobáku mala čerstvú olivovú ratolesť. Tu Noe poznal, že vody zo zeme zmizli. Čakal však ešte ďalších sedem dní a zasa vypustil holubicu, ale tá sa už k nemu nevrátila. V šesťstoprvom roku Noemovho života, v prvom mesiaci, v prvý deň mesiaca, vyschli vody na zemi. Tu Noe odstránil strechu korába, aby videl, a zemský povrch bol suchý. V druhom mesiaci, v dvadsiaty siedmy deň mesiaca bola zem suchá. Vtedy povedal Boh Noemovi: Vyjdi z korába ty aj tvoja žena, tvoji synovia a ženy tvojich synov s tebou! A vyveď všetky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou: vtáctvo, dobytok a všetky plazy, čo sa plazia po zemi, aby sa hemžili na zemi a aby sa množili a napĺňali zem. Vyšiel teda Noe a jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov s ním; všetka zver, všetky plazy a všetko vtáctvo, všetko, čo sa pohybuje na zemi, vyšlo podľa svojich druhov z korába. Tu Noe postavil Pánovi oltár, vzal zo všetkého čistého dobytka a zo všetkých čistých vtákov a priniesol zápalnú obetu na oltári. I zavoňal Pán príjemnú vôňu.

Prís 10,31 - 11,12

Ústa spravodlivého rodia múdrosť, lež jazyk úlisný odrežú. Pery spravodlivého vedia, čo je milé, kým ústa bezbožných prevrátenosti. Falošná váha oškliví sa Pánovi, páči sa mu spravodlivé závažie. Príde pýcha, príde aj hanba, múdrosť sa však zdržiava u skromných. Statočných vedie bezpečne ich neporušenosť, vierolomníkov však zničí ich zvrátenosť. V deň hnevu nepomôže bohatstvo, spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou. Bezúhonnému rovná cestu jeho spravodlivé konanie, bezbožník však padne pre svoju vlastnú bezbožnosť. Statočných vyslobodzujú ich spravodlivé počiny, vierolomníci sa však lapia vo svojich náruživostiach. Keď zomrie bezbožný človek, zomiera aj nádej, očakávanie bohatstva vyjde navnivoč. Spravodlivý sa vyslobodí z úzkosti a na jeho miesto nastúpi bezbožný. Pokrytec ničí ústami svojho blížneho, spravodlivých však vyslobodí poznanie. Zo šťastia spravodlivých sa mesto napĺňa jasotom a zo zániku bezbožných sa ozýva plesaním. Mesto sa dvíha požehnaním statočných, ústami nestatočných sa však nivočí. Svojím blížnym pohŕda ten, kto rozum potratil, rozumný človek však mlčí.

Sobota 14. 3. 2020 meniny: Matilda

Sobota tretieho týždňa Veľkého pôstu - Tretia zádušná sobota - 20. deň Štyridsiatnice. Náš prepodobný otec Benedikt.

Apoštol na liturgii sv. Jána Zlatoústeho:

325. začalo (Hebr 10, 32 - 38a)

= radové čítanie, a

270. začalo (1 Sol 4, 13 - 17)

= o zosnulých.

Evanjelium na liturgii sv. Jána Zlatoústeho:

Mk 8. začalo (2, 14 - 17)

= radové čítanie, a

Jn 16. začalo (5, 24 - 30)

= o zosnulých.

Apoštol na liturgii sv Jána Zlatoústeho

325. začalo (Hebr 10, 32 - 38a)

Bratia, rozpomeňte sa na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení. Raz vás verejne hanobili a sužovali, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté. Veď ste mali súcit s mojimi okovami a s radosťou ste znášali, keď vás olúpili o majetok; lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalý majetok v nebi. Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie. Lebo ešte chvíľku, celkom krátku, a Prichádzajúci príde, nebude meškať. Spravodlivý z viery bude žiť.

a

270. začalo (1 Sol 4, 13 - 17)

Bratia, nechcem, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom.

Evanjelium na liturgii sv Jána Zlatoústeho

Mk 8. začalo (2, 14 - 17)

V tom čase, ako šiel Ježiš okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: „Poď za mnou!” On vstal a išiel za ním. Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho. Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: „Prečo je a pije s mýtnikmi a hriešnikmi?” Ježiš to začul a povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.”

a

Jn 16. začalo (5, 24 - 30)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde pred súd, ale prešiel zo smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

Nedeľa 15. 3. 2020 meniny: Svetlana

NEDEĽA TRETIEHO TÝŽDŇA VEĽKÉHO PÔSTU - KRÍŽUPOKLONNÁ - 21. deň Štyridsiatnice. (Svätý mučeník Agapios a s ním ďalší šiesti mučeníci.) 7. hlas, 7. utierňové evanjelium.

Evanjelium na utierni:

Jn 63. začalo (20, 1 - 10)

= radové o zmŕtvychvstaní.

Apoštol na liturgii sv. Bazila Veľkého:

311. začalo (Hebr 4,14 - 5,6)

= z Krížupoklonnej nedele.

Evanjelium na liturgii sv. Bazila Veľkého:

Mk 37. začalo (8,34b - 9,1)

= z Krížupoklonnej nedele.

Evanjelium na utierni

Jn 63. začalo (20, 1 - 10)

V tom čase, ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.” Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písma, že má vstať z mŕtvych. Potom sa učeníci vrátili domov.

Apoštol na liturgii sv Bazila Veľkého

311. začalo (Hebr 4,14 - 5,6)

Bratia, keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase. Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého. Ale túto česť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona. Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes zrodil;“ ako aj na inom mieste hovorí: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“

Evanjelium na liturgii sv Bazila Veľkého

Mk 37. začalo (8,34b - 9,1)

Pán povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?! Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.” A povedal im: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou.”

12. týždeň

Pondelok 16. 3. 2020 meniny: Boleslav

Pondelok štvrtého týždňa Veľkého pôstu - 22. deň Štyridsiatnice. Svätí mučeníci Sabinus a Papas. Toto je plne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 14, 24 - 32

= z daného dňa.

Parémie na večierni:

Gn 8,21b - 9,7

;

Prís 11,19 - 12,6

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 14, 24 - 32

Takto hovorí Pán zástupov: Ako som hovoril, tak bude, a ako som rozhodol, tak sa stane, že zlomím Asýrsko vo svojej krajine, na svojich vrchoch ho pošliapem, takže sa vzdiali od nich jeho jarmo, stratí sa z ich ramien jeho bremeno. To je ustanovenie, ustanovené nad celou zemou, a to je ruka, vystretá nad všetky národy. Veď Pán zástupov rozhodol, ktože to zlomí? Jeho ruka je vystretá, ktože ju odstráni? V roku smrti kráľa Achaza odznel tento výrok: Neteš sa ty, Filištínsko celé, že prút toho, čo ťa bil, je zlomený, lebo z koreňa hada vyjde vretenica a jej plodom bude okrídlený drak. I budú sa pásť prvorodení biednych a chudobní budú sídliť v bezpečí, tvoj koreň však hladom usmrtím a tvojich pozostalých zabijem. Kvíľ, brána, plač, mesto, des sa, Filištínsko celé, lebo od severu prichádza dym a nik neodchádza od svojich čiat. A čo sa odpovie poslom pohanov? Že Pán založil Sion a na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.

Parémie na večierni

Gn 8,21b - 9,7

Pán, Boh, povedal: Už nikdy viac neprekľajem zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetko živé, ako som to urobil. Kým potrvá zem, nikdy neprestane sejba a žatva, chladno a teplo, leto a zima, deň a noc. Potom Boh požehnal Noema a jeho synov a povedal im: Ploďte a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! Nech majú pred vami strach a hrôzu všetky zvieratá zeme, všetko vtáctvo neba a všetko, čo sa hýbe na zemi; dostávate do rúk všetky ryby mora. Všetko, čo sa hýbe a žije, nech je vám za pokrm, všetko vám dávam tak, ako zelené byliny. Iba mäso s dušou, ktorá je v krvi, nesmiete jesť. Ale krv vašich duší budem vyhľadávať; budem ju vyhľadávať od každého zvieraťa a od každého človeka, aj keď je to brat, budem vyhľadávať dušu človeka. Kto preleje ľudskú krv, človek nech preleje jeho krv, lebo na Boží obraz som stvoril človeka. Vy sa však ploďte a množte sa, rozšírte sa na zemi a naplňte ju!

Prís 11,19 - 12,6

Spravodlivý syn sa rodí pre život, úsilie bezbožného je na smrť. Ľudia, čo majú srdce skazené, hnusia sa Pánovi, ale má zaľúbenie v tých, čo bezúhonne chodia púťou života. Stavím sa, že podliak trestu neujde, ale potomstvo spravodlivých vyviazne. Zlatá obrúčka v svinskom rypáku je pekná žena, ale bez jemnocitu. To, čo si žiadajú spravodliví, je dobré zakaždým, očakávanie bezbožných je prchký hnev. Niekto priam rozhadzuje, a predsa mu stále pribúda, druhý zasa šetrí väčšmi, než sa sluší, a má nedostatok vždy. Človek, čo žehná rád druhým, sám zbohatne, ten však, kto iných preklína, aj sám bude prekliaty. Toho, kto schováva zbožie, budú ľudia preklínať, na hlavu toho, kto ho predáva, požehnanie zostúpi. Kto usilovne hľadá dobré, vyhľadáva blahovôľu pre seba, ale kto vyhľadáva zlo, ono naň príde. Kto si zakladá na svojom bohatstve, ten uvädne, spravodliví však budú pučať ako list. Ten, kto sa prehrešuje proti svojmu domu, bude vietor žať, blázon však bude slúžiť múdremu človekovi. Ovocie spravodlivosti je stromom života, nespravodlivosť však uchvacuje život. Ak sa spravodlivému odpláca tu na zemi, už o čo väčšmi bezbožnému a hriešnemu človekovi?! Ten, kto rád znáša, keď ho napomínajú, má rád vedomosť, kto však neľúbi, keď sa mu vyčíta, je hlupák. Ten, kto je dobrý, dosahuje milosť u Pána, ale muža, ktorý strojí intrigy, on odsúdi. Vierolomnosťou človek nenadobudne pevnú pôdu pod sebou, ale koreňom spravodlivých neotrasie nik. Spôsobná manželka je vencom svojho muža, nehanebnica je však ako hnis, čo sa mu vŕta do kostí. Myšlienky spravodlivých zalietajú k spravodlivosti, zámery bezbožných k lesti. V rečiach bezbožníkov sa skrýva nebezpečenstvo života, lež ústa statočných im prinášajú záchranu.

Utorok 17. 3. 2020 meniny: Ľubica

Utorok štvrtého týždňa Veľkého pôstu - 23. deň Štyridsiatnice. Náš prepodobný otec Alexej, Boží človek. (Náš prepodobný otec a vyznávač Bazil, parijský biskup - presun z 12. apríla.) Toto je plne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 25, 1 - 9

= z daného dňa.

Parémie na večierni:

Gn 9, 8 - 17

;

Prís 12, 8 - 22

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 25, 1 - 9

Pane, Bohom si mi, zvelebujem ťa, chválim tvoje meno, veď si zázračne uskutočnil dávne ustanovenia s pevnou vernosťou! Veď si mi z mesta spravil zrúcaninu, z opevneného mesta zborenisko, paláce cudzích nie sú mestom, nikdy nebudú postavené. Preto ťa velebí silný ľud, mestá mocných národov sa ťa boja. Veď si bol pevnosťou slabému, pevnosťou biednemu v jeho úzkosti, úkrytom pred búrkou, tôňou pred úpalom, lebo dych tyranov - ako búrka múru. Ako úpal na púšti udusil si hluk cudzincov, ako úpal v tôni mraku stlmil si pieseň tyranov. Pán zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu hojnú, hostinu s vínom, hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie. A zničí na tomto vrchu závoj, rozvinutý nad celým ľudstvom, a prikrývku, čo zakrýva všetky národy. Zničí smrť navždy a Pán, Boh, zotrie slzu z každej tváre a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme, lebo Pán hovoril. A v ten deň povedia: Hľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nás spasí! On je Pán, v neho sme dúfali, jasajme a radujme sa z jeho spásy!

Parémie na večierni

Gn 9, 8 - 17

Boh povedal Noemovi i jeho synom, čo boli s ním: „Ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom, čo bude po vás, aj s každou živou bytosťou, čo je s vami: s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou zverou, ktorá s vami vyšla z korába, so všetkými zvieratami, čo sú na zemi. Áno, uzavriem s vami zmluvu, že už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy a že už nikdy nebude potopa, ktorá by spustošila zem.“ A Pán Boh povedal Noemovi: „Toto bude znakom zmluvy, ktorú uzavieram na večné pokolenia medzi mnou a vami a všetkými živými bytosťami, čo sú s vami: Svoj oblúk umiestňujem v oblakoch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou a zemou. Keď zastriem zem oblakmi a keď sa v oblakoch zjaví moja dúha, vtedy si spomeniem na svoju zmluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami i každou živou bytosťou. Už nikdy nebude vôd potopy, ktorá by zahubila všetky živé tvory. V oblakoch bude oblúk, uvidím ho a spomeniem si na večnú zmluvu, uzavretú medzi Bohom a každou živou dušou všetkých živých tvorov, čo sú na zemi.“ A Boh povedal Noemovi: „Toto je znak zmluvy, ktorú som uzavrel medzi sebou a medzi všetkými živými tvormi na zemi.“

Prís 12, 8 - 22

Človeka chvália podľa jeho rozumu, ale tým, kto má prevrátené srdce, budú pohŕdať. Lepšie byť neváženým a byť sluhom sebe samému, ako pokladať sa za váženého a o chlieb biedu trieť. Spravodlivý sa stará o potreby svojho dobytka, najvnútornejšie vnútro bezbožných je však ukrutné. Kto obrába svoje pole, má chleba nadostač, kto sa však ženie za daromnicami, rozum potratil. Tvŕdza oplanov sa rozváľa, lež koreň spravodlivých bude trváci. Do previnenia perí sa zakosíľuje ničomník, spravodlivý sa však vymkýna z úzkostí. Každý sa nasýti blaha z ovocia úst a človekovi sa odplatí podľa (skutkov) jeho rúk. Bláznovi sa zdá, že je správna jeho cesta, múdry však poslúcha radu. Blázon hneď prejavuje svoju nevôľu, opatrný však tají (svoju) príkoru. Kto vypovedá pravdu, hlása spravodlivosť, (falošný svedok však prináša len) klam. Voľakto tára, (ako keby) mečom prekáľal, ale jazyk múdrych je (sťa) liek. Pravdivé pery budú trvať naveky, falošný jazyk však (len) chvíľočku. Sklamú sa v srdci tí, čo snujú zlé, tí však, čo narádzajú pokoj, (dožijú sa) radosti. Spravodlivému sa neprihodí nijaká nehoda, bezbožní však (zažívajú) plno nešťastia. Luhárske pery sa ošklivia Pánovi, tí však, čo pravdu pestujú, sú jeho záľubou.

Streda 18. 3. 2020 meniny: Eduard

Streda štvrtého týždňa Veľkého pôstu - 24. deň Štyridsiatnice. (Náš otec svätý Cyril, jeruzalemský arcibiskup.) Toto je čiastočne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 26,21 - 27,9

= z daného dňa.

Parémie na LVPD:

Gn 9,18 - 10,1

;

Prís 12,23 - 13,9

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 26,21 - 27,9

Hľa, vychádza Pán zo svojho príbytku, aby trestal hriech na obyvateľoch zeme. Zem odhalí svoju krv a neukryje viac svojich zabitých. V ten deň Pán potresce svojím tvrdým, veľkým a silným mečom Leviatana, rezkého hada, a zabije draka, ktorý je v mori. V ten deň bude vinica vínorodá, ospevujte ju! Ja, Pán, ju strážim, každú chvíľu ju polievam; aby ju nepoškodili, v noci i vo dne ju chránim. Hnev neprechovávam. Keby bolo tŕnie a bodľačie, bojovne by som zakročil a spálil by som ho zaraz, alebo nech sa chopí mojej ochrany, uzavrie mier so mnou, mier uzavrie so mnou. V budúcnosti Jakub zakorení, kvitnúť bude a pučať Izrael a naplní tvár zeme úrodou. Či ho šľahal, ako šľahal jeho šľahačov? Či ho zabíjal, ako zabíjal jeho zabíjačov? Zamietnutím(?), zavrhnutím ho súdil, zmietol svojím ostrým víchrom v deň východného vetra. Nuž takto bude uzmierený hriech Jakubov a všetkým ovocím je: odstráni svoj hriech, keď urobí všetky oltárne kamene podobnými rozdrvenému vápencu. Nevstanú viac ašery a chamány.

Parémie na LVPD

Gn 9,18 - 10,1

Noemovi synovia, ktorí vyšli z korábu, boli Sem, Cham a Jafet. Cham je otcom Kanaána. Títo traja boli teda Noemovi synovia a z nich sa rozšírilo ľudstvo po celej zemi. Noe začal obrábať zem a vysadil vinicu. A keď sa napil vína, opil sa a obnažený ležal vo svojom stane. Cham, Kanaánov otec, uvidel nahotu svojho otca a vonku to hovoril svojim dvom bratom. Ale Sem a Jafet vzali plášť, obaja si ho položili na ramená, išli chrbtom a zakryli otcovu nahotu. Tvár mali odvrátenú, takže nevideli otcovu nahotu. Keď sa Noe prebral z vína a keď sa dozvedel, čo mu urobil najmladší syn, povedal: „Buď prekliaty, Kanaán, staň sa poníženým sluhom svojich bratov!“ Potom pokračoval: „Nech je zvelebený Pán, Boh Semov, a Kanaán nech je jeho sluhom! Nech Boh rozvetví Jafeta a nech býva pod Semovými stanmi a Kanaán nech je jeho sluhom!“ Noe žil po potope ešte tristopäťdesiat rokov. Všetkých Noemových dní bolo deväťstopäťdesiat rokov a potom zomrel. Toto je rodokmeň Noemových synov, Sema, Chama a Jafeta, lebo po potope sa im narodili synovia.

Prís 12,23 - 13,9

Rozvážny človek tají, čo vie, zo srdca pochábľov však hlúposť vykríka. Ruka robotných ľudí bude vládnuť, robotovať však bude ruka lenivá. Nepokoj v srdci stláča človeka, láskavé slovo ho však rozveseľuje. Spravodlivý si vystopuje svoju pastvinu, lež cesta bezbožných vedie ich, kde zablúdia. Lenivec si neupečie svoj úlovok, ale usilovnosť človeka je vzácnym imaním. Život je na chodníku spravodlivosti, k smrti však vedie cesta zmýlená. Múdry syn sa rád podrobuje otcovej disciplíne, posmievač zasa nedbá na hromovanie. Dobrý smie požívať z ovocia spravodlivosti, vierolomníci však bažia po násilenstve. Ten, kto si dáva pozor na ústa, je strážcom svojho života, kto však rozdrapuje svoje pery, tomu hrozí pohroma. Duša lenivca je plná túžob, ale bezvýsledných, baženie usilovných sa však do sýtosti ukojí. Spravodlivému sa hnusí činnosť nečestná, bezbožný sa však uvrhuje do hanby a potupy. Spravodlivosť je strážcom bezúhonnej cesty, bohaprázdnosť však povaľuje toho, kto sa dopúšťa hriechu. Niekto sa robí bohatým, a nemá ničoho, iný sa robí chudobným, a vládne veľkým majetkom. Výkupné za život má človek vo svojom bohatstve, bedár však nepočúva vyhrážky. Svetlo spravodlivých veselo plápolá, zatiaľ čo lampáš bezbožných zhasína.

Štvrtok 19. 3. 2020 meniny: Jozef

Štvrtok štvrtého týždňa Veľkého pôstu - 25. deň Štyridsiatnice. Svätí mučeníci Chryzant a Dária. (Svätý hieromučeník Artemón a spoločníci - presun z 13. apríla.) Toto je plne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 28, 14 - 22

= z daného dňa.

Parémie na večierni:

Gn 10,32 - 11,9

;

Prís 13,19 - 14,6

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 28, 14 - 22

Takto hovorí Pán: Počujte, posmešníci, slovo Pánovo, panovníci tohto ľudu, čo je v Jeruzaleme. Pretože ste hovorili: „So smrťou sme uzavreli zmluvu a s peklom sme spravili dohodu, keď sa privalí bič šľahavý, nezasiahne nás, lebo sme si lož urobili útočišťom a zakrývame sa klamom.“ Preto takto hovorí Pán: „Hľa ja položím na Sione kameň, kameň vyskúšaný, uholný, vzácny, pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše. Mierou urobím právo a váhou spravodlivosť, útočište lži však uchytí lejak a na úkryt vyrútia sa vody. Vaša zmluva so smrťou bude zrušená a vaša dohoda s peklom neobstojí, keď sa privalí bič šľahavý, ten vás rozdrví. Zachváti vás, kedykoľvek sa privalí, lebo ráno za ránom sa privalí, vo dne i v noci; a len v hrôze pochopíte poučenie.“ Bo krátke je lôžko - nemožno sa vystrieť, a prikrývka úzka - nemožno sa prikryť. Lebo ako na vrchu Parašim vstane Pán a zaburáca ako v údolí Gabaon, aby urobil svoj čin - jeho čin je zvláštny, aby uskutočnil svoj skutok - jeho skutok je divný. Teraz sa však neposmievajte, aby vám nestuhli okovy, lebo o skaze, a to neodvratnej, počul som od Pána zástupov nad celou zemou.

Parémie na večierni

Gn 10,32 - 11,9

Toto sú čeľade Noemových synov podľa svojich rodov a národov. Z nich sa potom po potope rozvetvili národy na zemi. Vtedy bol na celej zemi jeden jazyk a rovnaké slová. Keď sa pohli z východu, našli v krajine Senaár rovinu a osadili sa na nej. Tu si povedali jeden druhému: „Poďme, narobme tehál a vypáľme ich v ohni!“ Tehly im slúžili namiesto kameňa a asfalt namiesto malty. Potom povedali: „Poďme, postavme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať do neba, spravme si tak pomník, aby sme sa neroztratili po celej zemi!“ Tu zostúpil Pán, aby videl mesto a vežu, ktoré stavali ľudia a povedal: „Hľa, sú jedným národom, všetci majú jeden jazyk; toto je začiatok ich činov a veru neodstúpia od ničoho z toho, čo si zaumienili urobiť. Poďme, zostúpme a pomäťme tam ich jazyk, aby nik nerozumel reči druhého!“ A takto ich Pán odtiaľ rozohnal po celej zemi a mesto prestali stavať. Preto ho nazvali Bábelom, lebo tam Pán zmiatol reč celej zeme a Pán ich odtiaľ rozohnal po celej zemi.

Prís 13,19 - 14,6

Splnená túžba lahodí, lež bláznom je odporné vyhýbať sa zlu. Kto chodí s múdrymi, ten zmúdrie, druhovi bláznov sa však plano povodí. Hriešnikov stíha nešťastie, spravodlivých však zasiahne dobro. Dobrý muž porúča detným deťom dedičstvo, no hriešnikov majetok sa uschová spravodlivému. Je veľa chleba na prielohu chudobných, bohatstvo sa však tratí nespravodlivosťou. Kto ľutuje svoj prút, ten nemá svojho syna rád, kto ho však miluje, ten ho priúča na trestanie zavčasu. Spravodlivý sa môže najesť dosýta, lež brucho bezbožných biedu trie. Múdrosť žien buduje si dom, hlúposť však vlastnými rukami ho búra. Kto chodí priamo, Pána si ctí, ten však, kto chodí nerovnými cestami, ním pohŕda. V bláznových ústach je prút na chrbát, pery múdrych sú zas pre nich ochranou. Kde nieto volov, niet obilia, bohatý výnos je však tam, kde namáha sa býk. Pravdymilovný svedok neluže, falošný svedok vypúšťa však lož. Posmievač hľadá múdrosť, ale nadarmo, rozumnému sa však zdalo poznanie ľahučké.

Piatok 20. 3. 2020 meniny: Víťazoslav, Klaudius

Piatok štvrtého týždňa Veľkého pôstu - 26. deň Štyridsiatnice. (Naši prepodobní otcovia, ktorých Saracéni pozabíjali v kláštore svätého Sávu.) Toto je čiastočne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 29, 13 - 23

= z daného dňa.

Parémie na LVPD:

Gn 12, 1 - 7

;

Prís 14, 15 - 26

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 29, 13 - 23

Takto hovorí Pán: Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami a svojimi perami ma ctí, srdce si však vzďaľuje odo mňa, takže je ich bázeň ku mne naučeným ľudským príkazom, preto, hľa, ja znovu vykonám divy s týmto ľudom, podivne a čudno, i zahynie múdrosť jeho mudrcov a rozum jeho rozumných sa schová. Beda tým, čo pred Pánom hlboko skrývajú úmysel, vo tme dejú sa ich skutky a vravia: Kto nás vidí a kto o nás vie? Vaša prevrátenosť! Či hrnčiar hodnotí sa ako hlina, že tvor hovorí o tvorcovi: Neurobil si ma!? A hrniec vraví hrnčiarovi: Nechápe!? Či to nebude už za krátku chvíľu, že Libanon premení sa na sad a sad budú za les pokladať? A v ten deň počujú hluchí slová knihy a z tmy a temnoty oči slepých prehliadnu. Pokorní budú v Pánovi rásť v radosti a najbiednejší z ľudu budú plesať v Svätom Izraela. Veď zmizol násilník a zhynul posmešník a vyhubení sú, čo bdeli nad zločinom, čo obvinili človeka pre slovo, čo sudcovi v bráne kládli osídla a pre nič odmietli spravodlivého. Preto takto hovorí Pán Jakubovmu domu, ten, čo vykúpil Abraháma: Nebude sa teraz hanbiť Jakub a nezbledne teraz jeho tvár. Keď však uvidia jeho deti moje diela, kvôli mne zasvätia moje meno, zasvätia Svätého Jakubovho a báť sa budú Boha Izraelovho.

Parémie na LVPD

Gn 12, 1 - 7

Pán povedal Abramovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním. Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať! V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!“ A Abram odišiel, ako mu rozkázal Pán. Išiel s ním aj Lot. Abram mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Haranu. Abram vzal so sebou svoju ženu Sarai a svojho synovca Lota i celý majetok, čo nadobudli, aj služobníctvo, ktoré v Harane získali. A takto odišli, aby šli do krajiny Kanaán, a tak došli do krajiny Kanaán. Abram prešiel krajinou až po miesto Sichem, až k terebintu Moreho. Vtedy boli v krajine Kanaánčania. Tu sa Abramovi zjavil Pán a povedal mu: „Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.“ On tam potom postavil Pánovi, ktorý sa mu zjavil, oltár.

Prís 14, 15 - 26

Dobromyseľný verí každému slovu, ale chytrý pristupuje k zmene zmýšľania. Múdry sa úzkostlivo chráni zla, no pochabý sa doň bezstarostne vrhá. Prchký sa dopúšťa bláznovstva a ľstivý padne do nenávisti. Prostomyseľní dedia bláznovstvo, bystrí sa však ovenčia poznaním. Zlí sa budú skláňať pred dobrými a bezbožní predo dverami spravodlivého. Chudobný je odporný aj svojmu priateľovi, no bohatý má milovníkov nadostač. Ten, kto pohŕda svojím blížnym, dopúšťa sa prehrešku, no súcitiaci s úbožiakmi budú blažení. Či neblúdia tí, ktorí snujú zlo? Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo pamätajú na dobro. Pri každej tvrdej práci býva zisk, a prázdny štebot privádza len k žobráctvu. Korunou múdrych je ich skúsenosť a vencom pochábľov je ich bláznovstvo. Pravdivý svedok zachraňuje životy, ale ten, kto vraví kadejakú lož, je ničiteľom. Ten, kto sa bojí Pána, má pevnú nádej, i jeho deti majú sa kam utiekať.

Sobota 21. 3. 2020 meniny: Blahoslav

Sobota štvrtého týždňa Veľkého pôstu - Štvrtá zádušná sobota - 27. deň Štyridsiatnice. Náš prepodobný otec Jakub Vyznávač, katánijský biskup.

Apoštol na liturgii sv. Jána Zlatoústeho:

313. začalo (Hebr 6, 9 - 12)

= radové čítanie, a

163. začalo (1 Kor 15, 47 - 57)

= o zosnulých.

Evanjelium na liturgii sv. Jána Zlatoústeho:

Mk 31. začalo (7, 31 - 37)

= radové čítanie, a

Jn 16. začalo (5, 24 - 30)

= o zosnulých.

Apoštol na liturgii sv Jána Zlatoústeho

313. začalo (Hebr 6, 9 - 12)

Bratia, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení, že vy ste na tom lepšie a bližšie k spáse. Veď Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše dielo a na lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste posluhovali - a ešte posluhujete - svätým. Ale túžime, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť za plné rozvinutie nádeje až do konca, aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobňovali tých, čo vierou a trpezlivosťou sú dedičmi prisľúbení.

a

163. začalo (1 Kor 15, 47 - 57)

Bratia, prvý človek zo zeme je pozemský, druhý človek je Pán z neba. Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. A ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského. Hovorím však, bratia, že telo a krv nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva, ani porušiteľnosť nebude dedičom neporušiteľnosti. Hľa, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: razom, v jednom okamihu, na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané: „Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Podsvetie, kdeže je tvoj osteň?“ Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon. Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista.

Evanjelium na liturgii sv Jána Zlatoústeho

Mk 31. začalo (7, 31 - 37)

V tom čase Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,” čo znamená: „Otvor sa!” V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a o to s väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.”

a

Jn 16. začalo (5, 24 - 30)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde pred súd, ale prešiel zo smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

Nedeľa 22. 3. 2020 meniny: Beňadik

NEDEĽA ŠTVRTÉHO TÝŽDŇA VEĽKÉHO PÔSTU - pamiatka nášho prepodobného otca Jána, autora spisu Rebrík - 28. deň Štyridsiatnice. (Svätý hieromučeník Bazil, ankyrský presbyter.) 8. hlas, 8. utierňové evanjelium.

Evanjelium na utierni:

Jn 64. začalo (20, 11 - 18)

= radové o zmŕtvychvstaní.

Apoštol na liturgii sv. Bazila Veľkého:

314. začalo (Hebr 6, 13 - 20)

= z radovej nedele, a

229. začalo (Ef 5, 8b - 19)

= svätému Jánovi.

Evanjelium na liturgii sv. Bazila Veľkého:

Mk 40. začalo (9, 17 - 31)

= z radovej nedele, a

Mt 10. začalo (4,25 - 5,12a)

= svätému Jánovi.

Evanjelium na utierni

Jn 64. začalo (20, 11 - 18)

V tom čase Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?” Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.” Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?” Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.” Ježiš ju oslovil: „Mária!” Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,” čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Nedotýkaj sa ma, veď som ešte nevystúpil k svojmu Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.” Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom, že videla Pána a že jej toto povedal.

Apoštol na liturgii sv Bazila Veľkého

314. začalo (Hebr 6, 13 - 20)

Bratia, keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého slovami: „Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím.“ A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie. Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého ich sporu. A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej. Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.

a

229. začalo (Ef 5, 8b - 19)

Bratia, kráčajte ako deti svetla! Veď ovocie Ducha je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde. Skúmajte, čo sa páči Pánovi, a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte, lebo to, čo oni potajomky robia, je hanba aj hovoriť. Ale všetko, čo je hanebné, svetlo vyjaví, a všetko, čo je zjavné, je svetlo. Preto hovorí: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!“ Dávajte si teda veľký pozor, ako máte žiť: nie ako nemúdri, ale ako múdri. Využívajte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Božia vôľa. A neopíjajte sa vínom, veď v ňom je samopaš, ale napĺňajte sa Duchom a hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho.

Evanjelium na liturgii sv Bazila Veľkého

Mk 40. začalo (9, 17 - 31)

V tom čase prišiel k Ježišovi nejaký človek, poklonil sa mu a povedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.” On im povedal: „Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!” I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny. Ježiš sa opýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?” On odpovedal: „Od detstva. A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!” Ježiš mu povedal: „‚Ak môžeš?!’ Všetko je možné tomu, kto verí.” A chlapcov otec hneď so slzami vykríkol: „Verím. Pomôž mojej nevere!” Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: „Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!” Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: „Zomrel.” Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal. Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?” On im povedal: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou a pôstom.” Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.”

a

Mt 10. začalo (4,25 - 5,12a)

V tom čase išli za Ježišom veľké zástupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a Zajordánska. Keď videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď si sadol, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:

„Blažení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blažení plačúci, lebo oni budú potešení.

Blažení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

Blažení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.

Blažení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.

Blažení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

Blažení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.

Blažení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blažení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“

13. týždeň

Pondelok 23. 3. 2020 meniny: Adrián

Pondelok piateho týždňa Veľkého pôstu - 29. deň Štyridsiatnice. Predsviatok Zvestovania presvätej Bohorodičke - presun z nasledujúcej stredy. (Svätý prepodobný mučeník Nikón a jeho učeníci, ktorí boli s ním umučení.) Toto je plne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 37,33 - 38,6

= z daného dňa.

Parémie na večierni:

Gn 13, 12 - 18

;

Prís 14,27 - 15,4

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 37,33 - 38,6

Takto hovorí Pán o asýrskom kráľovi: Nevkročí do tohto mesta, ani šíp ta nevystrelí, ani štítom naň nezaútočí, ani násypom ho neobkolesí. Vráti sa cestou, ktorou prišiel, do tohto mesta nevkročí. Takto hovorí Pán: Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil kvôli sebe a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi. Tu vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá! Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive. A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Potom panoval miesto neho jeho syn Asarhaddon. V tých dňoch Ezechiáš ochorel na smrť. I prišiel k nemu Amosov syn, prorok Izaiáš, a povedal mu: Toto hovorí Pán: Usporiadaj si dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť. Nato sa Ezechiáš obrátil tvárou k stene a modlil sa k Pánovi: Spomeň si, Pane, ako som putoval pred tvojou tvárou verne a s celým srdcom a robil som, čo je v tvojich očiach dobré. A Ezechiáš sa nahlas rozplakal. Tu prehovoril Pán k Izaiášovi takto: Choď a povedz Ezechiášovi: Toto hovorí Pán, Boh tvojho otca Dávida: Počul som tvoju modlitbu a videl som tvoje slzy. Hľa, pridám k tvojim dňom pätnásť rokov. A vytrhnem teba i toto mesto z rúk asýrskeho kráľa a budem toto mesto zastávať.

Parémie na večierni

Gn 13, 12 - 18

Abram býval v krajine Kanaán, Lot sa zdržoval v mestách okolo Jordánu a utáboril sa v Sodome. Ale Sodomčania boli zlí a veľmi hrešili proti Pánovi. Keď sa Lot od neho odlúčil, Pán povedal Abramovi: Zdvihni oči a z miesta, na ktorom si, hľaď na sever a na juh, na východ i na západ, lebo celú zem, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky. Rozmnožím tvoje potomstvo ako prach na zemi. Ak teda niekto dokáže spočítať prach na zemi, bude môcť spočítať aj tvoje potomstvo. Vstaň a prejdi krajinu po dĺžke i po šírke, lebo ju dám tebe! Abram vzal svoj stan a šiel a osadil sa pri terebintoch Mamreho, čo sú v Hebrone, a postavil tam Pánovi oltár.

Prís 14,27 - 15,4

Bázeň pred Pánom je zdrojom života, spôsobuje, aby sa vyhlo slučkám smrti. V množstve ľudu väzí honosenie kráľovo, a v malom počte ľudí vladárova záhuba. Trpezlivý má veľa rozumu, prchký však vyvádza bláznovstvo. Pokojná myseľ značí život pre telo, náruživosť je však (ako) hnis, čo sa vŕta do kostí. Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva. Bezbožný zhynie svojou zlobou, spravodlivý sa však upevňuje svojou bezúhonnosťou. Múdrosť odpočíva v srdci rozvážneho muža, prejavuje sa však, čo je vnútri pochábľov. Spravodlivosť dvíha národ, hriech je však hanbou národov. Kráľova priazeň sa dostáva rozumnému sluhovi, ničomníka však stíha jeho hnev. Vľúdna odpoveď krotí hnev, urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť. Jazyk múdrych je pre vedomosť ozdobou, ale ústa bláznov chrlia bláznovstvá. Na všetkých miestach vidia oči Pánove, čo pozerajú na dobrých i zlých. Lahodnosť jazyka je stromom života, ale zraňuje dušu, keď je nerestný.

Utorok 24. 3. 2020 meniny: Gabriel

Utorok piateho týždňa Veľkého pôstu - 30. deň Štyridsiatnice. Deň Veľkého kajúceho kánona svätého Andreja Krétskeho - presun z nasledujúceho štvrtka. /Náš prepodobný otec Zachariáš./ /Náš otec svätý Artemón, biskup pizídijskej Seleucie./ Toto je čiastočne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 40, 18 - 31

= z daného dňa.

Parémie na LVPD:

Gn 15, 1 - 15

;

Prís 15, 7 - 19

;

Gn 28, 10 - 17

;

Ez 43,27 - 44,4a

;

Prís 9, 1 - 11

= dve z daného dňa, tri zo sviatku Zvestovania.

Parémia na 6 hodinke

Iz 40, 18 - 31

Takto hovorí Pán: Ku komu prirovnáte Pána, akúže k nemu postavíte podobu? Modlu uleje umelec, zlatník však okuje ju zlatom a strieborné retiazky pozvára. Kto chudobný je na dary, vyberie drevo, čo nehnije, nájde si múdreho majstra, aby postavil sochu, čo sa nehne. Nuž či neviete? Či nepočujete? Či vám nebolo oznámené od začiatku? Či nechápete základy zeme? On tróni nad okruhom zeme, - jej obyvatelia sú ako kobylky - on rozťahuje sťa závoj nebesá a rozprestiera ich ako obytný stan. On obracia navnivoč vládcov, sudcov zeme mení v ničomnosť. Sotva zasadení, sotva sú zasiati, sotva pustí ich kmeň koreň do zeme, už ich aj oveje, takže uschýnajú, víchor ich sťa plevu odnáša. Komuže ma teda chcete prirovnať? Budem mu podobný? - vraví Svätý. Zdvihnite si nahor oči a viďte: Ktože ich stvoril? Ten, čo vyvádza podľa čísla ich vojsko, každú volá po mene, pre veľkú silu a nesmiernu moc nevystane ani jedna. Prečo vravíš, Jakub, a hovoríš, Izrael: Skrytá je moja púť pred Pánom a môj súd unikol môjmu Bohu!? Či nevieš? Či si nepočul? Bohom večnosti je Pán. On stvoril končiny zeme, neukoná sa, ani neustane, jeho múdrosť je nevystihnuteľná. On dáva silu ukonanému a bezmocnému dá veľkú zdatnosť. Ustáva mládež a omdlieva a junač podlomená padá. Tí však, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly, utekať budú a neustanú, budú putovať a neomdlejú.

Parémie na LVPD

Gn 15, 1 - 15

Pán sa prihovoril vo videní Abramovi takto: „Neboj sa Abram, ja som tvoj štít. Tvoja odmena bude veľmi veľká!“ Abram odpovedal: „Pane, Bože, čože mi dáš? Veď ja odídem bezdetný a dedičom môjho domu bude damaský Eliezer.“ A Abram pokračoval: „Veď si mi nedal potomstvo a môj domorodý sluha bude mojím dedičom!“ Ale Pán mu povedal: „On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z tvojho lona.“ Vyviedol ho von a povedal mu: „Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš!“ A uistil ho: „Také bude tvoje potomstvo!“ Abram uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť. Potom mu povedal: „Ja som Pán. Ja som ťa vyviedol z chaldejského Uru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“ On odpovedal: „Pane, Bože, podľa čoho poznám, že ju budem vlastniť?“ Pán mu odpovedal: „Vezmi pre mňa trojročnú kravu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holubicu!“ On to všetko vzal, rozsekol ich na polovice a polovice položil jednu oproti druhej, vtáky však nerozsekal. Keď zlietali vtáky na mŕtve telá, Abram ich odoháňal. A keď zapadalo slnko, padol na Abrama tvrdý spánok. Prepadla ho hrôza a veľká tma. A Abramovi bolo povedané: „Dobre si uvedom, že tvoje potomstvo bude prišelcom v cudzej krajine, zotročia ho a štyristo rokov budú s ním zle zaobchádzať. Ale národ, ktorému budú otročiť, budem ja súdiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom. Ty však v pokoji odídeš k svojim otcom a pochovajú ťa vo vysokom veku.“

Prís 15, 7 - 19

Pery mudrcov rozsievajú vedomosť, no nie tak srdce pochábľov. Obeta bezbožných je odporná Pánovi, modlitba spravodlivých je mu však pôžitkom. Púť bezbožného príkri sa Pánovi, miluje však toho, kto nasleduje spravodlivosť. Prísny trest čaká na toho, kto schádza (zo správneho) chodníka; zomrie, kto neľúbi, keď sa mu vyčíta. Aj záhrobie a podsvetie sú odhalené pred Pánom – nuž, o čo viac srdcia ľudských synov!? Posmievač nemá rád, keď sa mu robia výčitky, nestýka sa s múdrymi. Veselé srdce rozlieva jas po tvári, bolesť srdca však zarmucuje ducha. Srdce rozumného sa zháňa za vedomosťou, lež ústa pochábľov sa vyžívajú v bláznovstve. Smutné sú všetky dni bedára, lež (človek) jasnej mysle má vždy hodokvas. Lepšie je mať málo a báť sa Pána, než veľký poklad, a s ním nepokoj. Lepšia je zelenina za pokrm a láska popritom, ako vykŕmený vôl a pritom nenávisť. Vznetlivý človek nieti roztržku, trpezlivý však škriepku chlácholí. Cesta leňocha je sťaby tŕním zatarasená, lež chodník robotných je vysypávaný.

Gn 28, 10 - 17

Jakub odišiel od Studne prísahy a kráčal do Charranu. Našiel akési miesto a tam spal, veď slnko zapadlo: Zobral z kameňov toho miesta, položil si pod hlavu a spal na tom mieste. A mal sen: Videl rebrík upevnený na zemi, ktorého vrchol siahal do neba, a Boží anjeli po ňom vystupovali a zostupovali. Opieral sa oňho Pán a povedal: Ja som Boh Abraháma, tvojho otca, a Boh Izáka. Neboj sa: Zem, na ktorej spíš, dám tebe a tvojmu potomstvu. Tvojho potomstva bude ako piesku na zemi a rozšíri sa k moru, na juh, na sever i na východ. V tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky pokolenia zeme. A hľa, ja som s tebou, chránim ťa na každej ceste, ktorou pôjdeš, a privediem ťa naspäť do tejto krajiny, lebo ťa neopustím, kým neurobím všetko, čo som ti povedal. Jakub sa prebudil zo svojho spánku a povedal: Na tomto mieste je Pán, ale ja som to nevedel! Zľakol sa a povedal: Aké strašné je toto miesto! Toto je výlučne Boží dom a toto je brána do neba!

Ez 43,27 - 44,4a

Takto hovorí Pán: Od ôsmeho dňa budú kňazi konať na oltári vaše celostné obety a obety vašej záchrany a prijmem vás, hovorí Adonaj, Pán. Potom ma nasmeroval na cestu k vonkajšej bráne do svätyne, ktorá hľadí na východ, a tá bola zatvorená. A Pán mi povedal: Táto brána bude zatvorená. Neotvorí sa a nikto cez ňu neprejde, lebo cez ňu vstúpi Pán, Boh Izraela, a bude zatvorená. Preto v nej bude sedieť vodca, aby jedol chlieb. Vstúpi cestou elamskej brány a vyjde vlastnou cestou. Potom ma viedol cestou brány do svätyne, ktorá hľadí na sever, oproti chrámu. I videl som: Hľa, Pánov chrám bol plný slávy!

Prís 9, 1 - 11

Múdrosť si postavila dom a upevnila sedem stĺpov. Pozabíjala svoje obetné zvieratá, do svojej čaše namiešala víno a pripravila svoj stôl. A vyslala svojich sluhov, aby ohlasovaním z výšiny pozvala k čaši, hovoriac: Ten, kto je nerozumný, nech sa nakloní ku mne. Tým zasa, ktorým chýba rozum, povedala: Poďte, jedzte môj chlieb a pite víno, ktoré som vám namiešala. Zanechajte nerozumnosť a budete žiť, hľadajte rozumnosť, aby ste žili, a dostanete chápavosť v poznaní. Kto napomína zlých, ten samému sebe zapríčiní stratu cti a kto karhá bezbožného, ten samému sebe spôsobí potupu, lebo karhanie bezbožného sú preňho rany. Nekarhaj zlých, aby ťa nezačali nenávidieť; karhaj múdreho a bude ťa milovať. Daj príležitosť múdremu a bude ešte múdrejší; daj poučenie spravodlivému a bude ho ešte viac prijímať. Začiatkom múdrosti je Pánova bázeň a rada svätých je chápavosť. Lebo poznať zákon je dobrá myšlienka. Veď takto budeš dlho žiť a pridajú sa ti roky života.

tri zo sviatku Zvestovania

Streda 25. 3. 2020 meniny: Marián

ZVESTOVANIE NAŠEJ PRESVÄTEJ VLÁDKYNI, BOHORODIČKE MÁRII, VŽDY PANNE - prikázaný sviatok. Toto je 31. deň Štyridsiatnice.

Evanjelium na utierni:

Lk 4. začalo (1, 39 - 49. 56)

= zo sviatku Zvestovania.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 41, 4c - 14

= z daného dňa.

Parémie na večierni s liturgiou sv. Jána Zlatoústeho:

Gn 17, 1 - 9

;

Prís 15,20 - 16,9

;

Ex 3, 2 - 8

;

Prís 8, 22 - 30

= dve z daného dňa, dve zo sviatku Zvestovania.

Apoštol na večierni s liturgiou sv. Jána Zlatoústeho:

306. začalo (Hebr 2, 11 - 18)

= zo sviatku Zvestovania.

Evanjelium na večierni s liturgiou sv. Jána Zlatoústeho:

Lk 3. začalo (1, 24 - 38)

= zo sviatku Zvestovania.

Evanjelium na utierni

Lk 4. začalo (1, 39 - 49. 56)

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Svätý Duch. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blažená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.” Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobníčky. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.” Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

Parémia na 6 hodinke

Iz 41, 4c - 14

Takto hovorí Pán: Ja, Boh, prvý a ten istý som i posledný. Ostrovy vidia a boja sa, končiny zeme sa trasú, blížia sa a prichádzajú. Navzájom si pomáhajú, navzájom si volajú: Rezko! Majster posmeľuje zlatníka, ten, čo kladivom hladí, toho, čo kuje mlatkom, hovorí o liatine: Dobrá je! a upevní ju klinmi, že sa nepohne. Ty však, Izrael, sluha môj, Jakub, ktorého som vyvolil, potomstvo Abraháma, môjho priateľa, teba som chopil od končín zeme, z jej okrajov som ťa povolal a riekol som ti: Ty si môj sluha, teba som vyvolil a nezavrhol. Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou. Hľa, zahanbia sa a vyjdú na posmech všetci, čo sa zlostia na teba, budú ako nič a zahynú tí, čo sa pravotia s tebou. Budeš ich hľadať, no nenájdeš tých, čo sa s tebou hádajú; budú ako nič a ako márnosť tí, čo broja proti tebe. Lebo ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: Neboj sa, ja ti pomáham. Neboj sa, červíček Jakub, chrobáčik Izrael! Ja ti pomáham - hovorí Pán -, tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.

Parémie na večierni s liturgiou sv Jána Zlatoústeho

Gn 17, 1 - 9

Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: „Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý. Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa prenáramne.“ Tu padol Abram na tvár a Boh s ním hovoril: „To som ja, čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mnohých národov. A tvoje meno už nebude viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov. Dám sa ti rozrásť prenáramne, rozmnožím ťa v národy, i králi z teba vzídu. A uzatváram zmluvu medzi mnou a tebou, a medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach ako zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím a tvojho potomstva po tebe. A tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán, do večného vlastníctva; a budem vaším Bohom.“ Potom Pán hovoril Abrahámovi: „Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj Tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach!“

Prís 15,20 - 16,9

Múdry syn naplňuje otca radosťou, ale pochabý človek pohŕda svojou matkou. Bláznovstvo je nerozumnému človekovi potechou, no rozvážny muž mieri rovno tam, kam mu treba ísť. Vychodia nazmar plány, keď nieto porady, daria sa však tam, kde je veľa radcov. Človek sa teší z odpovede svojich úst a slovo v pravý čas je dobré. Nahor vedie životná púť rozumného, aby sa vyhol dolu podsvetiu. Pán zborí dom pyšných, ale medzu vdovy upevní. Podliakove plány sa príkria Pánovi, no čisté reči sú mu príjemné. Búra svoj dom, kto sa lakomo zháňa za ziskom, no ten, kto nenávidí podplácanie, bude žiť. O tom, čo odpovedať, húta srdce spravodlivého, ale ústa bezbožných chrlia zlomyseľnosti. Pán je ďaleko od bezbožných, ale modlitbu spravodlivých vypočúva. Priateľský pohľad rozveseľuje srdce, dobrá zvesť osviežuje do kostí. Ucho, čo vníma spasiteľné karhanie, rado sa pristavuje medzi múdrymi. Kto striasa disciplínu zo seba, ten sebou samým pohŕda, ale ten, kto dbá na to, keď ho karhajú, chytá sa rozumu. Výchovou k múdrosti je bázeň pred Pánom, no pred slávou je pokora. Človeku patrí uvažovať v srdci, no výpoveď na jazyk dáva Pán. Človeku sa môže zdať, že jeho cesty sú celkom čisté, ale Pán je ten, kto posudzuje pohnútky. Zver svoje diela na Pána a podaria sa tvoje zámery. Pán všetko stvoril pre svoj cieľ, aj bezbožného na deň pohromy. Pánovi je odporný každý nadutec, stavím sa, že trestu neujde. Previnenie sa vykupuje opravdivým milosrdenstvom a zlému sa vyhýba bázňou pred Pánom. Ak sa Pánovi ľúbia cesty človeka, aj jeho nepriateľov s ním pomerí. Lepšie je mať málo spravodlivým spôsobom, ako veľké dôchodky a nespravodlivo. Človek si v duchu rozvažuje svoju púť, ale Pán riadi jeho krok.

Ex 3, 2 - 8

Mojžiš došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: „Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí.“ Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ I hovoril mu: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. A Pán mu povedal: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom.“

Prís 8, 22 - 30

Pán vládol nado mnou od počiatku svojich ciest, prv ako stvoril od pradávna čokoľvek. Od večnosti som ustanovená, od počiatku, prv ako povstal svet. Nebolo ešte morských priehlbní, keď som sa ja už zrodila, nebolo ešte žriediel obťažených vodami. Prv ako sa vrchy vhrúžili, pred pahorkami som sa zrodila. Prv ako nivy urobil a planiny a prvé hrudy na zemekruhu. Keď zhotovoval nebesia, bola som tam, keď odmeriaval klenbu nad priehlbinami morskými, keď upevňoval mraky vo výši, keď dával dužieť žriedlam morskej hlbiny, keď vymedzoval moru jeho hranicu, aby vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme, ja som bola uňho chovankou, bola som deň po deň jeho rozkošou a hrala som sa pred ním v každý čas.

dve zo sviatku Zvestovania

Apoštol na večierni s liturgiou sv Jána Zlatoústeho

306. začalo (Hebr 2, 11 - 18)

Bratia, ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí: „Tvoje meno zvestujem svojim bratom a uprostred cirkvi ťa budem ospevovať.“ Ďalej: „Ja budem v neho dúfať.“ A zasa: „Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh.“ A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.

Evanjelium na večierni s liturgiou sv Jána Zlatoústeho

Lk 3. začalo (1, 24 - 38)

V tých dňoch Alžbeta, Zachariášova manželka, počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.” V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Raduj sa, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami.” Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.” Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?” Anjel jej odpovedal: „Svätý Duch zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sväté, bude sa volať Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.” Mária povedala: „Hľa, služobníčka Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.” Anjel potom od nej odišiel.

Štvrtok 26. 3. 2020 meniny: Emanuel

Štvrtok piateho týždňa Veľkého pôstu - 32. deň Štyridsiatnice. Odovzdanie sviatku Zvestovania presvätej Bohorodičke. Zhromaždenie k archanjelovi Gabrielovi. Toto je plne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 42, 5 - 16

= z daného dňa.

Parémie na večierni:

Gn 18, 20 - 33

;

Prís 16,17 - 17,17

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 42, 5 - 16

Takto hovorí Pán, Boh, ktorý stvoril nebesá a rozostrel ich, ktorý upevnil zem a jej rastlinstvo, ktorý na nej dáva dych ľudu a vzduch tým, čo po nej chodia: Ja, Pán, Boh, som ťa povolal v spravodlivosti, vzal som ťa za ruku; utvoril som ťa a zmluvou s ľudom som ťa urobil, svetlom pohanov, aby si slepým otvoril oči a väzňov vyviedol zo žalára a z väznice tých, čo sedia v temnotách. Ja som Pán, Boh, to je moje meno a svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám. Predošlé veci, hľa, prišli a ja oznamujem nové, dám vám ich počuť skôr, než vyklíčia. Spievajte Pánovi pieseň novú, jeho chválospev od končín zeme, vy, čo vystupujete na more a čo ho napĺňa, ostrovy a tí, čo na nich bývajú. Nech jasá púšť a jej osady, dvory, v ktorých býva Kedar, nech plesajú obyvatelia Sely, a z temena vrchov nech volajú! Nech vzdávajú česť Pánovi a jeho slávu nech hlásajú ostrovom! Ako bohatier kráča Pán, ako bojovník vzbudzuje zápal, volá, ba kričí bojovne, vrhá sa na nepriateľov. Bol som ticho od pradávna, mlčal som, premáhal som sa. Ako tá, čo rodí, budem kričať, dychčať a chrčať zároveň. Spustoším vrchy a kopce, dám zvädnúť všetkej ich zeleni, rieky obrátim na ostrovy a studnice vôd vysuším. A povediem slepých cestou, čo nepoznajú, po im neznámych chodníkoch ich odprevadím. Tmu pred nimi obrátim na svetlo a hrboľaté cesty na rovinu. Toto sú skutky, ktoré urobím a neodstúpim od nich.

Parémie na večierni

Gn 18, 20 - 33

Pán povedal: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim, aby som sa presvedčil, či naozaj tak robia, aká je obžaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť.“ Mužovia sa potom odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám ostal ešte stáť pred Pánom. Tu Abrahám pristúpil bližšie a povedal: „Zahubíš azda spravodlivého spolu s bezbožným? Možno, že je v meste päťdesiat spravodlivých. Vari ich zahubíš, alebo radšej odpustíš mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom? Nech je ďaleko od teba, že by si takto robil, usmrcoval spravodlivého s bezbožným! Takto by sa rovnako vodilo spravodlivému i bezbožnému. To nech je ďaleko od teba! Ty, ktorý súdiš celú zem, nebudeš takto súdiť!“ Pán mu povedal: „Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, kvôli nim odpustím celému mestu.“ Abrahám však začal znova a povedal: „Hľa opovážil som sa rozprávať s Pánom, hoci som len prach a popol. Možno, že do päťdesiat budú chýbať piati spravodliví. Zničil by si kvôli piatim celé mesto?“ On odpovedal: „Nezničím, ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“ A on mu ďalej hovoril: „A čo, keď sa ich tam nájde len štyridsať?“ On odpovedal: „Neurobím to kvôli štyridsiatim.“ Potom povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, keď ešte hovorím. A ak sa ich tam nájde len tridsať?“ Odpovedal: „Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.“ A zasa povedal: „Hľa, začal som hovoriť svojmu Pánovi: Čo bude, ak sa ich tam nájde len dvadsať?“ A on odvetil: „Nezahubím kvôli dvadsiatim.“ A ešte povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, že ešte raz vravím. Ak sa ich tam nájde len desať?“ On odpovedal: „Nezahubím kvôli desiatim.“ Keď Pán dokončil rozhovor s Abrahámom, odišiel a Abrahám sa vrátil na svoje miesto.

Prís 16,17 - 17,17

Vyhýbať zlu je hradskou cestou počestných, chráni si život, kto stráži svoju púť. Pýcha je pred skazou a pred pádom je namyslený duch. Lepšie ponižovať sa s poníženými, než s pyšnými sa deliť o korisť. Nachádza šťastie, kto sa dáva (dobrým) slovom poučiť, a blažený je ten, kto sa spolieha na Pána. Ten, kto má múdre srdce, bude vyhlásený za rozumného; a prívetivá reč zvyšuje ešte vnímavosť. Rozum je prameňom života pre toho, kto ho má, pre bláznov je však trestom bláznovstvo. Múdremu myseľ vkladá do úst rozvahu a na perách mu rozmnožuje účinnosť. Plást medom pretekajúci sú slová láskavé, ich sladkosť je uzdravením duše. Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, napokon však vedie do smrti. Hlad pracujúceho zaň pracuje, lebo ho naháňajú jeho ústa (do práce). Ničomný človek strojí zlé a na perách má plameň blčiaci. Prevrátený človek seje rozbroje a pletkár rozlučuje priateľov. Ukrutník sa usiluje zviesť svojho blížneho a viesť ho cestou nedobrou. Kto prižmuruje oči, snuje zlo, kto si hryzie pery, zlo dokonal. Šediny sú ozdobnou korunou, nadobúda sa čestnou púťou (života). Lepšie je byť trpezlivý ako silák, ovládať sa, než mesto zaujať. Lós sa hádže do záhybu, ale každé jeho rozhodnutie býva od Pána. Lepší je krajec chleba suchého a pokoj pritom, ako dom mäsom obetným nabitý a pritom svár. Rozumný sluha vyšvihne sa nad (Pánovho) syna naničhodného a s jeho bratmi si podelí dedičstvo. Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato, srdcia však skúša Pán. Ničomník striehne (na výpoveď) perí ničomných a luhár dopriava sluchu záškodnému jazyku. Kto si robí posmech z bedára rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie. Korunou starcov sú deti detí a ozdobou synov sú ich otcovia. Nesluší ušľachtilá reč bláznovi a lživé reči šľachetnému (človeku). Podplatný dar je vzácnym kameňom v očiach (toho, kto ho) dáva, všade sa stretá s úspechom, kde sa len obráti. Kto zatajuje previnenie, ten sa usiluje lásku (zachovať), kto ďalej o ňom rozpráva, ten odpudzuje priateľov. Viac zapôsobí (jedno) pokarhanie na rozumného, ako sto palíc na blázna. Zlý sa (vždy) usiluje iba vzdorovať, no pošle sa naň posol ukrutný. Lepšie sa človekovi stretnúť s medvedicou, ktorej vzali mláďatá, ako s bláznom v jeho bláznovstve. Kto odpláca zlým za dobré, nehne sa z jeho domu nešťastie. Púšťať sa do zvady je (ako) pretŕhať vodnú (hať), a preto nechaj škriepku prv, než vybúši. Aj ten, kto ospravedlňuje bezbožného, aj ten, kto odsudzuje spravodlivého, obidvaja sa príkria Pánovi. Načo len má blázon v ruke peniaze?! Kúpi (si) múdrosť, keď nemá rozumu? Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat.

Piatok 27. 3. 2020 meniny: Alena

Piatok piateho týždňa Veľkého pôstu - 33. deň Štyridsiatnice. Naša prepodobná matka Matróna zo Solúna. (Náš otec svätý Martin Vyznávač, rímsky pápež - presun zo 14. apríla.) Toto je čiastočne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 45, 11 - 17

= z daného dňa.

Parémie na LVPD:

Gn 22, 1 - 18

;

Prís 17,17 - 18,5

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 45, 11 - 17

Toto hovorí Pán, Svätý Izraela, jeho Tvorca: Pýtate sa ma o budúcnosti mojich synov a rozkazujete o diele mojich rúk? Ja som učinil zem a človeka na nej som ja stvoril. Moje ruky roztiahli nebesá a rozkázal som všetkému ich vojsku. Ja som ho vzbudil v pravde a všetky jeho cesty urovnám, on postaví moje mesto a mojich zajatcov prepustí, nie za kúpnu cenu ani za dar, hovorí Pán zástupov. Toto hovorí Pán zástupov: Zisk Egypta a mzda Kušu a Sabejci, chlapi urastení, prejdú k tebe a budú tvoji. Za tebou pôjdu, v okovách prejdú, pred tebou sa sklonia, teba budú prosiť: Len u teba je Boh, iného niet, viac bohov nieto. Ty si naozaj skrytý Boh, Boh Izraela, Spasiteľ! Zahanbení sú a potupení všetci, spolu došli pohanenia tvorcovia modiel. Izraela spasil Pán večnou spásou. Nebudete zahanbení ani potupení na veky večné.

Parémie na LVPD

Gn 22, 1 - 18

Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: Abrahám! On odpovedal: Tu som. A on hovoril: Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny Morja! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem. Abrahám vstal včasráno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral na miesto, ktoré mu označil Boh. Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol oči, zďaleka uvidel to miesto. Tu Abrahám povedal svojim sluhom: Vy ostaňte tu s oslom, ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám. Potom vzal Abrahám drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám vzal oheň a nôž a takto šli obaja spolu. Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi: Otče! On mu odvetil: Hľa, tu som, syn môj! A on mu povedal: Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu? Abrahám mu odvetil: Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj. A išli obaja spolu ďalej. Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo. Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna. Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: Abrahám, Abrahám! On odpovedal: Tu som. On mu povedal: Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne. Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna. A Abrahám nazval toto miesto Pán vidí, a tak sa ešte aj dnes hovorí: Na vŕšku Pán uvidí Pánov anjel však aj druhý raz volal na Abraháma z neba: Na seba samého prisahám - to je Pánov výrok -: Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou, zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas.

Prís 17,17 - 18,5

Priateľ miluje v každý čas, v súžení je z neho brat. Potratil rozum človek, ktorý tlieska do dlaní, keď za svojho blížneho dáva záruku. Kto má rád zvadu, má rád hriech, kto stavia svoju bránu vysoko, chce zrútenie. Ten, kto má skazené srdce, nenájde nič dobré a kto má vrtký jazyk, padne do zla. Kto splodil blázna, splodil ho na svoj zármutok, otec nebude mať z blázna radosť. Veselé srdce slúži na zdravie, no zronený duch vysúša kosti. Bezbožník potajomky prijíma dar, aby poprekrúcal právne chodníky. Múdrosť sa zračí na výzore rozumného, oči blázna sa však pasú v zemskej končine. Bláznivý syn je svoju otcovi na mrzutosť a svojej rodičke na zármutok. Vonkoncom nie je dobré pokutovať spravodlivého, biť statočných je nesprávne. Kto drží jazyk za zubami, ten vie, čo je vedomosť, a kto je chladnokrvný, je muž rozumný. Aj pochábľa, ak mlčí, pokladajú za múdreho, keď zatíska pery, za rozumného. Zádrapku hľadá, kto by sa rád odlúčil, všetkými prostriedkami vyvoláva spor. Rozumnosť sa nepozdáva bláznovi, len vyjavenie svojich myšlienok. Kam príde bezbožný, tam sa dostaví aj opovrhnutie a spolu s hanbou príde potupa. Ako vody sú hlboké slová z mužských úst, sú sťa rozvodnený potok, ako prameň múdrosti. Je mrzké nadržiavať násilníkovi a toho, kto má pravdu, gniaviť na súde.

Sobota 28. 3. 2020 meniny: Soňa

Sobota piateho týždňa Veľkého pôstu - Akatistová sobota - 34. deň Štyridsiatnice. (Naši prepodobní otcovia Hilarión Nový a Štefan Divotvorca.)

Apoštol na liturgii sv. Jána Zlatoústeho:

322. začalo (Hebr 9, 24 - 28)

= radové čítanie, a

320. začalo (Hebr 9, 1 - 7)

= Bohorodičke.

Evanjelium na liturgii sv. Jána Zlatoústeho:

Mk 35. začalo (8, 27 - 31)

= radové čítanie, a

Lk 54. začalo (10, 38-42; 11, 27-28)

= Bohorodičke.

Apoštol na liturgii sv Jána Zlatoústeho

322. začalo (Hebr 9, 24 - 28)

Bratia, Kristus nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. Ani nie preto, aby seba samého viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do Svätyne s cudzou krvou. Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od položenia základu sveta. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech. A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví - bez hriechu - na spásu tým, čo ho očakávajú.

a

320. začalo (Hebr 9, 1 - 7)

Bratia, prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú Svätyňu. Bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby a nazýva sa Svätyňa. Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá Svätyňa svätých. Tam bola zlatá kadidelnica a archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy. Nad ňou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovoriť. Odkedy je toto tak zariadené, do prvého stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužby, ale do druhého iba veľkňaz raz do roka, a to nie bez krvi, ktorú prináša za seba i za nevedomosti ľudu.

Evanjelium na liturgii sv Jána Zlatoústeho

Mk 35. začalo (8, 27 - 31)

V tom čase ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?” Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.” „A za koho ma pokladáte vy?”, opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: „Ty si Kristus.” Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu. Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane zmŕtvych.”

a

Lk 54. začalo (10, 38-42; 11, 27-28)

V tom čase Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!” Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.” Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blažený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.” Ale on povedal: „Skôr sú blažení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.”

Nedeľa 29. 3. 2020 meniny: Miroslav

NEDEĽA PIATEHO TÝŽDŇA VEĽKÉHO PÔSTU - pamiatka našej prepodobnej matky Márie Egyptskej - 35. deň Štyridsiatnice. (Náš prepodobný otec Marek, aretúzsky biskup, Cyril, diakon, a ďalší, ktorí trpeli v časoch mučiteľa Juliána.) 1. hlas, 9. utierňové evanjelium.

Evanjelium na utierni:

Jn 65. začalo (20, 19 - 31)

= radové o zmŕtvychvstaní.

Apoštol na liturgii sv. Bazila Veľkého:

321. začalo od polovice (Hebr 9, 11 - 14)

= z radovej nedele, a

208. začalo (Gal 3, 23 - 29)

= svätej Márii Egyptskej.

Evanjelium na liturgii sv. Bazila Veľkého:

Mk 47. začalo (10, 32b - 45)

= z radovej nedele, a

Lk 33. začalo (7, 36 - 50)

= svätej Márii Egyptskej.

Evanjelium na utierni

Jn 65. začalo (20, 19 - 31)

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!” Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.” Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Svätého Ducha. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.” Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Dvojča, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.” Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.” O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!” Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!” Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!” Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blažení tí, čo nevideli, a uverili.” Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.

Apoštol na liturgii sv Bazila Veľkého

321. začalo od polovice (Hebr 9, 11 - 14)

Bratia, keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich dobier, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. Lebo ak už krv capov a býkov a popol z jalovice pokropením poškvrnených posväcuje, aby boli telesne čistí, o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.

a

208. začalo (Gal 3, 23 - 29)

Bratia, kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. Veď skrze vieru v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.

Evanjelium na liturgii sv Bazila Veľkého

Mk 47. začalo (10, 32b - 45)

V tom čase ježiš vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on na tretí deň vstane z mŕtvych.” Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.” On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?” Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.” Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť čašu, ktorú ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?” Oni mu vraveli: „Môžeme.” Ježiš im povedal: „Čašu, ktorú pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.” Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.”

a

Lk 33. začalo (7, 36 - 50)

V tom čase ktorýsi farizej pozval Ježiša, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a zaujal miesto pri stole. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s myrom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala myrom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.” Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“ On odvetil: „Povedz, Učiteľ!” „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?” Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“ On mu povedal: „Správne usudzuješ.” Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi myrom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.” A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.” Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?” On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!”

14. týždeň

Pondelok 30. 3. 2020 meniny: Vieroslava

Pondelok šiesteho týždňa Veľkého pôstu - 36. deň Štyridsiatnice. Náš prepodobný otec Ján, autor spisu Rebrík. Toto je plne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 48,17 - 49,4

= z daného dňa.

Parémie na večierni:

Gn 27, 1 - 41a

;

Prís 19, 16 - 25

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 48,17 - 49,4

Toto hovorí Pán, tvoj Vykupiteľ, Svätý Izraela: Ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa učím, aby si mal úspech, čo ťa vediem cestou, ktorou máš ísť. Keby si si bol všímal moje rozkazy, bol by tvoj pokoj ako rieka a tvoje blaho ako morské vlny. A bolo by ako piesku tvojho potomstva a plodov tvojho lona ako jeho zrniek, nebolo by zničené ani vyhubené tvoje meno predo mnou. Vyjdite z Babylonu, utečte z Chaldejska, hlasom jasotu hlásajte, oznamujte to, poroznášajte to až do končín zeme, vravte: Pán vykúpil svojho sluhu, Jakuba. A nežíznili, keď ich viedol pustinou, vode dal vyvierať pre nich zo skaly, rozštiepil skalu a rinuli sa vody. Niet pokoja pre bezbožných, hovorí Pán. Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, národy ďaleké: Pán ma povolal od lona, od života mojej matky spomínal mi meno. Ústa mi urobil ako ostrý meč, v tieni svojej ruky ma skryl a urobil zo mňa šíp brúsený, do svojho tulca ma schoval. A riekol mi: Služobníkom si mi, Izraelom, tebou sa chcem osláviť. Ja však som povedal: Darmo som pracoval, márne a zbytočne strávil svoju silu. Predsa je moje právo u Pána a moja odmena u môjho Boha.

Parémie na večierni

Gn 27, 1 - 41a

Keď Izák zostarel a keď jeho oči stratili silu vidieť, zavolal si svojho staršieho syna Ezaua a povedal mu: „Syn môj!“ On mu odvetil: „Hľa, tu som!“ Povedal mu: „Pozri, ja som už starý, neviem, kedy zomriem. Preto si teraz vezmi zbraň, tulec a kušu a choď do stepi uloviť nejakú zver! Potom mi priprav chutné jedlo, aké mám rád. A keď pojem, požehnám ťa prv, ako zomriem.“ Rebeka však načúvala, keď sa Izák rozprával so svojím synom Ezauom. A Ezau vyšiel do stepi uloviť nejakú zver, aby ju doniesol. Tu povedala Rebeka svojmu synovi Jakubovi: „Len teraz som počula, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi Ezauovi: „Nože mi prines nejakú zverinu a priprav mi chutné jedlo, aby som jedol a aby som ťa požehnal pred Pánom prv, ako zomriem.“ A teraz počúvaj, syn môj, na môj hlas, čo ti prikazujem: Choď k stádu a prines mi dvoje pekných kozliat. Ja ich pripravím pre tvojho otca ako chutné jedlo, aké má on rád. Potom to zanesieš svojmu otcovi, aby jedol a aby ťa požehnal prv, ako zomrie.“ Ale Jakub povedal svojej matke Rebeke: „Veď môj brat Ezau je zarastený človek a ja som hladký. A ak ma môj otec ohmatá, potom budem v jeho očiach ako taký, kto si z neho robí posmech a privediem na seba kliatbu a nie požehnanie.“ Ale matka mu povedala: „Tvoja kliatba, syn môj, bude na mne. Len počuj môj hlas! Choď a prines mi ich!“ I odišiel a vzal a doniesol ich svojej matke. Jeho matka pripravila chutné jedlo, aké mal rád jeho otec. Potom priniesla Rebeka najlepšie šaty svojho staršieho syna, čo mala v dome pri sebe, a obliekla ich svojmu mladšiemu synovi Jakubovi. Kožkami kozliat mu však obložila ruky a holý krk. Potom dala svojmu synovi do rúk jedlo a chlieb, ktoré pripravila. Keď prišiel k otcovi, povedal: „Otče môj!“ On odvetil: „Tu som. Kto si, syn môj?“ Jakub odpovedal svojmu otcovi: „Ja som Ezau, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi rozkázal. Len si rovno sadni a jedz z mojej diviny, aby si ma požehnal!“ Lenže Izák odvetil svojmu synovi: „Ako si mohol, syn môj, tak rýchlo niečo nájsť?“ On odpovedal: „Pán, tvoj Boh, dal sa mi s ňou stretnúť!“ Tu povedal Izák Jakubovi: „Nože pristúp bližšie, syn môj, aby som ťa ohmatal, či si ty naozaj môj syn Ezau alebo nie.“ I pristúpil Jakub bližšie k svojmu otcovi, Izákovi, a keď ho ohmatal, povedal mu: „Hlas je hlasom Jakubovým, ale ruky sú ruky Ezauove.“ I nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezaua. I žehnal ho. A znova mu povedal: „Naozaj si ty môj syn Ezau?“ On odpovedal: „Ja som to!“ Tu on povedal: „Prines mi to! Budem jesť z diviny od svojho syna, aby som ťa požehnal.“ I priniesol mu to a on jedol. Doniesol mu aj vína a on pil. Potom mu povedal jeho otec Izák: „Nože pristúp ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!“ Keď sa priblížil a keď ho pobozkal, zacítil vôňu jeho šiat a požehnal ho, hovoriac: „Hľaďže, vôňa syna môjho je ako vôňa nivy, ktorú požehnal Pán. Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a zo žírnosti zeme, tiež hojnosť zrna a muštu! Nech ti slúžia ľudia a nech sa sklonia pred tebou národy. Buď pánom nad svojimi bratmi, a nech sa ti koria synovia tvojej matky! Kto bude teba preklínať, nech je prekliaty, a kto bude teba žehnať, nech je požehnaný!“ Len čo Izák prestal žehnať Jakuba a sotva Jakub vyšiel od svojho otca Izáka, už prichádzal jeho brat Ezau z poľovačky. Aj on pripravil chutné jedlo, priniesol ho otcovi a vravel: „Otče môj vstaň a jedz z diviny od svojho syna, aby si ma požehnal!“ Jeho otec Izák mu povedal: „A ty si kto?“ On odpovedal: „Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený Ezau.“ Izák sa náramne zľakol a povedal: „Kto to bol teda, čo mi ulovil zverinu a čo mi ju bol doniesol? A ja som jedol zo všetkého prv, ako si ty prišiel! Aj som ho požehnal a bude požehnaný!“ Keď Ezau počul otcove slová, hrozne zreval a veľmi sa spriečil a svojmu otcovi povedal: „Otče môj, požehnaj aj mňa!“ On odvetil: „Podvodne prišiel tvoj brat a odňal ti požehnanie!“ Tu on povedal: „Preto mu dali meno Jakub, že ma teraz už druhý raz oklamal? Už mi odňal prvorodenské právo a teraz, hľa, odňal mi požehnanie!“ Izák odpovedal Ezauovi: „Pozri, ja som ho ustanovil za pána nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov! Zrnom a muštom som ho zaopatril. Čo ešte môžem urobiť pre teba, syn môj?“ Vtedy mu Ezau odvetil: „Otče môj, či máš len jedno požehnanie? Požehnaj aj mňa, otče môj!“ Tu Ezau začal hlasne plakať. A Izák mu povedal: „Ďaleko od žírnej pôdy bude tvoje bydlisko a ďaleko od nebeskej rosy zhora. Zo svojho meča budeš žiť, slúžiť však budeš svojmu bratovi a keď sa budeš snažiť oslobodiť, zhodíš jeho jarmo zo svojej šije.“ Ezau sa hneval na Jakuba pre požehnanie, ktoré mu dal jeho otec.

Prís 19, 16 - 25

Kto zachováva prikázanie, zachováva svoj život, zomrie však ten, kto nevšíma si svojich ciest. Požičiava Pánovi, kto sa nad chudákom zľutúva, a on mu jeho dobrodenie odplatí. Bi svojho syna, kým je voľajaká nádej, lež aby si ho zabil, nech ti na um nezíde! Kto srší hnevom, nech si znáša trest, lebo keď zachrániš ho (pred ním teraz), ešte pridávaš (k pokute). Počúvaj radu a prijmi výčitku, pretože (takto) zmúdrieš napokon. V ľudskom srdci je veľa myšlienok, podarí sa však (iba) rozhodnutie Pánovo. Človekovi vynáša jeho dobrota a lepší bedár ako podvodník. Báť sa Pána je užitočné pre život a (kto tak robí), prenocuje sýty a nestihne (ho) nešťastie. Ak leňoch strčí ruku do misy, ani len k ústam nevztiahne ju. Keď bijú posmievača, prostomyseľný sa chytá rozumu, keď vyčíta sa rozumnému, pochopí.

Utorok 31. 3. 2020 meniny: Benjamín

Utorok šiesteho týždňa Veľkého pôstu - 37. deň Štyridsiatnice. Náš prepodobný otec Hypatios, gangriansky biskup. (Svätí apoštoli Aristarch, Pudent a Trofim - presun z 15. apríla.) Toto je plne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke:

Iz 49, 6e - 10c

= z daného dňa.

Parémie na večierni:

Gn 31, 3 - 16

;

Prís 21, 3 - 21

= obidve z daného dňa.

Parémia na 6 hodinke

Iz 49, 6e - 10c

Takto hovorí Pán: Ustanovím ťa za svetlo pohanom, aby si bol mojou spásou až do končín zeme! Takto hovorí Pán, Vykupiteľ Izraela, jeho Svätý, tomu, ktorého dušou opovrhujú, ktorým národ pohŕda, služobníkovi vládcov: Králi uvidia a vstanú, kniežatá sa budú skláňať kvôli Pánovi, ktorý je verný, Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil. Takto hovorí Pán: V čase milostivom ťa vyslyším a v deň spásy ti pomôžem, zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím, aby si zbudoval krajinu, aby si dostal spustnuté dedičstvá a povedal väzňom: Vyjdite! a tým, čo sú vo tme: Zjavte sa! Budú sa pásť popri cestách a na všetkých poliach bude ich pastva. Nebudú lačnieť ani žízniť, nespáli ich úpal ani slnce, lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval.

Parémie na večierni

Gn 31, 3 - 16

Pán povedal Jakubovi: „Vráť sa do krajiny svojich otcov a k svojim príbuzným! Ja budem s tebou.“ Preto si Jakub dal zavolať Ráchel a Liu na pole a povedal im: „Ja vidím na tvári vášho otca, že nie je ku mne taký prívetivý ako predtým, hoci Boh môjho otca bol so mnou. Vy samy viete, že som z celej sily slúžil vášmu otcovi. Váš otec ma však oklamal a desať ráz zmenil moju odmenu. No Boh nedal, aby mi uškodil: Keď povedal: „Strakaté budú tvojou odmenou,“ všetky ovce donášali strakaté, keď zasa povedal: „Biele budú tvojou odmenou,“ všetky ovce donášali biele. Boh vzal stáda vášmu otcovi a dal ich mne. V čase, keď sa behávali stáda, zdvihol som oči a vo sne som videl, že capy, ktoré skákali na samice, boli belavé, strakaté a popolavé. A Boží anjel mi vo sne hovoril: „Jakub!“ Ja som odpovedal: „Tu som!“ Vtedy mi povedal: „Pozdvihni oči a pozeraj. Všetky capy, čo skáču na samice, sú belavé, strakaté a popolavé. Ja som videl všetko, čo ti Laban vykonal. Ja som Boh z Betelu, kde si ty pomazal pomník a kde si mi urobil sľub. Teraz sa len zober, odíď z tejto krajiny a vráť sa do svojej rodnej krajiny!“ Ráchel a Lia mu vraveli: „Máme my ešte podiel alebo dedičstvo v dome nášho otca?! Neboli sme preň ako cudzinky? Veď nás predal a čo utŕžil, načisto premárnil. Ozaj všetko bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim deťom. Preto teda urob všetko, čo ti káže Boh!“

Prís 21, 3 - 21

Syn môj, pestovať statočnosť a rozvahu sa väčšmi páči Pánovi ako obeta. Povýšenecký pohľad a srdce naduté, čo hriešnici pokladajú za svetlo, je hriech. Úsilia príčinlivého vedú ho vždy k zisku, lež každého, kto by rád rýchlo nahonobiť, k veľkej chudobe. Poklady, vyzískané lživým jazykom, sú ako rozviata para, ako slučky smrti. Násilie bezbožných strhne aj ich samých, lebo sa vzpierali konať podľa práva. Krivolaká je cesta muža, obťaženého vinou, ale kto je čistý, správny je jeho čin. Lepšie je bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu. Duša tyrana žiada zlé, jeho blížny nenájde v jeho očiach zľutovanie. Keď trescú posmievača, prostomyseľný múdrie, keď poučujú múdreho, rozširuje si vedomosť. Spravodlivý pozoruje dom nespravodlivého, do akej záhuby sa rútia bezbožní. Kto si ucho zapcháva, keď sa bedár krikom (ozýva), bude volať tiež, ale vyslyšaný nebude. Dar potajomky daný krotí hnev a podarúnok za ňadrami prudkú zlosť. Spravodlivého napĺňa radosť, keď (vidí) súdiť spravodlivo, hrôza však tých, čo páchajú neprávosť. Človek, čo zblúdil z cesty múdrosti, bude v ríši mŕtvych spočívať. Kto rád má radovánky, bude biedu trieť, nezbohatne, kto víno rád a olej. Výkupným za spravodlivého býva ničomník, a vierolomník nastupuje na miesto statočných. Lepšie je bývať na pustatine, ako s hašterivou ženou mrzutosť. V príbytku múdreho je vzácny poklad a olej, pochabý človek ho však premrhá. Kto sa usiluje o statočnosť a milosrdenstvo, nachádza život a česť.