Zach 8, 7 - 17

Takto hovorí vševládny Pán: Hľa, ja zachránim svoj ľud z krajiny východu i z krajiny západu a privediem ich, takže budú bývať v Jeruzaleme; budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom v pravde a spravodlivosti. Takto hovorí vševládny Pán: Majte pevné ruky, ktorí v týchto dňoch počúvate tieto slová z úst prorokov, odo dňa, čo sa založil dom vševládneho Pána a odkedy sa postavil chrám. Lebo pred tými dňami nebolo pre človeka mzdy a nebolo mzdy pre zviera; kto odchádzal alebo prichádzal, nemal pokoja od nepriateľov: poslal som všetkých ľudí navzájom proti sebe. Teraz však nebudem k zvyškom tohto ľudu ako za predošlých dní, hovorí vševládny Pán, ale ukážem pokoj: vinič dá svoje ovocie, zem vydá svoju úrodu a nebesá dajú svoju rosu a toto všetko dám do imania zvyškom tohto ľudu. A ako ste boli kliatbou medzi národmi, dom Júdov a dom Izraelov, tak vás vyslobodím a budete požehnaním; nebojte sa, majte pevné ruky! Lebo toto hovorí vševládny Pán: Ako som zamýšľal robiť vám zlo, keď ma hnevali vaši otcovia, hovorí vševládny Pán, a nezľutoval som sa, tak budem v tých dňoch zasa zamýšľať robiť dobre Jeruzalemu a Júdovmu domu; nebojte sa! Toto sú príkazy, ktoré máte zachovávať: Hovorte každý pravdu svojmu blížnemu a majte naozaj spravodlivé súdy vo svojich bránach. Nech nik nezamýšľa vo svojom srdci zlo proti svojmu blížnemu a nemilujte krivú prísahu, lebo toto všetko sú veci, ktoré nenávidím, hovorí vševládny Pán.

Zach 8, 19 - 23

Takto hovorí vševládny Pán: Pôst štvrtý, pôst piaty, pôst siedmy, pôst desiaty bude pre Júdov dom plesaním, radosťou a veselým sviatkom. Milujte však pravdu a pokoj! Takto hovorí vševládny Pán: Ešte prídu mnohé národy a obyvatelia mnohých miest a pôjdu obyvatelia piatich miest do jedného mesta a povedia: Poďme sa modliť pred Pánovu tvár a hľadať tvár vševládneho Pána; pôjdem aj ja! Pôjdu teda mnohé kmene a mnohé národy hľadať tvár vševládneho Pána do Jeruzalema a uzmieriť Pánovu tvár. Takto hovorí vševládny Pán: V tých dňoch sa chopí desať mužov zo všetkých jazykov národov, chopia sa odevu júdskeho muža a povedia: Pôjdeme s tebou, lebo sme počuli, že s vami je Boh.

115. začalo (Rim 14, 19 - 26)

Bratia, usilujme sa o to, čo slúži pre pokoj a na vzájomné budovanie. Nenič Božie dielo pre jedlo! Ono je všetko čisté, ale zlé je pre človeka, ktorý jedením pohoršuje. Dobre je nejesť mäso a nepiť víno ani nič, čo pohoršuje, alebo poburuje, alebo oslabuje tvojho brata. Tú vieru, ktorú máš, maj sám pre seba pred Bohom. Blažený, kto nesúdi seba samého za to, čo uznáva za dobré. Ale kto je, hoci má pochybnosti, je odsúdený, lebo to nebolo z viery; a všetko, čo nie je z viery, je hriech. A tomu, ktorý má moc utvrdiť vás podľa môjho evanjelia a hlásania Ježiša Krista na základe zjavenia tajomstva, ktoré bolo od večnosti skryté, ale teraz bolo zjavené a skrze Písma prorokov z príkazu večného Boha vyjavené všetkým národom, aby poslušne prijali vieru, jemu, jedinému múdremu Bohu sláva skrze Ježiša Krista naveky. Amen.

213. začalo (Gal 5,22 - 6,2)

Bratia, ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému. Bratia, keby aj pristihli človeka pri nejakom prehrešení, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia. Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon.

Mt 16. začalo (6, 1 - 13)

Pán povedal: Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili. Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva na veky. Amen.

Mt 43. začalo (11, 27 - 30)

Pán povedal svojim učeníkom: „Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.”

Jn 64. začalo (20, 11 - 18)

V tom čase Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?” Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.” Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?” Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.” Ježiš ju oslovil: „Mária!” Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,” čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Nedotýkaj sa ma, veď som ešte nevystúpil k svojmu Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.” Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom, že videla Pána a že jej toto povedal.

112. začalo (Rim 13,11b - 14,4)

Bratia, teraz je nám spása bližšie, ako vtedy, keď sme uverili. Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svároch a žiarlivosti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista; a o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí. Slabého vo viere sa ujmite, ale nehádajte sa o názoroch. Niekto verí, že môže jesť všetko; slabý je iba zeleninu. Ten, kto je, nech nepohŕda tým, kto neje, a kto neje, nech nesúdi toho, kto je, lebo Boh ho prijal. Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On stojí alebo padá svojmu pánovi. Ale bude stáť, lebo Boh má moc podržať ho.

Mt 17. začalo (6, 14 - 21)

Pán povedal: Ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy. A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostávajú svoju odmenu. Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.

Iz 1, 1 - 20

Videnie, ktoré videl Izaiáš, syn Amosa, ktoré videl o Judsku a Jeruzaleme v dňoch Oziáša, Joatama, Achaza a Ezechiáša, ktorí kraľovali v Judsku. Čujte, nebesá, počúvaj, zem, lebo Pán prehovoril: Synov som zrodil a vyvýšil, ale oni ma odvrhli. Vôl spoznal svojho majiteľa a osol jasle svojho pána, ale Izrael ma nespoznal, môj ľud nepochopil. Beda hriešnemu národu, ľudu plnému hriechov, zlému potomstvu, skazeným synom. Opustili ste Pána, rozhnevali ste Svätého Izraela, odcudzili ste sa. Prečo sa ešte zraňujete, keď pridávate neprávosti? Celá hlava je nezdravá a celé srdce choré. Od päty po temä nič na ňom nie je celé: opuchlina, jazva a rana čerstvá, nevytlačená, neobviazaná a nezmäkčená olejom. Vaša krajina je pustá, vaše mestá sú vypálené ohňom. Vašu pôdu vám pred očami zožierajú cudzinci, spustla, skazená od cudzincov. Dcéra Siona je opustená ako stan vo vinici, ako kolibka na uhorkovisku, ako obliehané mesto. Keby nám Pán zástupov nebol ponechal potomstvo, boli by sme ako Sodoma, podobali by sme sa Gomore. Čujte slovo Pánovo, kniežatá sodomské, počúvaj Boží zákon, ľud gomorský! Načo mi množstvo vašich obetí? - hovorí Pán. Plný som celopalov baranov a tuku jahniat, nechcem krv býkov a capov. Ani neprichádzajte ukázať sa mi, lebo kto hľadá tieto veci z vašej ruky? Nechoďte viac po mojom dvore. Ak mi prinesiete pšeničnú múku, bude to zbytočné, kadidlo je mi odporné. Neznesiem vaše novmesiace, soboty a veľký deň. Moja duša nenávidí pôst a nečinnosť, vaše novmesiace a vaše sviatky. Presýtil som sa vami, už neznesiem vaše hriechy. Aj keď rozprestierate dlane, odvrátim oči od vás; a keď aj hromadíte modlitby, ja ich nevyslyším, veď vaše ruky sú plné krvi. Obmyte, očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojich skutkov, prestaňte robiť zlo! Učte sa robiť dobro, domáhajte sa práva, pomôžte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu! Poďte, pravoťme sa! - hovorí Pán. Ak budú vaše hriechy sťa šarlát, budú obielené ako sneh, ak sa budú červenať sťa purpur, budú ako vlna biele. Ak budete povoľní a budete poslúchať, dobro zeme budete požívať. Ak sa však zdráhate a protivíte, meč vás pohltí, lebo to hovorili ústa Pánove.

Gn 1, 1 - 13

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Tu povedal Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A nastal večer a nastalo ráno, deň jeden. Potom Boh povedal: Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami! I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak. A Boh nazval oblohu nebom. A nastal večer a nastalo ráno, deň druhý. Potom Boh povedal: Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš! A stalo sa tak. Vody, ktoré boli pod nebom, sa zhromaždili na jedno miesto a ukázala sa súš. A Boh nazval súš zemou a zhromaždisko vôd nazval morom. A Boh videl, že je to dobré. Tu Boh povedal: Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy, prinášajúce plody, v ktorých je ich semeno podľa svojho druhu na zemi. A stalo sa tak. Zem vyhnala trávu a rastliny s plodom semena podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je ich semeno podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň tretí.

Prís 1, 1 - 20

Príslovia Šalamúna, syna Dávidovho, ktorý kraľoval v Izraeli. Hodia sa na poznanie múdrosti a náuky, robia schopnými porozumieť reči rozumné, dosiahnuť cvik, chápavosť, spravodlivosť, právo a statočnosť, dávajú neskúseným rozvážnosť, mladíkom um a dômysel. Obohacujú vedomosti, keď ich múdry počuje, a rozumný si nadobúda zručnosť v chápaní príslovia a dôvtipného výroku, slov mudrcov a tiež ich hádaniek. Počiatkom múdrosti je Božia bázeň, len blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom. Počúvaj, syn môj, napomínanie svojho otca a neopúšťaj naučenie svojej matere, bo krášlia tvoju hlavu vencom ľúbezným a tvoju šiju zlatým náhrdelníkom. Keby ťa, syn môj, navádzali hriešnici, neprivoľ! Keby vraveli: Poď s nami striehnuť na bezúhonného človeka, klásť nevinnému pre nič za nič tajné nástrahy; pohlťme ich sťa ríša mŕtvych, zaživa a do chĺpka, jak tých, čo zostupujú do hrobu. Získame všelijaký cenný majetok, naplníme si domy korisťou. Hodíš si s nami kocku vospolok, my všetci budeme mať mešec spoločný. Nekráčaj s nimi, syn môj, po ceste, zdrž svoju nohu od ich chodníka! Lebo ich nohy bežia za zlým a ponáhľajú sa prelievať krv. Veď darmo rozťahovať sieť pred zrakmi okrídlencov! Títo však svojej vlastnej krvi kladú nástrahy, sami si nastavujú kosílku. Takáto sudba stíha každého, kto baží po zisku; chamtivosť ho pripravuje o život. Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas.

Iz 1,19 - 2,3e

Takto hovorí Pán: Ak budete povoľní a budete poslúchať, dobro zeme budete požívať. Ak sa však zdráhate a protivíte, meč vás pohltí, lebo to hovorili ústa Pánove. Ako sa len stalo neviestkou mesto verné, plné spravodlivosti, pravda v ňom bývala, teraz však vrahovia! Tvoje striebro ostalo troskou, tvoje víno je skazené vodou. Tvoje kniežatá - hľa, vzbúrenci a spoločníci zlodejov, každý má rád dary, ženie sa za odmenami, sirote k právu nepomôžu a žaloba vdovy k nim nedôjde. Preto takto hovorí Vládca, Pán zástupov: Beda, ukojím sa nad svojimi protivníkmi a pomstím sa na svojich nepriateľoch. Obrátim na teba svoju ruku, vylúčim sťa lúhom tvoju trosku a odstránim všetko tvoje olovo. Potom ti vrátim sudcov ako sprvoti a tvojich poradcov ako voľakedy. Vtedy sa budeš zvať mestom spravodlivých, verným mestom. Sion bude vykúpený súdom a jeho obrátení spravodlivosťou. Záhuba hriešnikom a zločincom tiež! Čo opustia Boha, tí zahynú. Budete sa pýriť pre terebinty, ktoré ste ľúbili, a hanbiť sa pre záhrady, na ktorých ste lipli! Lebo budete sťa terebinta, ktorej lístie padá, a ako záhrada, ktorá nemá vody. Mocnár bude pazderím a jeho dielo iskrou, oboje bude spolu horieť a nezahasí ich nik. Slovo, ktoré dostal od Pána Izaiáš, syn Amosa, o Judsku a Jeruzaleme. Na konci dní bude upevnený vrch Pánovho domu na temene hôr a vyčnievať bude nad pahorky; i budú sa naň hrnúť všetky národy. Prídu mnohé kmene a povedia: Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi.

Gn 1, 14 - 23

Boh povedal: Buďte svetlá na nebeskej oblohe na osvetľovanie zeme a oddeľovanie dňa od noci! A buďte na znamenie pre obdobia, dni a roky! I buďte svetlami na nebeskej oblohe, aby ste osvetľovali zem! A stalo sa tak. A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: veľké svetlo, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a hviezdy. Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem a aby vládli nad dňom a nad nocou a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň štvrtý. Tu Boh povedal: Vody, hemžite sa množstvom živých tvorov, a okrídlené tvory, lietajte ponad zem na nebeskej oblohe! A stalo sa tak. Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živočíchy, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode podľa svojho druhu, ako i všetky okrídlené lietajúce tvory podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. Boh ich požehnal a povedal: Ploďte a množte sa a naplňte morské vody, aj vtáctvo nech sa rozmnožuje na zemi! A nastal večer a nastalo ráno, deň piaty.

Prís 1, 20 - 33

Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas, na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša: Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum a dokedyže, posmievači, budete sa z chuti posmievať a, blázni, nenávidieť poznanie?! Pripusťte si k srdcu moje napomínanie! Ja vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje zásady! Pretože som vás volala, a vzpierali ste sa, rukou som kývala a nik si nevšímal, a pretože ste odbíjali každú moju radu a nepripúšťali ste moje karhanie, ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať, posmievať sa budem, keď vás úľak prikvačí, keď ako búrka príde na vás strach a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica, keď úzkosť na vás doľahne a súženie. Vtedy ma budú volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma. Pretože mali v nenávisti poznanie a nevyvolili si bázeň pred Pánom, o moju radu nedbali; pohŕdali každým mojím dohováraním, nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasýtia svojich zámerov. Veď odvrat nerozumných je ich smrť a bezstarostnosť bláznov je ich záhuba. Kto však mňa počúva, ten býva bezpečne a pokojne si žije, bez strachu, že sa mu zle povodí.

Iz 2, 3f - 11

Takto hovorí Pán: Zo Siona vyjde náuka a Pánovo slovo z Jeruzalema. Rozsudzovať bude medzi národmi a naprávať početné kmene, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju. A teraz, dom Jakubov, poďte, kráčajme vo svetle Pánovom! Veru, zavrhol si svoj ľud, dom Jakubov, lebo žijú podľa príkladu susedov: majú veštcov ako Filištínci a s potomkami cudzincov sa spolčujú. Jeho krajina je plná striebra a zlata a niet konca jeho pokladom. Jeho krajina je plná koní a niet konca jeho povozom. Jeho krajina je preplnená modlami, klaňajú sa dielu svojich rúk, ktoré urobili ich prsty: a kloní sa človek, korí sa každý. Nie, neodpusť im to! Zájdi do skaly, schovaj sa do prachu od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy. Pyšné oči človeka sa sklopia a pokorí sa hrdosť ľudí; len Pán sám bude povýšený v ten deň.

Gn 1,24 - 2,3

Boh povedal: Nech zem vydá živé bytosti podľa svojho druhu: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu! A stalo sa tak. Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky plazy podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. Nato Boh povedal: Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi! A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi! Potom Boh povedal: Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm! Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, dávam všetku zelenú trávu. A stalo sa tak. A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň šiesty. Takto boli ukončené nebo a zem a všetky ich voje. V šiesty deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. I požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil.

Prís 2, 1 - 22

Synu, ak prijmeš moje výroky a schováš u seba moje prikázania, ak budeš napínať ucho za múdrosťou a nakloníš si srdce k rozumnosti, ak budeš vzývať múdrosť a dovolávať sa svojím hlasom rozumnosti, ak ju budeš hľadať ako strieborniak a sliediť za ňou ako za skrytými pokladmi, vtedy porozumieš bázni pred Pánom a získaš Božie poznanie. Lebo múdrosť udeľuje Pán, z jeho úst vychádza poznanie i rozumnosť. Ukladá pomoc pre statočných, bude štítom pre tých, ktorí žijú neporušene, lebo chráni cesty spravodlivosti a stráži chodník svojich ctiteľov. Vtedy porozumieš, čo je spravodlivosť a čo právo, čo je statočnosť a každý dobrý chodník, lebo sa ti múdrosť nasťahuje do srdca a tvoju dušu bude blažiť poznanie, rozvaha bude bedliť nad tebou a rozumnosť ťa bude strážiť tak, že ťa od zlej cesty zachová, od človeka, ktorý vraví mam a klam, od tých, ktorí zanechali priame chodníky a vykračujú temravými cestami, ktorí sa tešia, keď sa môžu dopúšťať zla, rozplývajú sa radosťou z tých najmrzkejších výčinov, od ľudí, ktorých cesty sú kľukaté a sú podlí všade, kde vykročia nohou. Zachová ťa od manželky blížneho, od cudzinky, ktorá sa zalieča líškavými rečami, ktorá zanecháva druha svojej mladosti a zabúda na zmluvu svojho Boha. Jej dom sa vskutku zvažuje do smrti, jej cesty vedú k nebohým. Nevráti sa nik z tých, ktorí k nej zalietajú, nikto z nich viac nevkročí na chodník života. Preto sa uberaj cestou dobrých a zachovávaj chodníky spravodlivých! Lebo v krajine budú bývať ľudia správni a zostanú v nej ľudia počestní. Nečestní sa odstránia z krajiny a zločinci sa z nej vykorenia.

Iz 2, 11c - 21

Pán sám bude povýšený v ten deň. Lebo deň Pána zástupov bude nad všetkým pyšným a vyvýšeným a nad všetkým hrdým; i bude to znížené. Nad všetkými cédrami Libanonu, vysokými a hrdými, nad všetkými dubmi Bášanu, nad všetkými vysokými horami, nad všetkými hrdými kopcami, nad každou vysokou vežou, nad každým hradným múrom, nad každou taršišskou loďou a nad každou pôvabnou krásou. Pokorená bude pýcha človeka a znížená bude povýšenosť ľudí. Len Pán bude povýšený v ten deň, modly však úplne zmiznú. Vojdú do skalných jaskýň a do priekop zeme od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy, až povstane podesiť zem. V ten deň zahodí človek svojich strieborných bôžikov a svojich zlatých bôžikov - ktorých si urobil na poklonu - krtom a netopierom, aby zaliezol do trhlín skál a do jaskýň brál od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy, až povstane podesiť zem.

Gn 2, 4 - 19

Toto je pôvod neba a zeme, keď boli stvorené. V tom čase, keď Pán, Boh, urobil zem a nebo, nebolo ešte na zemi nijaké poľné krovie a nepučala ešte ani poľná tráva, lebo Pán, Boh, nedal pršať na zem a nebolo ani človeka, ktorý by obrábal zem a privádzal na zem vodu a zavlažoval celý povrch zeme. Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou. Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, raj a tam umiestnil človeka, ktorého utvoril. A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, i stromu života v strede raja a stromu poznania dobra a zla. Z Edenu vytekala rieka, ktorá mala zavlažovať raj, a rozdeľovala sa odtiaľ a tvorila štyri toky. Meno prvého je Pišon. To je ten, čo obteká celú krajinu Havilah, kde sa vyskytuje zlato, a zlato tej zeme je rýdze. Tam sa nachodí aj bdélium a kameň ónyx. Meno druhej rieky je Gihon. Tá obteká celú zem Kuš. Meno tretej je Tigris. Tá tečie naproti Asýrii. A štvrtá rieka je Eufrat. I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil. A Pán, Boh, prikázal človekovi: Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš. Potom Pán, Boh, povedal: Nie je dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná. Keď Pán, Boh utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ho k Adamovi, aby videl, ako by ho nazval, lebo ako ho nazve, také bude jeho meno.

Prís 3, 1 - 18

Syn môj, nezabudni moju náuku a tvoje srdce nech sa pridržiava mojich príkazov, lebo predĺžia ti dni a roky života a prinesú ti hojnosť pokoja. Láska a vernosť nech ťa neopúšťajú! Priviaž si moje prikázania na hrdlo, napíš ich na tabuľu svojho srdca! Takto si získaš obľubu a priazeň nevšednú pred Bohom i pred ľuďmi. Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um! Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky. Nezdaj sa múdrym sebe samému. Boj sa Pána a vyhýbaj sa zlu! To bude zachovávať tvoje telo pri zdraví a tvoje kosti vzpružovať. Cti Pána svojím majetkom a prinášaj mu prvotiny z každej svojej úrody a naplnia sa zbožím tvoje stodoly a tvoje lisy budú muštom pretekať. Nevzpieraj sa, syn môj, keď ťa cúdi Pán a nech ťa neomŕza jeho karhanie, lebo Pán karhá toho, koho miluje, ako otec syna, ktorého má rád. Blažený človek, ktorý dosahuje múdrosť, a muž, čo nadobúda rozumnosť! Lebo je výhodnejšie zarobiť si ju, než zarobiť striebro, a získať si ju hodno viac, ako najvyberanejšie zlato. Je cennejšia než koraly a nevyrovnajú sa jej všetky tvoje drahocennosti. Dlhé dni (skrýva) vo svojej pravici, bohatstvo a slávu vo svojej ľavici. Jej cesty sú cesty krásy a na jej chodníkoch je plno pokoja. Je stromom života pre tých, čo ju chytili, a tí, čo sa jej držia, sú blažení.

Iz 3, 1 - 14b

Hľa, Vládca, Pán zástupov, odstráni z Jeruzalema a z Judska všetku silu a oporu, všetku oporu chleba a všetku oporu vody, hrdinu i bojovníka, sudcu i proroka, čarodeja i starca, päťdesiatnika i vznešeného muža, poradcu, obratného umelca a znalca vo veštení. Chlapcov im dám za kniežatá a samopaš zavládne nad nimi. Ľudia sa budú vzájomne trýzniť, každý svojho priateľa, chlapec sa vrhne na starca a podliak na vznešeného. Keď jeden chytí druhého v otcovom dome: Máš rúcho, buď nám kniežaťom a táto zrúcanina nech ti je poddaná! Odvetí v ten deň: Nie som ránhojič, veď v mojom dome niet chleba a niet šiat, nerobte ma kniežaťom ľudu! Veru, Jeruzalem sa rúca, Judsko padá, lebo ich jazyk a ich skutky sú proti Pánovi, navzdory očiam jeho velebnosti. Výzor ich tváre svedčí proti nim, svoj hriech hlásajú ako Sodoma, neskrývajú ho; beda ich duši! Veď sebe robia zlo! Povedzte spravodlivému, že dobre mu, že bude jesť ovocie svojich skutkov. Beda bezbožnému, zle mu! Podľa skutkov jeho rúk sa mu stane. Dozorcami môjho ľudu sú deti a ženy nad ním panujú. Ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcovia a cestu, ktorou kráčaš, ničia! Pán povstal, aby sa pravotil, stojí, aby súdil kmene. Pán vstúpi do súdu so staršími svojho ľudu, i s jeho kniežatami.

Gn 2,20 - 3,20

Adam nazval menom všetok dobytok, všetko nebeské vtáctvo a všetku poľnú zver. Ale pomoc, ktorá by mu bola podobná, nenašiel. Tu Pán, Boh, dopustil na Adama tvrdý spánok a keď zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil mäsom. A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi. Vtedy Adam povedal: Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať žena, lebo je vzatá z muža. Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú dvaja jedným telom. A obidvaja, Adam i jeho žena, boli nahí, a nehanbili sa jeden pred druhým. No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene: Naozaj povedal Boh: Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!? Žena odpovedala hadovi: Z ovocia rajských stromov môžeme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja nám Boh povedal: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli! Tu povedal had žene: Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo. A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol. I otvorili sa obidvom oči a spoznali, že sú nahí. Zošili figové listy a urobili si zásterky. A potom, keď počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za denného vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromami záhrady. I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: Kde si? On odpovedal: Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý a preto som sa skryl. Vravel mu: Kto ťa upozornil, že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?! Adam odpovedal: Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol. Potom povedal Pán, Boh, žene: Prečo si to urobila?! A ona odpovedala: Had ma naviedol, i jedla som. Tu povedal Pán, Boh, hadovi: Preto, že si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkým dobytkom a medzi všetkou poľnou zverou! Na bruchu sa budeš plaziť a prach zeme hltať po celý svoj život! Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu. Žene povedal: Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti, a hoci budeš po mužovi túžiť, on bude vládnuť nad tebou. A Adamovi povedal: Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: Nesmieš z neho jesť!, nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny. V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš! Adam nazval svoju ženu menom Život, lebo sa stala matkou všetkých žijúcich.

Prís 3, 19 - 34

Pán založil zem múdrosťou a pripravil nebesia rozumnosťou. Jeho vedomosťou vyrazili morské priehlbne, oblaky kropia rosu. Synu, nezabúdaj na to a zachovaj moju radu i myslenie – tvojej duši budú životom a skvostom na tvoj krk. Vtedy budeš bezpečne chodiť svojou cestou a noha sa ti nepotkne. Keď sa uložíš, nebudeš sa báť, keď budeš odpočívať, bude sa ti spať sladko. Nebudeš sa báť náhlej hrôzy ani presily ničomníkov, keď prikvačí, lebo Pán bude tvojou dôverou a bude chrániť tvoju nohu pred slučkou. Neodopieraj dobrodenie núdznemu, ak je v tvojej moci to urobiť. Nehovor svojmu blížnemu: Choď preč a potom sa vráť, dám ti zajtra, keď máš naporúdzi hneď. Nestroj nič zlé svojmu blížnemu, kým sa u teba v bezpečí zabáva. Nehádaj sa pre nič za nič s človekom, ak ti nespravil nič zlé. Nezáviď násilníkovi a nezvoľ si ani jedinú z jeho ciest, lebo Pánovi sa hnusí vyvrheľ, ale priatelí sa so statočnými. Na dome bezbožného spočíva Pánova kliatba, no príbytky spravodlivých dostávajú požehnanie. Pán sa posmieva posmievačom, ale pokorným udeľuje milosť.

Iz 43, 9 - 14b

Takto hovorí Pán: Spoločne sa zhromaždili všetky národy a spomedzi nich sa zhromaždia vodcovia. Kto bude ohlasovať tieto veci? Alebo kto vám bude ohlasovať veci, ktoré boli od začiatku? Nech privedú svojich svedkov a nech ukážu svoju spravodlivosť, nech počujú a nech povedia pravdu! Buďte mi svedkami, aj ja budem svedok, hovorí Pán, Boh, ako aj môj služobník, ktorého som si vyvolil, aby ste vedeli, uverili mi a pochopili, že Ja Som. Predo mnou nebolo iného Boha a po mne nebude. Ja som Boh a okrem mňa nieto záchrancu. Ja som to ohlásil a zachránil, ja som ponížil a nebolo medzi vami cudzieho. Vy ste mi svedkovia, aj ja som svedok, hovorí Pán, Boh. Ja som už od začiatku a niet nikoho, kto by vytrhol z mojich rúk. Kto odvráti to, čo urobím? Takto hovorí Pán, Boh, ktorý vás vykupuje, Svätý Izraela.

Múd 3, 1 - 9

Duše spravodlivých sú v Božej ruke a trápenie sa ich nedotkne. V očiach nemúdrych boli považovaní za mŕtvych, ich odchod sa posudzoval ako zlo a ich kráčanie od nás ako zničenie – oni však sú v pokoji. Hoci totiž podľa mienky ľudí podstúpili trápenie, ich nádej je plná nesmrteľnosti. Po malom treste prijmú veľké dobrodenie, lebo Boh ich vyskúšal a našiel ich hodnými seba. Preveril ich ako zlato v taviacej peci a prijal ich ako celopalnú žertvu. V čase svojho navštívenia zažiaria a prebehnú sťa iskry cez trstinu. Budú súdiť národy, panovať nad ľuďmi a Pán bude medzi nimi kraľovať naveky. Tí, čo v neho dúfajú, pochopia pravdu a tí, čo sú verní v láske, zotrvajú pri ňom, lebo v jeho nábožných je milosť i milosrdenstvo a v jeho vyvolených je navštívenie.

Múd 5,15 - 6,3b

Spravodliví žijú naveky; ich odmena je v Pánovi a starostlivosť o nich od Najvyššieho. Vďaka tomu prijmú nádherné kráľovstvo a veniec dobra z Pánovej ruky, lebo pravicou ich zatôni a ramenom ich ochráni. Namiesto plnej výzbroje si vezme svoju horlivosť a zo stvorených vecí urobí zbraň na potrestanie nepriateľov. Oblečie si pancier spravodlivosti a namiesto prilby si nasadí nepokrytecký súd. Namiesto nepremožiteľného štítu si zoberie nábožnosť a namiesto meča si naostrí prudký hnev; spolu s ním pôjde svet do boja proti bláznom. Budú biť dobre cielené strely hromov – z oblakov poletia do cieľa ako z dobre napätej kuše, sťa zo zbrane na hádzanie kameňov plnej hnevu poletí krupobitie. Rozbúri sa proti nim morská voda a prudko ich zaplavia rieky. Postaví sa proti nim silný vietor a rozpráši ich sťa víchrica. Porušovanie zákona spustoší celú zem a konanie zla prevráti tróny silných. Počujte teda, králi, a chápte; poučte sa, sudcovia končín zeme. Vnímajte, vy, ktorí vládnete nad množstvom a pýšite sa zástupmi národov, lebo mocou vás obdaroval Pán a silou Najvyšší.

Lk 106. začalo (21, 12 - 19)

Pán povedal svojim učeníkom: Dajte si pozor na ľudí: Položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda vo svojich srdciach, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život.

303. začalo (Hebr 1, 1 - 12)

Mnoho ráz a mnohými spôsobmi hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého utvoril aj veky. On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom. Preto keď vykonal očistenie od hriechov, zasadol po pravici velebnosti na výsostiach; a stal sa o toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil než oni. Veď kedy komu z anjelov povedal: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes zrodil“ a opäť: „Ja budem jeho otcom a on bude mojím synom“? A znova, keď uvádza prvorodeného na svet, hovorí: „Nech sa mu poklonia všetci Boží anjeli.“ Ohľadom anjelov však hovorí: „Z duchov robíš svojich anjelov a z ohnivého plameňa svojich služobníkov.“ Ale ohľadom Syna: „Tvoj trón, Bože, je na veky vekov a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti. Miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť, preto ťa, Bože, tvoj Boh pomazal olejom plesania viac ako tvojich druhov.“ A: „Ty, Pane, si na počiatku položil základy zeme; a nebesia sú dielom tvojich rúk. Ony sa pominú, ale ty zostaneš a všetci sťa odev zostarnú, zvinieš ich ako plášť, ako odev a zmenia sa. Ale ty si vždy ten istý a tvoje roky sa nepominú.“

292. začalo (2 Tim 2, 1 - 10)

Syn Timotej, upevňuj sa v milosti, ktorá je v Kristovi Ježišovi. A čo si počul odo mňa pred mnohými svedkami, odovzdávaj spoľahlivým ľuďom, ktorí budú schopní učiť aj iných. Trp spolu so mnou ako dobrý vojak Krista Ježiša. Nik z vojakov sa nemieša do záležitostí všedného života, ak sa chce páčiť tomu, kto ho najal. A kto závodí, nedostane veniec, ak nezávodí podľa pravidiel. Roľník, ktorý sa namáha, má prvý dostať podiel na úrode. Uvažuj o tom, čo hovorím. Pán ti dá porozumieť všetkému. Pamätaj na to, že Ježiš Kristus, z Dávidovho rodu, bol vzkriesený z mŕtvych podľa môjho evanjelia, pre ktoré znášam útrapy až po okovy ako nejaký zločinec. Ale Božie slovo nie je spútané! Preto všetko znášam pre vyvolených, aby aj oni dosiahli spásu, ktorá je v Kristovi Ježišovi, a večnú slávu.

331. začalo (Hebr 12, 1 - 10)

Bratia, keďže sme obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, pretrpel kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na dušiach. V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi. A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho trestá, a šľahá každého syna, ktorého prijíma.“ Ak znášate trest, Boh s vami zaobchádza ako so synmi. Veď ktorého syna otec netrestá? Ak ste mimo výchovy, na ktorej dostali účasť všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia! A potom aj naši telesní otcovia nás vychovávali a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov a budeme žiť?! A oni nás karhali na krátky čas a tak, ako sa im videlo, on však kvôli tomu, čo je užitočné, aby sme mali účasť na jeho svätosti.

Mk 10. začalo (2,23 - 3,5)

V tom čase, v istú sobotu, Ježiš kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?” On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol predkladané chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?” I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.” Potom znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. Tu povedal človekovi s vyschnutou rukou: „Staň si do prostriedku!” A tamtých sa opýtal: „Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?” Ale oni mlčali. S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človekovi:„Vystri ruku!” On ju vystrel a ruka mu ozdravela.

Jn 52. začalo (15,17 - 16,2)

Pán povedal svojim učeníkom: Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom. Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal. Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. Kto nenávidí mňa, nenávidí aj môjho Otca. Keby som nebol medzi nimi konal skutky, aké nik iný nekonal, nemali by hriech. Ale teraz videli a znenávideli aj mňa aj môjho Otca. To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone: ,Nenávideli ma bez príčiny.’ Keď príde Utešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku. Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali. Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu.

Mt 80. začalo (20, 1 - 16)

Pán povedal toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.’ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?’ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.’ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!’ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!’ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.’ Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?’ Tak budú poslední prvými a prví poslednými, lebo veľa je povolaných, ale málo vyvolených.”

Jn 65. začalo (20, 19 - 31)

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!” Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.” Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Svätého Ducha. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.” Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Dvojča, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.” Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.” O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!” Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!” Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!” Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blažení tí, čo nevideli, a uverili.” Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.

329. začalo od polovice (Hebr 11, 24-26. 32-40; 12, 1-2a)

Bratia, keď Mojžiš dospel, s vierou odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. Volil radšej trpieť s Božím ľudom, než mať chvíľkový pôžitok z hriechu, a za väčšie bohatstvo pokladal Kristovo pohanenie ako poklady Egypta; hľadel totiž na odmenu. A čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, ktorí vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia, levom zapchávali tlamy, uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, mužneli v boji, na útek zaháňali cudzie šíky; ženy dostali svojich mŕtvych vzkriesených. Iní boli mučení, ale neprijali oslobodenie, aby dosiahli lepšie, vzkriesenie. Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie; kameňovali ich, rozpiľovali ich, umierali pod mečom; túlali sa v ovčích a kozích kožiach, núdzni, utláčaní a sužovaní. Oni, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšti a po horách, po jaskyniach a zemských roklinách. A títo všetci, hoci sa vierou osvedčili, nedosiahli prisľúbenia, lebo Boh prichystal pre nás niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás. Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery.

Jn 5. začalo (1, 43 - 51)

V tom čase sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!” Filip bol z Betsaidy, z Andrejovho a Petrovho mesta. Filip vyhľadal Natanaela a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.” Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!” Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!” Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.” Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?” Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.” Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!” Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.” Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.”

Iz 4,2 - 5,7b

Takto hovorí Pán: V ten deň bude Pánov Výhonok na okrasu a slávu a Plod zeme na velebu a ozdobu zachráneným Izraela. A ten, kto zostane na Sione a kto zvýši v Jeruzaleme, svätým sa bude nazývať, každý zapísaný v Jeruzaleme pre život, až zmyje Pán škvrnu dcér Siona a od Jeruzalema odstráni jeho krv duchom súdu a duchom zápalu. A Pán stvorí nad každým miestom vrchu Sion, i tam, kde ho vzývajú, oblak vo dne a dym a žiaru plamenného ohňa v noci, áno, nad celou slávou bude stan. A bude strechou tienistou vo dne pred horúčavou a úkrytom a útočišťom pred víchricou a pred dažďom. Zaspievam svojmu miláčikovi pieseň svojho priateľa o jeho vinici. Vinicu mal miláčik môj na úrodnom úbočí. Okopal ju, skálie z nej vyzbieral, viničom ju vysadil, postavil uprostred nej vežu a lisom ju vystrojil. Potom čakal, že urodí hrozno, urodila však plánky. A teraz, občania Jeruzalema a mužovia Judska, súďte medzi mnou a mojou vinicou! Čo som ešte mal urobiť svojej vinici a neurobil som jej? Prečo, kým čakal som hrozno, urodila len plánky? Teraz však nechže vám ukážem, čo urobím ja svojej vinici: pováľam jej plot a stane sa pastvou, zrúcam jej ohradu a bude pošliapaná. Obrátim ju na púšť, nebude strihaná a nebude kopaná, takže vzrastie tŕnie a bodľač; ba aj oblakom prikážem, aby ju neskropili dažďom. Lebo vinicou Pána zástupov je dom Izraela a judskí mužovia jeho sadom rozkošným.

Gn 3,21 - 4,7

Pán, Boh, urobil Adamovi a jeho žene kožený odev a obliekol ich. Potom im Pán, Boh, povedal: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás! Poznal dobro i zlo. Len aby teraz nenačiahol svoju ruku po strome života a nejedol a nežil naveky! A Pán, Boh, ho vykázal z raja Edenu, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý. Ba vyhnal človeka a na východ od raja Edenu postavil cherubínov a vytasený ohňový meč, aby strážili cestu k stromu života. Adam potom poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila Kaina a povedala: Získala som človeka od Pána. A opäť porodila - jeho brata, Ábela. Ábel bol pastier oviec, Kain roľník. Po nejakom čase Kain priniesol obetu Pánovi z poľných plodín. Aj Ábel obetoval podobne z prvotín svojich oviec, z tých najtučnejších. A Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu. Na Kaina však a na jeho obetu nezhliadol. Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár. Tu povedal Pán Kainovi: Prečo sa hneváš a prečo sa ti zamračila tvár? Či nie je to takto: Ak robíš dobre, môžeš sa vystrieť, ale ak dobre nerobíš, číha hriech pri dverách a sleduje ťa jeho žiadostivosť, a predsa ty ju máš ovládať?

Prís 3,34 - 4,22

Posmievačom sa Pán posmieva a milosť udeľuje pokorným. Múdrym sa dostane cti a blázni hanbu ponesú. Počujte, deti, nabádanie otcovo a pozorujte, aby ste sa naučili poznaniu. Lebo vám dávam dobré ponaučenie: Neopúšťajte moju náuku! Lebo kým som bol ešte ako dieťa u otca, útly jedináčik pod dozorom matkiným, poučoval ma a vravel mi: Nech sa ti srdce pridržiava mojich slov! Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť. Zadovažuj si múdrosť, zadovažuj si rozumnosť! Nezabúdaj na ne a neodchyľuj sa od slov mojich úst! Neopúšťaj ju, tak ťa bude chrániť, obľubuj si ju, tak ťa bude strážiť. Začiatok múdrosti je: Zadováž si múdrosť a celým svojím imaním si zadovažuj rozumnosť! Vyzdvihuj ju, a zvýši tvoju vážnosť, dopomôže ti ku cti, ak ju privinieš. Ovinie ti hlavu nádherným vencom a obdarí ťa ozdobnou korunou. Počúvaj, syn môj, a prijmi moje výroky a rozmnožia sa ti roky života! Ja ti ukážem cestu múdrosti a povediem ťa po chodníkoch spravodlivosti. Keď pôjdeš po nich, nebude tvoj krok stiesnený, a keď nimi pobežíš, nebudeš sa potkýnať. Priviň sa k náuke a nepusť ju, nerozlúč sa s ňou, bo ona ti je životom. Nevstupuj na chodník bezbožných a nevykračuj cestou zlostníkov! Varuj sa jej a neprechádzaj ňou! Vyhni sa jej a obíď ju! Lebo nespia, kým niečo zlé nevykonajú, a obchádza ich spánok, ak voľakoho nezvedú. Bo jedávajú chlieb nečestnosti a pijú víno násilia. Púť bezbožných je ako tmavá noc, nevedia, na čom sa potknú. Lež chodník spravodlivých je sťa svetlo úsvitu, čo dužie čoraz väčšmi do bieleho dňa. Vnímaj moje slová, syn môj, a nakloň ucho k mojim výrokom! Nespúšťaj oči z nich, chráň si ich v hĺbke srdca! Lebo sú život pre tých, čo ich nachodia, a uzdravením pre ich telo vonkoncom.

Iz 5, 7 - 16

Takto hovorí Pán: Vinicou Pána zástupov je dom Izraela a judskí mužovia jeho sadom rozkošným. On čakal na právo - a hľa, bezprávie, na spravodlivosť - a hľa, kvílenie. Beda tým, čo hromadia dom na dom a pole pripájajú k poľu, takže nieto viac miesta a uprostred krajiny ste sami ubytovaní. Počujem, Pane zástupov: Ver, že množstvo domov bude pustatinou, vo veľkých a krásnych nebude nik bývať. Áno, desať jutár vinice urodí jeden bat a chomer siatia urodí efu. Beda tým, čo zavčas rána pachtia po nápoji a do neskorého večera ich rozpaľuje víno! Čo majú citaru a harfu, bubon, flautu a víno na hodoch, na dielo Pána však nehľadia a prácu jeho rúk nevidia. Zato bude zajatý môj ľud pre nevedomosť, jeho slávni umrú hladom a jeho zástup zoschne od smädu. Preto podsvetie roztvorí svoj pažerák, rozškľabí svoje ústa bezodné a zostúpi jeho sláva i jeho zástup i jeho hluční a tí, čo v ňom plesajú. I skloní sa človek a pokorí sa každý a oči pyšných sa sklopia. Povýšený bude v súde Pán zástupov a svätý Boh v pravde ukáže sa svätým.

Gn 4, 8 - 15

Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: Vyjdime si von! A keď boli na poli, napadol Kain svojho brata Ábela a zabil ho. A Pán povedal Kainovi: Kde je tvoj brat Ábel? On však odvetil: Neviem. Či som ja strážca svojho brata? A Pán povedal: Čo si to urobil?! Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne. Buď teraz prekliaty zo zeme, ktorá otvorila ústa, aby pila krv tvojho brata z tvojich rúk! Keď budeš obrábať pôdu, neprinesie ti nijakú úrodu. Budeš nestály a túlavý na zemi. Kain povedal Pánovi: Môj zločin je väčší, než aby mi bol odpustený. Hľa, ty ma dnes odháňaš od zeme a budem sa skrývať pred tvojou tvárou; nestály a túlavý budem na zemi. A ktokoľvek ma nájde, zabije ma. Pán mu však povedal: Nie tak! Lebo každý, kto zabije Kaina, sedemnásobnú pomstu si odnesie! Potom Pán urobil Kainovi znak, aby ho nik, kto ho nájde, nezabil.

Prís 5, 1 - 15

Syn môj, všímaj si moju múdrosť a k mojej rozumnosti nakláňaj svoj sluch, aby si si uchránil rozvahu a aby tvoje pery zachovali poznanie. Cudzinkine pery sú medom z plástu tečúcim a jej hrdlo je hladšie nad olej. Lež koniec s ňou je horkejší než palina a ostrejší ako meč na dve strany brúsený. Jej nohy zostupujú do smrti, jej kroky dosahujú záhrobie. Nekráča cestou života, jej kroky sú tackavé, ani nevie o tom. Preto ma teraz, syn môj, počúvaj a neustupuj od slov mojich úst! Stráň od nej svoju púť a nepribližuj sa k vchodu do jej obydlia, aby si nevydával iným svoju mladú sviežosť napospas a svoje roky ukrutníkovi, aby sa cudzí nenasycovali tvojím imaním a aby neprepadali v cudzincovom dome tvoje zárobky. Musel by si kvíliť nakoniec, keby ťa pripravili o kožu a o telo, a musel by si doznať: Ako som len mohol nenávidieť napomínanie a moje srdce pohŕdalo karhaním, ako som mohol neposlúchať hlas svojich učiteľov a nenakláňať sluch k tým, čo ma učili? Takmer by som bol celkom do nešťastia upadol uprostred pospolitosti a zástupu. Pi vodu z vlastnej studnice, tečúcu vodu z vlastnej studienky!

Iz 5, 16 - 25

Povýšený bude v súde Pán zástupov a svätý Boh v pravde ukáže sa svätým. Baránky sa tam budú pásť ako na svojej pastve a púšte boháčov cudzinci vyjedia. Beda tým, čo priťahujú vinu neprávosťou a pokutu vozovými povrazmi! Čo hovoria: Nech sa náhli, nech urýchli svoje dielo, nechže uvidíme! Nech sa priblíži a príde rozhodnutie Svätého Izraelovho, nech ho spoznáme! Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé, robia svetlo tmou a tmu svetlom, robia horké sladkým a sladké horkým! Beda tým, čo sú vo vlastných očiach múdri a sami pred sebou rozumní! Beda hrdinom v pití vína a silákom v miešaní liehovín, ktorí za úplatok oslobodia zločinca a odnímu právo od spravodlivých! Preto ako plevu zožiera jazyk ohňa a seno scvŕka sa v plameni, bude ich koreň hnilobou a ich kvet odletí ako prach, lebo odmietli náuku Pána zástupov a výroku Svätého Izraelovho sa rúhali. Preto sa rozpálil Pánov hnev proti jeho ľudu, vystrel proti nemu svoju ruku a strestal ho, až sa triasli hory. Ich mŕtvoly boli sťa blato po uliciach. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

Gn 4, 16 - 26

Kain sa vzdialil od Pána a zdržoval sa v kraji Nod na východ od Edenu. A Kain poznal svoju ženu a ona počala a porodila Henocha. Potom vystaval mesto a nazval ho menom svojho syna Henocha. Henochovi sa narodil Irad, Iradovi Maviel, Mavielovi Matusael a Matusaelovi Lamech. Lamech si vzal dve ženy. Jedna mala meno Ada a druhá mala meno Sela. Ada porodila Jabela; on je praotcom tých, čo bývajú v stanoch a chovajú dobytok. Meno jeho brata bolo Jubal. On je praotcom všetkých, čo hrajú na citare a na flaute. Aj Sela porodila Tubalkaina, kováča, ktorý robil všelijaké veci z medi a zo železa. Tubalkainova sestra bola Noema. Raz povedal Lamech svojim ženám, Ade a Sele: Počujte môj hlas, Lamechove ženy, nakloňte sluch k mojej reči! Zabijem muža, ktorý ma poraní, a mládenca, ktorý ma udrie. Sedem ráz pomstený bude Kain, Lamech však sedemdesiatsedem ráz. Adam opäť poznal svoju ženu a ona porodila syna a dala mu meno Set, hovoriac: Veď Boh mi nahradil iného potomka namiesto Ábela, ktorého zabil Kain. Aj Setovi sa narodil syn a dal mu meno Enos. Vtedy sa začalo vzývať meno Pánovo.

Prís 5,15 - 6,3a

Syn môj, pi vodu z vlastnej studnice, tečúcu vodu z vlastnej studienky! Aby sa nevylievali von tvoje pramene a na námestia stružky vôd. Nech patria iba tebe samému a okrem teba nikomu! Nech je požehnaný tvoj prameň a teš sa žene svojej mladosti! Je sťaby utešená laň a srnka pôvabná; jej ňadrá nech ťa opájajú v každý čas, kochaj sa jednostaj v jej ľúbosti! Veď prečože by si sa kochal v inej, syn môj, a prečo by si cudzinku objímal?! Lebo pred Pánom sú cesty človeka, on zvažuje všetky jeho kroky. Cudzoložník sa polapí vo vlastných neprávostiach a zapletie sa v putách svojich pokleskov. Taký zomrie z nedostatku náuky a zblúdi v množstve svojej hlúposti. Syn môj, ak si sa zaručil za svojho blížneho a dal si ruku za cudzieho človeka, padol si do klepca slov svojich úst, lapil si sa v slovách svojich úst. Urob teda, čo hovorím, syn môj, aby si sa vymanil.

Iz 6, 1 - 12

V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám. Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. A jeden druhému volal: Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy! Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom. Tu som povedal: Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa, Pána zástupov. I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára, dotkol sa mi úst a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený! Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril: Koho mám poslať, kto nám pôjde? I povedal som: Hľa, tu som, pošli mňa! Riekol: Choď a povedz tomu ľudu: Čujteže, čujte, no nerozumejte, viďteže, viďte, no nepoznávajte! Sprav bezcitným srdce tohto ľudu, jeho uši zaťaž a oči mu zastri, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby mu srdce nepochopilo a neobrátil sa a neuzdravil. I vravel som: Dokedy, Pane? Riekol: Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov a domy bez ľudí, kým nebude zem vyplienená v púšť. Pán oddiali ľudí, takže bude veľká opustenosť v krajine.

Gn 5, 1 - 24

Toto je zoznam Adamovho potomstva: Keď Boh stvoril Adama, urobil ho na Božiu podobu, muža a ženu ich stvoril, požehnal ich a dal im meno človek, keď boli stvorení. Keď mal Adam dvestotridsať rokov, narodil sa mu syn, jemu podobný, podľa jeho obrazu, a nazval ho menom Set. Po Setovom narodení žil Adam ešte sedemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. A všetkých dní Adamovho života bolo deväťstotridsať rokov a potom zomrel. Keď mal Set dvestopäť rokov, narodil sa mu Enos. A Set po Enosovom narodení žil ešte sedemstosedem rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Setových dní bolo deväťstodvanásť rokov a potom zomrel. Keď mal Enos stodeväťdesiat rokov, narodil sa mu Kainan. Po Kainanovom narodení žil Enos ešte sedemstopätnásť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Enosových dní bolo deväťstopäť rokov a potom zomrel. Keď mal Lainan stosedemdesiat rokov, narodil sa mu Malalel. Po Malaleelovom narodení žil Kainan ešte sedemstoštyridsať rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Kainanových dní bolo deväťstodesať rokov a potom zomrel. Keď mal Malaleel stošesťdesiatpäť rokov, narodil sa mu Jared. Po Jaredovom narodení žil Malaleel ešte sedemstotridsať rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Malaleelových dní bolo osemstodeväťdesiatpäť rokov a potom zomrel. Keď mal Tared stošesťdesiatdva rokov, narodil sa mu Henoch. Po narodení Henocha žil Jared ešte osemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Jaredových dní bolo deväťstošesťdesiatdva rokov a potom zomrel. Keď mal Henoch stošesťdesiatpäť rokov, narodil sa mu Matuzalem. A Henoch chodil s Bohom. Po Matuzalemovom narodení žil ešte dvesto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Henochových dní bolo tristošesťdesiatpäť rokov. Henoch chodil s Bohom a nebolo ho, lebo Boh ho vzal.

Prís 6, 3 - 20

Urob, čo ti hovorím, syn môj, aby si sa vymanil, lebo si vošiel do hrsti svojmu blížnemu: choď, poníž sa a naliehaj na svojho blížneho. Nedožič svojim očiam spať a svojim mihalniciam podriemať! Vytrhni sa jak srna z ruky poľovníka a ako vtáča z ruky vtáčnika. Choď, leňoch, k mravcovi, pozoruj ruch jeho a skús! Hoc nemá vojvodu, predstaveného ani vladára, pripravuje si v lete potravu, zhromažďuje si pokrm cez žatvu. Dokedy, leňoch, budeš vyspávať, kedyže vstaneš zo spánku?! Trošičku pospať, trošku podriemať, trošičku ruky zložiť na lôžku! A príde ako tulák bieda na teba a núdza jak ozbrojený muž. Keď sa však budeš usilovať, príde žatva tvoja ako studnica a ujde núdza naďaleko od teba. Je naničhodník, ničomník, kto chodí s falošnými ústami; kto žmurká okom, kto sa nohou dorozumieva, kto naznačuje prstami, kto v srdci svojom prechováva prevrátenosti, kto zamýšľa zlo v každý čas, kto zvady rozsieva. Preto naň príde náhle záhuba, zaraz bude zgniavený a pomoci mu nebude. Šestoro vecí nenávidí Pán a sedmoro je preň ohavnosťou: pyšné oči, jazyk falošný a ruky, ktoré prelievajú krv nevinnú, srdce, ktoré snuje zlé zámery, nohy, čo bežkom utekajú za zlom, kto hovorí lož ako svedok falošný a ten, kto medzi bratmi zvady rozsieva. Zachovaj prikázania svojho otca, syn môj, a nepohŕdaj naučením svojej matere!

Iz 7, 1 - 14a

V dňoch Achaza, syna Joatamovho, syna Oziášovho, kráľa judského, vytiahol Rasin, kráľ Aramu, a Peqah, syn Romeliášov, kráľ izraelský, do boja proti Jeruzalemu, ale nevládali ho zdolať. Keď zvestovali Dávidovmu domu: Aram táborí v Efraimsku, chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy lesa od vetra. A Pán riekol Izaiášovi: Choď naproti Achazovi ty i tvoj syn Šeárjášúb až po koniec vodovodu Horného rybníka, na cestu poľa práčov, a povedz mu: Daj pozor a buď spokojný, neboj sa a srdce nech ti nechabne pre tie dve dymiace ohorené hlavne, pre zúrivý hnev Rasina a Aramu a Romeliášovho syna. Preto, že sa Aram a Efraim a Romeliášov syn uzniesli proti tebe, hovoriac: Tiahnime do Judska a podesme ho, strhnime ho k sebe a ustanovme v ňom za kráľa Tábelovho syna! Toto hovorí Pán zástupov: Nestane sa tak a nebude tak, lebo hlavou Aramu je Damask a hlavou Damasku Rasin. O šesťdesiatpäť rokov bude Efraim zlomený, nebude národom. Hlavou Efraimu je Samária a hlavou Samárie Romeliášov syn. Ak neuveríte, veru neobstojíte. Pán znova takto prehovoril k Achazovi: Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, či už hlboko v podsvetí a či hore na výsostiach! Ale Achaz vravel: Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Pána. Riekol teda (Izaiáš): Počujte teda, dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať ľudí, že obťažujete ešte aj môjho Boha? Preto vám sám Pán dá znamenie.

Gn 5,32 - 6,8

Keď mal Noe päťsto rokov, narodili sa mu traja synovia: Sem, Cham a Jafet. Keď sa ľudia na zemi rozmnožili a keď sa im narodili dcéry, Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si z nich za ženy, koľko len chceli. A Pán povedal: Môj duch neostane v týchto ľuďoch naveky, lebo sú telo. Ich dní bude iba stodvadsať rokov. V tom čase boli na zemi velikáni - ba aj neskôr -, a keď Boží synovia obcovali s ľudskými dcérami, ony im rodili velikánov. To sú hrdinovia dávnych čias, slávni mužovia. Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé, Pán oľutoval, že stvoril človeka na zemi. Bol skormútený a povedal: Vyničím zo zemského povrchu ľudí, ktorých som stvoril: človeka i zvieratá, plazy i nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich urobil. Iba Noe našiel milosť u Pána.

Prís 6,20 - 7,1

Zachovaj prikázania svojho otca, syn môj, a nepohŕdaj naučením svojej matere! Priviaž si ich navždy na srdce, oviň si ich vôkol hrdla! Keď niekam pôjdeš, budú ťa viesť, keď budeš odpočívať, budú strážiť nad tebou, keď sa zobudíš, budú ťa sprevádzať. Lebo prikázanie je lampášom a naučenie je svetlom a cestou života sú prekáravé slová, aby si sa pridŕžal náuky, aby ťa zavarovali od zlej ženy, od úlisného jazyka cudzinky. Nedychti vo svojom srdci po jej peknote a nedaj sa lapiť jej mihalnicami! Veď za pobehlicu je vari peceň chleba dosť, lež žena, čo má muža, na prevzácny život poľuje. Či môže človek oheň vo svojom lone prenášať, a nespáliť si odev?! Alebo môže človek chodiť po žeravej pahrebe, a nohy si nepopáliť?! Nuž tak sa povodí tomu, kto vchádza k žene svojho blížneho: nebude bez trestu, nech by sa jej dotkol ktokoľvek. Neopovrhujú zlodejom, ktorý ukradne, aby sa nasýtil, keď hladoval; a keď ho chytia, nahradí sedemnásobne, dá celý majetok svojho domu. Ale kto cudzoloží so ženou, ten rozum potratil, iba kto strmhlav sa rúti do skazy, ten také niečo urobí. Stihne ho pohroma a potupa a jeho hanbu z neho nik nezotrie. Lebo žiarlivosť rozzúri muža, nedá sa uprosiť v deň odplaty. Nedá sa uchlácholiť kadejakým výkupným a neuspokojí sa, ani keby si ho neviem akými darmi zahŕňal. Syn môj, zachovaj moje slová a moje prikázania si uchovaj! Syn môj, cti si Pána a buď silný; okrem neho sa neboj nikoho!

309. začalo (Hebr 3, 12 - 16)

Bratia, dávajte si pozor, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, ako sa hovorí: „Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure.“ Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta?

270. začalo (1 Sol 4, 13 - 17)

Bratia, nechcem, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom.

Mk 6. začalo (1, 35b - 44)

V tom čase sa Ježiš utiahol na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.” On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín a miest, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.” A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov. Tu prišiel k nemu istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.” Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!” Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš - im na svedectvo.”

Jn 16. začalo (5, 24 - 30)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde pred súd, ale prešiel zo smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

Jn 66. začalo (21, 1 - 14)

V tom čase sa Ježiš zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš, nazývaný Dvojča, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.” Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.” Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?” Odpovedali mu: „Nemáme.” On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.” Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.” Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty - bol totiž nahý - a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!” Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: „Poďte jesť!” A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?”, lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.

304. začalo (Hebr 1,10 - 2,3)

„Ty, Pane, si na počiatku položil základy zeme; a nebesia sú dielom tvojich rúk. Ony sa pominú, ale ty zostaneš a všetci sťa odev zostarnú, zvinieš ich ako plášť, ako odev a zmenia sa. Ale ty si vždy ten istý a tvoje roky sa nepominú.“ A kedy ktorému z anjelov povedal: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám“? Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu? Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli, aby nás nestrhol prúd mimo. Lebo ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli.

Mk 7. začalo (2, 1 - 12)

V tom čase Ježiš vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.” Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?” Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,’ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!’? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy” - povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.” A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.”

304. začalo (Hebr 1,10 - 2,3)

„Ty, Pane, si na počiatku položil základy zeme; a nebesia sú dielom tvojich rúk. Ony sa pominú, ale ty zostaneš a všetci sťa odev zostarnú, zvinieš ich ako plášť, ako odev a zmenia sa. Ale ty si vždy ten istý a tvoje roky sa nepominú.“ A kedy ktorému z anjelov povedal: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám“? Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu? Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli, aby nás nestrhol prúd mimo. Lebo ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli.

318. začalo (Hebr 7,26 - 8,2)

Bratia, bolo vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky. Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek.

Mk 7. začalo (2, 1 - 12)

V tom čase Ježiš vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.” Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?” Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,’ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!’? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy” - povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.” A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.”

Jn 36. začalo (10, 9 - 16)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.

Iz 8, 13 - 9, 6

Pána zástupov, toho majte za Svätého! On je vašou bázňou a on vaším strachom. A bude svätyňou a skalou úrazu, kameňom pádu obom domom Izraela, sieťou a osídlom obyvateľom Jeruzalema. I potknú sa oň mnohí, padnú a rozbijú sa, zachytia sa a budú ulovení. Potvrď svedectvo a zapečať náuku u mojich učeníkov. Čakám teda na Pána, ktorý si zakryl tvár pred domom Jakuba, a dúfam v neho. Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Boh, a budú znakmi a znameniami v Izraeli od Pána zástupov, čo býva na vrchu Sion! Keď vám povedia: Dopytujte sa u čarodejov a veštcov, čo šuškajú a šepocú; či sa nemá národ dopytovať u svojho boha, o živých u mŕtvych? K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania. Bude chodiť v nej (v krajine) ochabnutý a hladný, a keď vylačnie, rozzúri sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu. A či sa obráti nahor, či sa pozrie na zem: hľa, úzkosť a tma a hrôzyplné temno! Ale mrákavy uniknú, lebo nebude tma tam, kde je (teraz) súženie. V predošlom čase znevážil krajinu Zabulona a krajinu Neftaliho, v poslednom však zvelebí pobrežie mora, Zajordánsko, Galileu pohanov. Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo. Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť; budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve, tak, ako plesajú, keď si delia korisť. Veď jeho ťažké jarmo a prút jeho pleca a palicu jeho pohoniča lámeš ako v dňoch Madiánu. Lebo každá hrmotná obuv a každý šat zmáčaný v krvi bude spálený, bude ohňu pokrmom. Lebo chlapček sa nám narodil, syn, a je nám daný. Na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: Anjel veľkej rady, Zázračný, Radca, Silný Boh, Mocnár, Knieža pokoja, Otec budúceho veku. Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby ho upevnil a posilnil právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Pána zástupov to urobí.

Gn 6, 9b - 22

Noe bol človek spravodlivý, bol dokonalý vo svojom rode. Noe bol milý Bohu. Noemovi sa narodili traja synovia: Sem Cham a Jafet. Zem však bola skazená pred Bohom, zem bola plná nerestí. I videl Boh, že zem je veľmi skazená, lebo všetko ľudstvo blúdilo na svojej ceste. Tu povedal Boh Noemovi: Predo mnou nastal koniec všetkému, čo má telo, lebo zem je preplnená ich neprávosťou a ja ich zničím aj so zemou. Urob si koráb z cyprusového dreva, v korábe urob priehrady a zvnútra i zvonka ho vymaž smolou! A postav ho takto: tristo lakťov bude jeho dĺžka, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška. Na korábe sprav aj otvor na jeden lakeť, urob ho hore dookola! Aj dvere daj na bok korába a urob spodné, stredné a vrchné poschodie. Lebo ja privediem na zem vody potopy, aby som zničil každé telo, v ktorom je dych života pod nebom. Všetko, čo je na zemi, zahynie. S tebou však uzavriem zmluvu: do korába vojdeš ty a tvoji synovia, tvoja žena aj ženy tvojich synov s tebou. A z každého druhu živočíchov vezmeš do korába po jednom páre, aby sa s tebou zachovali nažive, teda samca i samicu. Zo všetkých vtákov podľa svojho druhu, z dobytka podľa svojho druhu a z plazov podľa svojho druhu vojdú po dvoch do korába s tebou, aby mohli žiť. Ty však naber z každého jedla, čo sa jedáva, a vezmi so sebou! To bude tebe aj im za pokrm. A Noe urobil všetko tak, ako mu prikázal urobiť Boh.

Prís 8, 1 - 21

Syn môj, či múdrosť nevolá a umnosť nevydáva svoj hlas? Vysoko na temene výšin, pri ceste, na križovatkách stojí, pri bránach, ktoré vedú do mesta, pri vchodoch, kade sa vstupuje, hlasito volá: Na vás volám, mužovia, k ľudským synom nesie sa môj hlas. Priúčajte sa opatrnosti, pochábli, blázni, priúčajte sa rozumu! Počúvajte, lebo znamenité veci zvestujem a moje pery sa otvárajú sa na správne besedy. Áno, pravdu vraví moje podnebie a mojim perám sa oškliví neprávosť. Spravodlivé sú všetky reči mojich úst, nieto v nich falše ani podvodu. Všetky sú priame človeku, čo rozumie, a prosté tým, čo prišli k poznaniu. Nie striebro, ale moju náuku prijímajte, a radšej poznanie než najvyberanejšie zlato. Lebo múdrosť je cennejšia ako koraly a nevyrovnajú sa jej nijaké drahocennosti. Ja, múdrosť, bývam s rozumnosťou a dosahujem hĺbavé poznanie. Bázeň pred Pánom je nenávidieť zlo. Oproti pýche, nadutosti, ceste zlej a ústam, ktoré prekrúcajú, prechovávam nenávisť. U mňa je rada, u mňa je rozumnosť, u mňa je umnosť, u mňa sila. Ja som tá, skrze ktorú králi kraľujú a podľa práva rozhodujú vladári. Ja som tá, skrze ktorú kniežatá sú kniežatami a vysluhujú právo mocnári. Ja svojich milovníkov milujem, nachádzajú ma tí, čo ma včas a usilovne hľadajú. U mňa je bohatstvo a česť, trvalá zámožnosť a blahobyt. Lepší než zlato a než rýdze zlato je môj plod a to, čo donášam, je lepšie ako striebro najlepšie. Chodievam po ceste spravodlivosti prostriedkom chodníkov, jak vyžaduje súd, aby som nadelila svojim milovníkom imania a ponapĺňala ich pokladnice.

Iz 9,8 - 10,4

Takto hovorí Pán: Skúsi to celý národ, Efraim aj občania Samárie, čo v namyslenosti a pýche srdca vravia: Tehly sa zrútili - budeme stavať kvádrami, sykomory sú vyťaté - nahradíme ich cédrami. Pán povýšil nad neho Rasinových nepriateľov a popudil jeho odporcov. Aramejčanov od východu a Filištíncov od západu, i hltať budú Izrael plnými ústami. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá. Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil, a nehľadali Pána zástupov, nuž odtne Pán hlavu i chvost, palmovú ratolesť i trsť v jediný deň. Starec a hodnostár sú hlava, prorok však, ktorý učí lož, je chvost. Vodcovia ľudu sú zvodcami, tí však, ktorých vedú, sú zvedení. Preto z jeho junače nemá Pán radosť a nad jeho sirotami a vdovami sa nezľutuje, veď sú to všetko bezbožníci a zločinci a každé ústa hovoria hanebnosť! Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá. Veď neprávosť horela sťa oheň, čo tŕnie a bodľač stravuje, potom zapaľuje lesné húštiny, že ich zahaľujú stĺpy dymu. Hnevom Pána zástupov je zapálená krajina a ľud je ako pokrm ohňa: nik sa nezmiluje nad vlastným bratom. Zožiera napravo a hladuje, zjedá naľavo a nenasýti sa; každý zjedá mäso vlastného ramena. Manesses Efraima a Efraim Manassesa a obaja spolu sú proti Júdovi. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá. Beda tým, čo uzákoňujú zlé zákony, a pisárom, ktorí spisujú útlak, aby drobných ľudí odtisli od práva a biednych môjho ľudu odviedli od pravdy, aby vdovy boli ich korisťou a aby ozbíjali siroty. Čo však spravíte v deň navštívenia, keď nešťastie príde zďaleka? Ku komu sa budete utiekať o pomoc a kde zanecháte svoje bohatstvo? Dostanete sa len medzi zajatcov a medzi pozabíjaných padnete. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

Gn 7, 1 - 5

Pán, Boh, povedal Noemovi: Vojdi ty a celá tvoja rodina do korába, lebo som videl, že iba ty si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení. Zo všetkých čistých zvierat vezmi po sedem samcov a samíc, zo zvierat, čo sú nečisté, po dvoch, samca a samicu. Aj z čistého nebeského vtáctva vezmi po sedem samcov a samíc, z nečistých po dvoch, samca a samicu, aby sa zachovalo nažive semä na celej zemi. Lebo už len sedem dní a dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a vyhubím z povrchu zeme všetky bytosti, ktoré som urobil. A Noe urobil všetko tak, ako mu rozkázal Pán.

Prís 8,32 - 9,11

Syn môj, počúvaj ma; blažení tí, čo cesty moje zachovávajú. Počujte naučenie, aby ste sa stali múdrymi, a nezanedbávajte ho! Blažený muž, ktorý ma počúva a bdie deň čo deň pri mojich dverách a strežie na veraje mojich brán! Lebo kto nájde mňa, ten nájde život a dosiahne milosť od Pána. Kto sa však prehrešuje proti mne, ten pácha voči sebe ukrutnosť, všetci, čo ma nenávidia, majú radi smrť. Múdrosť si postavila dom; na siedmich stĺpoch spočíva. Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno a prestrela svoj stôl. Vyslala svoje služobnice zvestovať z najvyššej mestskej výšiny: Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem, a komu chýba rozum, toho poučím. Poďte, jedzte z môjho pokrmu a pite z vína, čo som namiešala! Opusťte pochabosť a budete žiť, budete kráčať cestou rozvážnosti. Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do hanby a kto karhá bezbožného, utržuje potupu. Nekarhaj posmievača, aby v ňom neskrsla voči tebe nenávisť, pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád. Daj poučenie múdremu a bude ešte múdrejší, poučuj bezúhonného a pribudne mu ponaučenia. Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť. Bo skrze mňa sa rozmnožia tvoje dni a pridá sa ti k rokom života.

Iz 10, 12 - 20

Keď Pán dokončí celé svoje dielo na vrchu Sion a v Jeruzaleme, navštívim pyšný výplod srdca asýrskeho kráľa a nadutú hrdosť jeho očí. Lebo hovorí: Silou svojej ruky som to urobil a svojou múdrosťou, lebo som rozumný; odstránil som hranice národov, ich poklady som ukoristil a sťa obor som zvrhol tých, čo sedeli na tróne. Moja ruka našla ako hniezdo bohatstvo národov a ako sa zhrabujú opustené vajcia, zhrabol som ja celú krajinu a nebolo, kto by krídlom strepotal a ústa otvoril a spišťal. Či sa môže vypínať sekera nad toho, čo ňou hýbe? Či sa môže vyvyšovať píla nad toho, kto ju ťahá? Akoby prút hýbal tými, čo ho dvíhajú, akoby palica dvíhala toho, ktorý nie je drevom. Preto pošle Pán zástupov na jeho silákov suchoty a pod jeho pýchou bude pražiť ako požiar oheň. Svetlo Izraela bude ohňom, jeho Svätý plameňom. I bude horieť a strávi jeho tŕnie a bodľač v jeden deň. Nádheru jeho lesa a hája znivočí od vrcholu až po koreň, že bude, ako kto hynie horúčkou. Zvyšok stromov jeho lesa bude maličký, že to chlapček spočíta. V ten deň sa zvyšok Izraela a zachránení Jakubovho domu nebudú viac opierať o toho, kto ich bije, lež úprimne sa budú opierať na Pána, Svätého Izraela.

Gn 7, 6 - 9

Noe mal šesťsto rokov, keď bola potopa vôd na zemi. I vošiel Noe a s ním aj jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov pred zátopou vody do korába. Aj z čistých i z nečistých zvierat, z vtáctva a zo všetkého, čo sa hýbe na zemi, vošlo po dvoch, samec a samica, do korába s Noemom, ako mu prikázal Pán.

Prís 9, 12 - 18

Synu, ak budeš múdry, budeš múdry pre seba i pre svojich blížnych; ak budeš zlý, sám budeš čerpať zlo. Vychovaný syn bude múdry, hlúpy sa stane sluhom. Kto sa opiera o klamstvo, ten bude pásť vietor a sám bude prenasledovať letiace vtáky; veď opustil cesty vlastnej vinice a na chodníkoch vlastného poľa poblúdil. Chodí bezvodnou púšťou a smädný po vymedzenej zemi, rukami zbiera neplodnosť. Pochabou ženou vášeň lomcuje a vyzná sa len v zvádzaní. Vysedá predo dvermi svojho príbytku na stolci v meste vysoko, aby pozývala okoloidúcich, čo mieria priamo, kam im treba ísť: Kto je hlúpy, nech zabočí sem! A tomu, kto je bez rozumu, hovorí: Ukradnutá voda je sladšia a pokútny chlieb je chutnejší! Ale nevie, že sú tam tiene a že jej pozvaní sú v priepadlisku podsvetia. Uskoč, nezostávaj na jej mieste a neobracaj k nej svoje oko, lebo tak prejdeš cudzou vodou a prekročíš cudziu rieku. Drž sa preč od cudzej vody a nepi z cudzieho prameňa, aby si žil dlhý čas a aby sa ti pridali roky života.

Iz 11,10 - 12,2

Takto hovorí Pán: V ten deň bude koreň Jesseho stáť ako zástava národov, budú ho vyhľadávať kmene a jeho príbytok bude slávny. V ten deň Pán zase zdvihne ruku, aby získal zvyšok ľudu, ušetrený Asýrskom, Egyptom, Patrosom, Kušom, Elamom, Sineárom, Ematom a ostrovmi mora. Zdvihne zástavu k národom, zhromaždí vysťahovalcov Izraela a Júdových roztratených pozbiera zo štyroch strán sveta. Zmizne žiarlivosť Efraima a nepriatelia Júdu budú vyhubení. Efraim nebude žiarliť na Júdu a Júda nebude utláčať Efraima. Lež zaletia na svah Filištíncov k západu a spolu olúpia synov Východu. Edom a Moab bude ziskom ich rúk a synovia Amona budú ich poslúchať. Pán vysuší jazyk Egyptského mora svojím dychom horúcim a vztiahne ruku nad Rieku, rozbije ju na sedem potokov a umožní ju prekročiť v obuvi. I bude mať cestu zvyšok ľudu, čo bude ušetrený Asýrskom, ako ju mal Izrael v deň, keď vychádzal z egyptskej krajiny. V ten deň povieš: Chválim ťa, Pane, že si sa hneval na mňa, ale tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma. Hľa, Boh mojej spásy, dúfam a nebojím sa, veď moja sila a môj chválospev je Pán, on sa mi stal spásou.

Gn 7,11 - 8,3

V šesťstom roku Noemovho života, v druhom mesiaci, v dvadsiaty siedmy deň mesiaca, vyvalili sa všetky pramene priepasti a otvorili sa nebeské priepusty. A pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. V ten deň vošiel do korába Noe, jeho synovia Sem, Cham a Jafet, jeho žena a tri ženy jeho synov s ním. Oni a všetky zvieratá podľa svojho druhu i všetky plazy, čo sa plazia po zemi podľa svojho druhu a všetko vtáctvo podľa svojho druhu - všetky operence a okrídlence - vošli k Noemovi do korába po páre z každého tela, v ktorom bol dych života. A čo vošlo, bol samec a samica z každého živočícha, ako Pán, Boh, prikázal Noemovi. A Pán, Boh, zatvoril koráb zvonku. I bola štyridsať dní a štyridsať nocí potopa na zemi. Vody pribúdali a vyzdvihli koráb zo zeme do výšky. Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko na zemskom povrchu, koráb však plával na vodách. A vody vzrastali ďalej na zemi, takže zaliali všetky, aj vysoké vrchy, ktoré sú pod šírym nebom. Voda prevyšovala o pätnásť lakťov vrchy, ktoré pokrývala. I zahynulo každé telo, ktoré sa pohybovalo na zemi: vtáctvo, dobytok, zver, plazy, čo sa plazia po zemi, aj všetci ľudia. Všetko, čo malo v nozdrách dych života, všetko, čo žilo na suchu, zomrelo. Zahubil všetky bytosti, čo boli na zemi: ľudí aj dobytok, plazy i nebeské vtáctvo, a boli vyhubené zo zeme. Ostal iba Noe a to, čo bolo s ním v korábe. A vody ovládali zem ešte stopäťdesiat dní. Tu si Boh spomenul na Noema a na všetku zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe, a Boh dal zaviať vetru nad zemou a vody upadávali. Zatvorili sa pramene priepasti aj nebeské priepusty a prestal pršať dážď z neba. Vody prúdili a odtekali a vracali sa zo zeme a po sto päťdesiatich dňoch vôd ubudlo.

Prís 10, 1 - 22

Múdry syn naplňuje otca radosťou, ale pochabý syn býva na zármutok svojej materi. Nespravodlivo nadobúdané poklady sú neužitočné, spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou. Pán nedopustí, aby spravodlivý hladoval, lež zapudzuje žiadostivosť nespravodlivých. Kto pracuje lenivou rukou, chudobnie, naproti tomu ruka pracovitých obohacuje. Vychovaný syn bude múdry, hlúpy sa stane sluhom. Kto v lete zhromažďuje zásoby, je človek rozumný, kto drichme cez žatvu, je na hanbu. Nad hlavou spravodlivého je Pánovo požehnanie, lež ústa nespravodlivých ukrývajú bezprávie. Pamiatku spravodlivého sprevádzajú pochvaly, lež meno bezbožných spráchnivie. Kto má múdre srdce, prijme prikázania, naproti tomu mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku. Kto chodí bezúhonne, chodí bezpečne, čie cesty sú však kľukaté, ten sa prezradí. Kto mrká okom, spôsobuje bôľ a mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku. Ústa spravodlivého sú prameňom života, lež ústa bezbožných ukrývajú bezprávie. Nenávisť vyvoláva rozbroje, láska však ututláva všetky priestupky. Na perách rozumného sa nachádza múdrosť, prút však dolieha na chrbát toho, čo rozum potratil. Múdri skrývajú vedomosť, lež ústa pochábľa - to skaza vzápätí. Majetnosť boháča je preň pevným mestom, postrachom núdznych je ich chudoba. Zárobok spravodlivého je na osoh jeho životu, dôchodok koristníka je mu na skazu. Putuje cestou k životu, kto dbá na napomenutia, ale kto si nevšíma dohováranie, ten blúdieva. Statočné pery zakrývajú nenávisť, ten však, kto roztrusuje klebety, je pochábeľ. Tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech, a preto ten, kto drží svoje pery na uzde, je rozumný. Pretaveným striebrom je jazyk spravodlivého, no srdce bezbožných nestojí za nič. Pery spravodlivého občerstvujú mnohých, blázni však hynú nedostatkom rozumu. Pánovo požehnanie nosí bohatstvo a nepridáva nijaké trápenie.

Iz 13, 2 - 13

Takto hovorí Pán: Na holom vrchu zdvihnite zástavu, volajte im hlasno, kývajte rukou, nech vojdú do brán kniežat! Ja som dal rozkaz svojim zasvätencom, zavolal som pre svoj hnev svojich hrdinov, tých, čo hrdo jasajú pre moju slávu. Čuj! Hluk na vrchoch, ako množstva ľudí. Čuj! Lomoz kráľovstiev zhromaždených národov. To Pán zástupov prehliada bojovné vojsko. Idú z ďalekej krajiny, od končín nebies: Pán a nástroje jeho hnevu, aby zničili celú zem. Kvíľte, lebo blízko je deň Pána, príde ako pohroma od Všemohúceho. Preto sklesnú všetky ruky a každé ľudské srdce ochabne. I podesia sa, kŕče a bôle dostanú, budú sa zvíjať ako rodička, s hrôzou budú hľadieť jeden na druhého: tvár im bude horieť plameňom. Hľa, ide deň Pána ukrutný, rozhnevaný a rozpálený, aby urobil zo zeme púšť a jej hriešnikov z nej vyhubil! Veď hviezdy nebies a ich súhvezdia nezaskvejú sa svojím leskom, slnko sa zatmie, len čo vyjde, a mesiac sa nerozžiari svetlom. Strescem zločin na svete a na zločincoch ich vinu a spravím koniec nadutosti pyšných a hrdosť násilníkov pokorím. Mužov spravím vzácnejšími než zlato a ľudí nad zlato ofírske. Preto otrasiem nebesami a zem sa vyšinie zo svojho miesta pre rozhorčenosť Pána zástupov v ten deň, keď vzplanie jeho hnev.

Gn 8, 4 - 21a

V siedmom mesiaci, v dvadsiaty siedmy deň mesiaca, koráb zastal na vrchu Ararat. Vody odchádzali a upadávali až do desiateho mesiaca. V prvý deň desiateho mesiaca sa zjavili temená vrchov. A keď uplynulo štyridsať dní, Noe otvoril okno korába, ktoré bol urobil, a vypustil krkavca, aby videl, či sa vody stiahli. On odlietal a vracal sa, kým nevyschli vody na zemi. Po ňom vypustil holubicu, aby zvedel, či sa už vody stiahli zo zeme. Ale keď holubica nenašla miesto, kde by spočinula jej noha, vrátila sa späť k nemu do korába, lebo vody boli ešte na povrchu celej zeme. On vystrel ruku, chytil ju a vzal ju k sebe do korába. Potom čakal ďalších sedem dní a opäť vypustil z korába holubicu. A holubica priletela k nemu iba v podvečer a v zobáku mala čerstvú olivovú ratolesť. Tu Noe poznal, že vody zo zeme zmizli. Čakal však ešte ďalších sedem dní a zasa vypustil holubicu, ale tá sa už k nemu nevrátila. V šesťstoprvom roku Noemovho života, v prvom mesiaci, v prvý deň mesiaca, vyschli vody na zemi. Tu Noe odstránil strechu korába, aby videl, a zemský povrch bol suchý. V druhom mesiaci, v dvadsiaty siedmy deň mesiaca bola zem suchá. Vtedy povedal Boh Noemovi: Vyjdi z korába ty aj tvoja žena, tvoji synovia a ženy tvojich synov s tebou! A vyveď všetky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou: vtáctvo, dobytok a všetky plazy, čo sa plazia po zemi, aby sa hemžili na zemi a aby sa množili a napĺňali zem. Vyšiel teda Noe a jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov s ním; všetka zver, všetky plazy a všetko vtáctvo, všetko, čo sa pohybuje na zemi, vyšlo podľa svojich druhov z korába. Tu Noe postavil Pánovi oltár, vzal zo všetkého čistého dobytka a zo všetkých čistých vtákov a priniesol zápalnú obetu na oltári. I zavoňal Pán príjemnú vôňu.

Prís 10,31 - 11,12

Ústa spravodlivého rodia múdrosť, lež jazyk úlisný odrežú. Pery spravodlivého vedia, čo je milé, kým ústa bezbožných prevrátenosti. Falošná váha oškliví sa Pánovi, páči sa mu spravodlivé závažie. Príde pýcha, príde aj hanba, múdrosť sa však zdržiava u skromných. Statočných vedie bezpečne ich neporušenosť, vierolomníkov však zničí ich zvrátenosť. V deň hnevu nepomôže bohatstvo, spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou. Bezúhonnému rovná cestu jeho spravodlivé konanie, bezbožník však padne pre svoju vlastnú bezbožnosť. Statočných vyslobodzujú ich spravodlivé počiny, vierolomníci sa však lapia vo svojich náruživostiach. Keď zomrie bezbožný človek, zomiera aj nádej, očakávanie bohatstva vyjde navnivoč. Spravodlivý sa vyslobodí z úzkosti a na jeho miesto nastúpi bezbožný. Pokrytec ničí ústami svojho blížneho, spravodlivých však vyslobodí poznanie. Zo šťastia spravodlivých sa mesto napĺňa jasotom a zo zániku bezbožných sa ozýva plesaním. Mesto sa dvíha požehnaním statočných, ústami nestatočných sa však nivočí. Svojím blížnym pohŕda ten, kto rozum potratil, rozumný človek však mlčí.

325. začalo (Hebr 10, 32 - 38a)

Bratia, rozpomeňte sa na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení. Raz vás verejne hanobili a sužovali, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté. Veď ste mali súcit s mojimi okovami a s radosťou ste znášali, keď vás olúpili o majetok; lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalý majetok v nebi. Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie. Lebo ešte chvíľku, celkom krátku, a Prichádzajúci príde, nebude meškať. Spravodlivý z viery bude žiť.

270. začalo (1 Sol 4, 13 - 17)

Bratia, nechcem, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom.

Mk 8. začalo (2, 14 - 17)

V tom čase, ako šiel Ježiš okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: „Poď za mnou!” On vstal a išiel za ním. Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho. Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: „Prečo je a pije s mýtnikmi a hriešnikmi?” Ježiš to začul a povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.”

Jn 16. začalo (5, 24 - 30)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde pred súd, ale prešiel zo smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

Jn 67. začalo (21, 15 - 25)

V tom čase sa zmŕtvychvstalý Ježiš zjavil svojim učeníkom a spýtal sa Šimona Petra: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo?” Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.” Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma?” On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!” Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jonášov, máš ma rád?” Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?”, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.” To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!” Peter sa obrátil a videl, že za nimi ide učeník, ktorého Ježiš miloval, ten, čo sa pri večeri naklonil k jeho hrudi a spýtal sa: „Pane, kto ťa to zradí?” Keď ho teda Peter zazrel, povedal Ježišovi: „Pane, a čo bude s týmto?” Ježiš mu odpovedal: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!” A tak sa medzi bratmi rozchýrilo, že ten učeník neumrie. No Ježiš mu nepovedal: „Neumrie,” ale: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho?” To je ten učeník, ktorý o týchto veciach vydáva svedectvo a toto napísal. A vieme, že jeho svedectvo je pravdivé. Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.

311. začalo (Hebr 4,14 - 5,6)

Bratia, keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase. Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého. Ale túto česť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona. Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes zrodil;“ ako aj na inom mieste hovorí: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“

Mk 37. začalo (8,34b - 9,1)

Pán povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?! Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.” A povedal im: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou.”

Gn 28, 10 - 17

Jakub odišiel od Studne prísahy a kráčal do Charranu. Našiel akési miesto a tam spal, veď slnko zapadlo: Zobral z kameňov toho miesta, položil si pod hlavu a spal na tom mieste. A mal sen: Videl rebrík upevnený na zemi, ktorého vrchol siahal do neba, a Boží anjeli po ňom vystupovali a zostupovali. Opieral sa oňho Pán a povedal: Ja som Boh Abraháma, tvojho otca, a Boh Izáka. Neboj sa: Zem, na ktorej spíš, dám tebe a tvojmu potomstvu. Tvojho potomstva bude ako piesku na zemi a rozšíri sa k moru, na juh, na sever i na východ. V tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky pokolenia zeme. A hľa, ja som s tebou, chránim ťa na každej ceste, ktorou pôjdeš, a privediem ťa naspäť do tejto krajiny, lebo ťa neopustím, kým neurobím všetko, čo som ti povedal. Jakub sa prebudil zo svojho spánku a povedal: Na tomto mieste je Pán, ale ja som to nevedel! Zľakol sa a povedal: Aké strašné je toto miesto! Toto je výlučne Boží dom a toto je brána do neba!

Ez 43,27 - 44,4a

Takto hovorí Pán: Od ôsmeho dňa budú kňazi konať na oltári vaše celostné obety a obety vašej záchrany a prijmem vás, hovorí Adonaj, Pán. Potom ma nasmeroval na cestu k vonkajšej bráne do svätyne, ktorá hľadí na východ, a tá bola zatvorená. A Pán mi povedal: Táto brána bude zatvorená. Neotvorí sa a nikto cez ňu neprejde, lebo cez ňu vstúpi Pán, Boh Izraela, a bude zatvorená. Preto v nej bude sedieť vodca, aby jedol chlieb. Vstúpi cestou elamskej brány a vyjde vlastnou cestou. Potom ma viedol cestou brány do svätyne, ktorá hľadí na sever, oproti chrámu. I videl som: Hľa, Pánov chrám bol plný slávy!

Prís 9, 1 - 11

Múdrosť si postavila dom a upevnila sedem stĺpov. Pozabíjala svoje obetné zvieratá, do svojej čaše namiešala víno a pripravila svoj stôl. A vyslala svojich sluhov, aby ohlasovaním z výšiny pozvala k čaši, hovoriac: Ten, kto je nerozumný, nech sa nakloní ku mne. Tým zasa, ktorým chýba rozum, povedala: Poďte, jedzte môj chlieb a pite víno, ktoré som vám namiešala. Zanechajte nerozumnosť a budete žiť, hľadajte rozumnosť, aby ste žili, a dostanete chápavosť v poznaní. Kto napomína zlých, ten samému sebe zapríčiní stratu cti a kto karhá bezbožného, ten samému sebe spôsobí potupu, lebo karhanie bezbožného sú preňho rany. Nekarhaj zlých, aby ťa nezačali nenávidieť; karhaj múdreho a bude ťa milovať. Daj príležitosť múdremu a bude ešte múdrejší; daj poučenie spravodlivému a bude ho ešte viac prijímať. Začiatkom múdrosti je Pánova bázeň a rada svätých je chápavosť. Lebo poznať zákon je dobrá myšlienka. Veď takto budeš dlho žiť a pridajú sa ti roky života.

Lk 4. začalo (1, 39 - 49. 56)

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Svätý Duch. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blažená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.” Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobníčky. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.” Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

Iz 14, 24 - 32

Takto hovorí Pán zástupov: Ako som hovoril, tak bude, a ako som rozhodol, tak sa stane, že zlomím Asýrsko vo svojej krajine, na svojich vrchoch ho pošliapem, takže sa vzdiali od nich jeho jarmo, stratí sa z ich ramien jeho bremeno. To je ustanovenie, ustanovené nad celou zemou, a to je ruka, vystretá nad všetky národy. Veď Pán zástupov rozhodol, ktože to zlomí? Jeho ruka je vystretá, ktože ju odstráni? V roku smrti kráľa Achaza odznel tento výrok: Neteš sa ty, Filištínsko celé, že prút toho, čo ťa bil, je zlomený, lebo z koreňa hada vyjde vretenica a jej plodom bude okrídlený drak. I budú sa pásť prvorodení biednych a chudobní budú sídliť v bezpečí, tvoj koreň však hladom usmrtím a tvojich pozostalých zabijem. Kvíľ, brána, plač, mesto, des sa, Filištínsko celé, lebo od severu prichádza dym a nik neodchádza od svojich čiat. A čo sa odpovie poslom pohanov? Že Pán založil Sion a na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.

Gn 8,21b - 9,7

Pán, Boh, povedal: Už nikdy viac neprekľajem zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetko živé, ako som to urobil. Kým potrvá zem, nikdy neprestane sejba a žatva, chladno a teplo, leto a zima, deň a noc. Potom Boh požehnal Noema a jeho synov a povedal im: Ploďte a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! Nech majú pred vami strach a hrôzu všetky zvieratá zeme, všetko vtáctvo neba a všetko, čo sa hýbe na zemi; dostávate do rúk všetky ryby mora. Všetko, čo sa hýbe a žije, nech je vám za pokrm, všetko vám dávam tak, ako zelené byliny. Iba mäso s dušou, ktorá je v krvi, nesmiete jesť. Ale krv vašich duší budem vyhľadávať; budem ju vyhľadávať od každého zvieraťa a od každého človeka, aj keď je to brat, budem vyhľadávať dušu človeka. Kto preleje ľudskú krv, človek nech preleje jeho krv, lebo na Boží obraz som stvoril človeka. Vy sa však ploďte a množte sa, rozšírte sa na zemi a naplňte ju!

Prís 11,19 - 12,6

Spravodlivý syn sa rodí pre život, úsilie bezbožného je na smrť. Ľudia, čo majú srdce skazené, hnusia sa Pánovi, ale má zaľúbenie v tých, čo bezúhonne chodia púťou života. Stavím sa, že podliak trestu neujde, ale potomstvo spravodlivých vyviazne. Zlatá obrúčka v svinskom rypáku je pekná žena, ale bez jemnocitu. To, čo si žiadajú spravodliví, je dobré zakaždým, očakávanie bezbožných je prchký hnev. Niekto priam rozhadzuje, a predsa mu stále pribúda, druhý zasa šetrí väčšmi, než sa sluší, a má nedostatok vždy. Človek, čo žehná rád druhým, sám zbohatne, ten však, kto iných preklína, aj sám bude prekliaty. Toho, kto schováva zbožie, budú ľudia preklínať, na hlavu toho, kto ho predáva, požehnanie zostúpi. Kto usilovne hľadá dobré, vyhľadáva blahovôľu pre seba, ale kto vyhľadáva zlo, ono naň príde. Kto si zakladá na svojom bohatstve, ten uvädne, spravodliví však budú pučať ako list. Ten, kto sa prehrešuje proti svojmu domu, bude vietor žať, blázon však bude slúžiť múdremu človekovi. Ovocie spravodlivosti je stromom života, nespravodlivosť však uchvacuje život. Ak sa spravodlivému odpláca tu na zemi, už o čo väčšmi bezbožnému a hriešnemu človekovi?! Ten, kto rád znáša, keď ho napomínajú, má rád vedomosť, kto však neľúbi, keď sa mu vyčíta, je hlupák. Ten, kto je dobrý, dosahuje milosť u Pána, ale muža, ktorý strojí intrigy, on odsúdi. Vierolomnosťou človek nenadobudne pevnú pôdu pod sebou, ale koreňom spravodlivých neotrasie nik. Spôsobná manželka je vencom svojho muža, nehanebnica je však ako hnis, čo sa mu vŕta do kostí. Myšlienky spravodlivých zalietajú k spravodlivosti, zámery bezbožných k lesti. V rečiach bezbožníkov sa skrýva nebezpečenstvo života, lež ústa statočných im prinášajú záchranu.

Ex 3, 2 - 8

Mojžiš došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: „Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí.“ Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ I hovoril mu: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. A Pán mu povedal: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom.“

Prís 8, 22 - 30

Pán vládol nado mnou od počiatku svojich ciest, prv ako stvoril od pradávna čokoľvek. Od večnosti som ustanovená, od počiatku, prv ako povstal svet. Nebolo ešte morských priehlbní, keď som sa ja už zrodila, nebolo ešte žriediel obťažených vodami. Prv ako sa vrchy vhrúžili, pred pahorkami som sa zrodila. Prv ako nivy urobil a planiny a prvé hrudy na zemekruhu. Keď zhotovoval nebesia, bola som tam, keď odmeriaval klenbu nad priehlbinami morskými, keď upevňoval mraky vo výši, keď dával dužieť žriedlam morskej hlbiny, keď vymedzoval moru jeho hranicu, aby vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme, ja som bola uňho chovankou, bola som deň po deň jeho rozkošou a hrala som sa pred ním v každý čas.

306. začalo (Hebr 2, 11 - 18)

Bratia, ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí: „Tvoje meno zvestujem svojim bratom a uprostred cirkvi ťa budem ospevovať.“ Ďalej: „Ja budem v neho dúfať.“ A zasa: „Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh.“ A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.

Lk 3. začalo (1, 24 - 38)

V tých dňoch Alžbeta, Zachariášova manželka, počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.” V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Raduj sa, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami.” Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.” Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?” Anjel jej odpovedal: „Svätý Duch zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sväté, bude sa volať Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.” Mária povedala: „Hľa, služobníčka Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.” Anjel potom od nej odišiel.

Iz 25, 1 - 9

Pane, Bohom si mi, zvelebujem ťa, chválim tvoje meno, veď si zázračne uskutočnil dávne ustanovenia s pevnou vernosťou! Veď si mi z mesta spravil zrúcaninu, z opevneného mesta zborenisko, paláce cudzích nie sú mestom, nikdy nebudú postavené. Preto ťa velebí silný ľud, mestá mocných národov sa ťa boja. Veď si bol pevnosťou slabému, pevnosťou biednemu v jeho úzkosti, úkrytom pred búrkou, tôňou pred úpalom, lebo dych tyranov - ako búrka múru. Ako úpal na púšti udusil si hluk cudzincov, ako úpal v tôni mraku stlmil si pieseň tyranov. Pán zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu hojnú, hostinu s vínom, hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie. A zničí na tomto vrchu závoj, rozvinutý nad celým ľudstvom, a prikrývku, čo zakrýva všetky národy. Zničí smrť navždy a Pán, Boh, zotrie slzu z každej tváre a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme, lebo Pán hovoril. A v ten deň povedia: Hľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nás spasí! On je Pán, v neho sme dúfali, jasajme a radujme sa z jeho spásy!

Gn 9, 8 - 17

Boh povedal Noemovi i jeho synom, čo boli s ním: „Ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom, čo bude po vás, aj s každou živou bytosťou, čo je s vami: s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou zverou, ktorá s vami vyšla z korába, so všetkými zvieratami, čo sú na zemi. Áno, uzavriem s vami zmluvu, že už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy a že už nikdy nebude potopa, ktorá by spustošila zem.“ A Pán Boh povedal Noemovi: „Toto bude znakom zmluvy, ktorú uzavieram na večné pokolenia medzi mnou a vami a všetkými živými bytosťami, čo sú s vami: Svoj oblúk umiestňujem v oblakoch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou a zemou. Keď zastriem zem oblakmi a keď sa v oblakoch zjaví moja dúha, vtedy si spomeniem na svoju zmluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami i každou živou bytosťou. Už nikdy nebude vôd potopy, ktorá by zahubila všetky živé tvory. V oblakoch bude oblúk, uvidím ho a spomeniem si na večnú zmluvu, uzavretú medzi Bohom a každou živou dušou všetkých živých tvorov, čo sú na zemi.“ A Boh povedal Noemovi: „Toto je znak zmluvy, ktorú som uzavrel medzi sebou a medzi všetkými živými tvormi na zemi.“

Prís 12, 8 - 22

Človeka chvália podľa jeho rozumu, ale tým, kto má prevrátené srdce, budú pohŕdať. Lepšie byť neváženým a byť sluhom sebe samému, ako pokladať sa za váženého a o chlieb biedu trieť. Spravodlivý sa stará o potreby svojho dobytka, najvnútornejšie vnútro bezbožných je však ukrutné. Kto obrába svoje pole, má chleba nadostač, kto sa však ženie za daromnicami, rozum potratil. Tvŕdza oplanov sa rozváľa, lež koreň spravodlivých bude trváci. Do previnenia perí sa zakosíľuje ničomník, spravodlivý sa však vymkýna z úzkostí. Každý sa nasýti blaha z ovocia úst a človekovi sa odplatí podľa (skutkov) jeho rúk. Bláznovi sa zdá, že je správna jeho cesta, múdry však poslúcha radu. Blázon hneď prejavuje svoju nevôľu, opatrný však tají (svoju) príkoru. Kto vypovedá pravdu, hlása spravodlivosť, (falošný svedok však prináša len) klam. Voľakto tára, (ako keby) mečom prekáľal, ale jazyk múdrych je (sťa) liek. Pravdivé pery budú trvať naveky, falošný jazyk však (len) chvíľočku. Sklamú sa v srdci tí, čo snujú zlé, tí však, čo narádzajú pokoj, (dožijú sa) radosti. Spravodlivému sa neprihodí nijaká nehoda, bezbožní však (zažívajú) plno nešťastia. Luhárske pery sa ošklivia Pánovi, tí však, čo pravdu pestujú, sú jeho záľubou.

Iz 26,21 - 27,9

Hľa, vychádza Pán zo svojho príbytku, aby trestal hriech na obyvateľoch zeme. Zem odhalí svoju krv a neukryje viac svojich zabitých. V ten deň Pán potresce svojím tvrdým, veľkým a silným mečom Leviatana, rezkého hada, a zabije draka, ktorý je v mori. V ten deň bude vinica vínorodá, ospevujte ju! Ja, Pán, ju strážim, každú chvíľu ju polievam; aby ju nepoškodili, v noci i vo dne ju chránim. Hnev neprechovávam. Keby bolo tŕnie a bodľačie, bojovne by som zakročil a spálil by som ho zaraz, alebo nech sa chopí mojej ochrany, uzavrie mier so mnou, mier uzavrie so mnou. V budúcnosti Jakub zakorení, kvitnúť bude a pučať Izrael a naplní tvár zeme úrodou. Či ho šľahal, ako šľahal jeho šľahačov? Či ho zabíjal, ako zabíjal jeho zabíjačov? Zamietnutím(?), zavrhnutím ho súdil, zmietol svojím ostrým víchrom v deň východného vetra. Nuž takto bude uzmierený hriech Jakubov a všetkým ovocím je: odstráni svoj hriech, keď urobí všetky oltárne kamene podobnými rozdrvenému vápencu. Nevstanú viac ašery a chamány.

Gn 9,18 - 10,1

Noemovi synovia, ktorí vyšli z korábu, boli Sem, Cham a Jafet. Cham je otcom Kanaána. Títo traja boli teda Noemovi synovia a z nich sa rozšírilo ľudstvo po celej zemi. Noe začal obrábať zem a vysadil vinicu. A keď sa napil vína, opil sa a obnažený ležal vo svojom stane. Cham, Kanaánov otec, uvidel nahotu svojho otca a vonku to hovoril svojim dvom bratom. Ale Sem a Jafet vzali plášť, obaja si ho položili na ramená, išli chrbtom a zakryli otcovu nahotu. Tvár mali odvrátenú, takže nevideli otcovu nahotu. Keď sa Noe prebral z vína a keď sa dozvedel, čo mu urobil najmladší syn, povedal: „Buď prekliaty, Kanaán, staň sa poníženým sluhom svojich bratov!“ Potom pokračoval: „Nech je zvelebený Pán, Boh Semov, a Kanaán nech je jeho sluhom! Nech Boh rozvetví Jafeta a nech býva pod Semovými stanmi a Kanaán nech je jeho sluhom!“ Noe žil po potope ešte tristopäťdesiat rokov. Všetkých Noemových dní bolo deväťstopäťdesiat rokov a potom zomrel. Toto je rodokmeň Noemových synov, Sema, Chama a Jafeta, lebo po potope sa im narodili synovia.

Prís 12,23 - 13,9

Rozvážny človek tají, čo vie, zo srdca pochábľov však hlúposť vykríka. Ruka robotných ľudí bude vládnuť, robotovať však bude ruka lenivá. Nepokoj v srdci stláča človeka, láskavé slovo ho však rozveseľuje. Spravodlivý si vystopuje svoju pastvinu, lež cesta bezbožných vedie ich, kde zablúdia. Lenivec si neupečie svoj úlovok, ale usilovnosť človeka je vzácnym imaním. Život je na chodníku spravodlivosti, k smrti však vedie cesta zmýlená. Múdry syn sa rád podrobuje otcovej disciplíne, posmievač zasa nedbá na hromovanie. Dobrý smie požívať z ovocia spravodlivosti, vierolomníci však bažia po násilenstve. Ten, kto si dáva pozor na ústa, je strážcom svojho života, kto však rozdrapuje svoje pery, tomu hrozí pohroma. Duša lenivca je plná túžob, ale bezvýsledných, baženie usilovných sa však do sýtosti ukojí. Spravodlivému sa hnusí činnosť nečestná, bezbožný sa však uvrhuje do hanby a potupy. Spravodlivosť je strážcom bezúhonnej cesty, bohaprázdnosť však povaľuje toho, kto sa dopúšťa hriechu. Niekto sa robí bohatým, a nemá ničoho, iný sa robí chudobným, a vládne veľkým majetkom. Výkupné za život má človek vo svojom bohatstve, bedár však nepočúva vyhrážky. Svetlo spravodlivých veselo plápolá, zatiaľ čo lampáš bezbožných zhasína.

Iz 28, 14 - 22

Takto hovorí Pán: Počujte, posmešníci, slovo Pánovo, panovníci tohto ľudu, čo je v Jeruzaleme. Pretože ste hovorili: „So smrťou sme uzavreli zmluvu a s peklom sme spravili dohodu, keď sa privalí bič šľahavý, nezasiahne nás, lebo sme si lož urobili útočišťom a zakrývame sa klamom.“ Preto takto hovorí Pán: „Hľa ja položím na Sione kameň, kameň vyskúšaný, uholný, vzácny, pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše. Mierou urobím právo a váhou spravodlivosť, útočište lži však uchytí lejak a na úkryt vyrútia sa vody. Vaša zmluva so smrťou bude zrušená a vaša dohoda s peklom neobstojí, keď sa privalí bič šľahavý, ten vás rozdrví. Zachváti vás, kedykoľvek sa privalí, lebo ráno za ránom sa privalí, vo dne i v noci; a len v hrôze pochopíte poučenie.“ Bo krátke je lôžko - nemožno sa vystrieť, a prikrývka úzka - nemožno sa prikryť. Lebo ako na vrchu Parašim vstane Pán a zaburáca ako v údolí Gabaon, aby urobil svoj čin - jeho čin je zvláštny, aby uskutočnil svoj skutok - jeho skutok je divný. Teraz sa však neposmievajte, aby vám nestuhli okovy, lebo o skaze, a to neodvratnej, počul som od Pána zástupov nad celou zemou.

Gn 10,32 - 11,9

Toto sú čeľade Noemových synov podľa svojich rodov a národov. Z nich sa potom po potope rozvetvili národy na zemi. Vtedy bol na celej zemi jeden jazyk a rovnaké slová. Keď sa pohli z východu, našli v krajine Senaár rovinu a osadili sa na nej. Tu si povedali jeden druhému: „Poďme, narobme tehál a vypáľme ich v ohni!“ Tehly im slúžili namiesto kameňa a asfalt namiesto malty. Potom povedali: „Poďme, postavme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať do neba, spravme si tak pomník, aby sme sa neroztratili po celej zemi!“ Tu zostúpil Pán, aby videl mesto a vežu, ktoré stavali ľudia a povedal: „Hľa, sú jedným národom, všetci majú jeden jazyk; toto je začiatok ich činov a veru neodstúpia od ničoho z toho, čo si zaumienili urobiť. Poďme, zostúpme a pomäťme tam ich jazyk, aby nik nerozumel reči druhého!“ A takto ich Pán odtiaľ rozohnal po celej zemi a mesto prestali stavať. Preto ho nazvali Bábelom, lebo tam Pán zmiatol reč celej zeme a Pán ich odtiaľ rozohnal po celej zemi.

Prís 13,19 - 14,6

Splnená túžba lahodí, lež bláznom je odporné vyhýbať sa zlu. Kto chodí s múdrymi, ten zmúdrie, druhovi bláznov sa však plano povodí. Hriešnikov stíha nešťastie, spravodlivých však zasiahne dobro. Dobrý muž porúča detným deťom dedičstvo, no hriešnikov majetok sa uschová spravodlivému. Je veľa chleba na prielohu chudobných, bohatstvo sa však tratí nespravodlivosťou. Kto ľutuje svoj prút, ten nemá svojho syna rád, kto ho však miluje, ten ho priúča na trestanie zavčasu. Spravodlivý sa môže najesť dosýta, lež brucho bezbožných biedu trie. Múdrosť žien buduje si dom, hlúposť však vlastnými rukami ho búra. Kto chodí priamo, Pána si ctí, ten však, kto chodí nerovnými cestami, ním pohŕda. V bláznových ústach je prút na chrbát, pery múdrych sú zas pre nich ochranou. Kde nieto volov, niet obilia, bohatý výnos je však tam, kde namáha sa býk. Pravdymilovný svedok neluže, falošný svedok vypúšťa však lož. Posmievač hľadá múdrosť, ale nadarmo, rozumnému sa však zdalo poznanie ľahučké.

Iz 29, 13 - 23

Takto hovorí Pán: Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami a svojimi perami ma ctí, srdce si však vzďaľuje odo mňa, takže je ich bázeň ku mne naučeným ľudským príkazom, preto, hľa, ja znovu vykonám divy s týmto ľudom, podivne a čudno, i zahynie múdrosť jeho mudrcov a rozum jeho rozumných sa schová. Beda tým, čo pred Pánom hlboko skrývajú úmysel, vo tme dejú sa ich skutky a vravia: Kto nás vidí a kto o nás vie? Vaša prevrátenosť! Či hrnčiar hodnotí sa ako hlina, že tvor hovorí o tvorcovi: Neurobil si ma!? A hrniec vraví hrnčiarovi: Nechápe!? Či to nebude už za krátku chvíľu, že Libanon premení sa na sad a sad budú za les pokladať? A v ten deň počujú hluchí slová knihy a z tmy a temnoty oči slepých prehliadnu. Pokorní budú v Pánovi rásť v radosti a najbiednejší z ľudu budú plesať v Svätom Izraela. Veď zmizol násilník a zhynul posmešník a vyhubení sú, čo bdeli nad zločinom, čo obvinili človeka pre slovo, čo sudcovi v bráne kládli osídla a pre nič odmietli spravodlivého. Preto takto hovorí Pán Jakubovmu domu, ten, čo vykúpil Abraháma: Nebude sa teraz hanbiť Jakub a nezbledne teraz jeho tvár. Keď však uvidia jeho deti moje diela, kvôli mne zasvätia moje meno, zasvätia Svätého Jakubovho a báť sa budú Boha Izraelovho.

Gn 12, 1 - 7

Pán povedal Abramovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním. Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať! V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!“ A Abram odišiel, ako mu rozkázal Pán. Išiel s ním aj Lot. Abram mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Haranu. Abram vzal so sebou svoju ženu Sarai a svojho synovca Lota i celý majetok, čo nadobudli, aj služobníctvo, ktoré v Harane získali. A takto odišli, aby šli do krajiny Kanaán, a tak došli do krajiny Kanaán. Abram prešiel krajinou až po miesto Sichem, až k terebintu Moreho. Vtedy boli v krajine Kanaánčania. Tu sa Abramovi zjavil Pán a povedal mu: „Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.“ On tam potom postavil Pánovi, ktorý sa mu zjavil, oltár.

Prís 14, 15 - 26

Dobromyseľný verí každému slovu, ale chytrý pristupuje k zmene zmýšľania. Múdry sa úzkostlivo chráni zla, no pochabý sa doň bezstarostne vrhá. Prchký sa dopúšťa bláznovstva a ľstivý padne do nenávisti. Prostomyseľní dedia bláznovstvo, bystrí sa však ovenčia poznaním. Zlí sa budú skláňať pred dobrými a bezbožní predo dverami spravodlivého. Chudobný je odporný aj svojmu priateľovi, no bohatý má milovníkov nadostač. Ten, kto pohŕda svojím blížnym, dopúšťa sa prehrešku, no súcitiaci s úbožiakmi budú blažení. Či neblúdia tí, ktorí snujú zlo? Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo pamätajú na dobro. Pri každej tvrdej práci býva zisk, a prázdny štebot privádza len k žobráctvu. Korunou múdrych je ich skúsenosť a vencom pochábľov je ich bláznovstvo. Pravdivý svedok zachraňuje životy, ale ten, kto vraví kadejakú lož, je ničiteľom. Ten, kto sa bojí Pána, má pevnú nádej, i jeho deti majú sa kam utiekať.

313. začalo (Hebr 6, 9 - 12)

Bratia, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení, že vy ste na tom lepšie a bližšie k spáse. Veď Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše dielo a na lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste posluhovali - a ešte posluhujete - svätým. Ale túžime, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť za plné rozvinutie nádeje až do konca, aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobňovali tých, čo vierou a trpezlivosťou sú dedičmi prisľúbení.

163. začalo (1 Kor 15, 47 - 57)

Bratia, prvý človek zo zeme je pozemský, druhý človek je Pán z neba. Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. A ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského. Hovorím však, bratia, že telo a krv nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva, ani porušiteľnosť nebude dedičom neporušiteľnosti. Hľa, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: razom, v jednom okamihu, na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané: „Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Podsvetie, kdeže je tvoj osteň?“ Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon. Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista.

Mk 31. začalo (7, 31 - 37)

V tom čase Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,” čo znamená: „Otvor sa!” V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a o to s väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.”

Jn 16. začalo (5, 24 - 30)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde pred súd, ale prešiel zo smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

Mt 116. začalo (28, 16 - 20)

V tom čase jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.”

314. začalo (Hebr 6, 13 - 20)

Bratia, keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého slovami: „Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím.“ A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie. Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého ich sporu. A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej. Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.

229. začalo (Ef 5, 8b - 19)

Bratia, kráčajte ako deti svetla! Veď ovocie Ducha je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde. Skúmajte, čo sa páči Pánovi, a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte, lebo to, čo oni potajomky robia, je hanba aj hovoriť. Ale všetko, čo je hanebné, svetlo vyjaví, a všetko, čo je zjavné, je svetlo. Preto hovorí: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!“ Dávajte si teda veľký pozor, ako máte žiť: nie ako nemúdri, ale ako múdri. Využívajte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Božia vôľa. A neopíjajte sa vínom, veď v ňom je samopaš, ale napĺňajte sa Duchom a hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho.

Mk 40. začalo (9, 17 - 31)

V tom čase prišiel k Ježišovi nejaký človek, poklonil sa mu a povedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.” On im povedal: „Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!” I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny. Ježiš sa opýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?” On odpovedal: „Od detstva. A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!” Ježiš mu povedal: „‚Ak môžeš?!’ Všetko je možné tomu, kto verí.” A chlapcov otec hneď so slzami vykríkol: „Verím. Pomôž mojej nevere!” Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: „Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!” Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: „Zomrel.” Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal. Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?” On im povedal: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou a pôstom.” Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.”

Mt 10. začalo (4,25 - 5,12a)

V tom čase išli za Ježišom veľké zástupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a Zajordánska. Keď videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď si sadol, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:

„Blažení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blažení plačúci, lebo oni budú potešení.

Blažení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

Blažení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.

Blažení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.

Blažení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

Blažení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.

Blažení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blažení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“