Apríl 2018

13. týždeň

Nedeľa 1. 4. 2018 meniny: Hugo

SVÄTÁ A VEĽKÁ NEDEĽA PASCHY - začiatok Päťdesiatnice - dvojnásobne prikázaný sviatok. 1. hlas

Apoštol na liturgii:

1. začalo (Sk 1, 1 - 8)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 1. začalo (1, 1 - 17)

= radové čítanie.

Evanjelium na večierni:

Jn 65. začalo (20, 19 - 25)

= z daného dňa.

Apoštol na liturgii

1. začalo (Sk 1, 1 - 8)

Milý Teofil, v prvej knihe som rozprával o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiatku až do dňa, keď dal skrze Svätého Ducha príkazy apoštolom, ktorých si vyvolil, a vzatý bol do neba. Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve. A keď s nimi stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: „O ktorom ste počuli odo mňa, že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Svätým Duchom.“ A zhromaždení sa ho pýtali: „Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?“ On im povedal: „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“

Evanjelium na liturgii

Jn 1. začalo (1, 1 - 17)

/Číta sa vo viacerých jazykoch, najmä po staroslovensky, grécky, latinsky, hebrejsky a slovensky./

-----

V náčaľi bi Slóvo, i Slóvo bi k Bóhu, i Bóh bi Slóvo.

En arché én ho logos, kai ho logos én pros ton Theon, kai Theos én ho logos.

In principio erat Verbum, et Verbum erat apud Deum, et Deus erat Verbum.

Beréšít hájá haddábár vehaddábár hájá écel háelohím vélohím hájá haddábár.

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.

-----

Séj bi iskoni k Bóhu. Vsja ťím býša, i bez nehó ničtóže býsť, jéže býsť.

Hutos én en arché pros ton Theon. Panta di autu egeneto, kai chóris autu egeneto ude hen ho gegonen.

Hoc erat in principio apud Deum. Omnia per ipsum facta sunt, et sine ipso factum est nihil, quod factum est.

Hú hájá beréšít écel háelohím. Hakkol nihjá al-jádó úmibbaleádáv lo nihjá kol ašer nihjá.

Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.

-----

V tóm živót bi, i živót bi svít čelovíkom: I svít vo ťmi svítitsja, i ťma jehó ne obját.

En autó zóé én, kai hé zóé én to fós tón anthrópón. Kai to fós en té skotia fainei, kai hé skotia auto u katelaben.

In ipso vita erat, et vita erat lux hominum, et lux in tenebris lucet, et tenebrae eam non comprehenderunt.

Bó hájú chajjím vehachajjím hájú háór libené háádám. Háór méír bachošech vehachošech lo hissígó.

V ňom bol život a život bol svetlo ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.

-----

Býsť čelovík póslan ot Bóha, ímja jemú Ioánn. Séj priíde v sviďíteľstvo, da sviďíteľstvujet o svíťi, da vsi víru ímut jemú.

Egeneto antrópos apestalmenos para Theu, onoma autó Ióannés. Hutos élten eis martyrian, hina martyrésé peri tu fótos, hina pantes pisteusósin di autu.

Fuit homo missus a Deo, cui nomen erat Ioannes; hic venit in testimonium, ut testimonium perhiberet de lumine, ut omnes crederent per illum.

Íš hájá šálúach méét elohím úšemó Jóchánán. Hú bá leédút, leháíd al háór kedé šea-lpív jaamínú hakkol.

Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili.

-----

Ne bi tój svít, no da sviďíteľstvujet o svíťi.

Uk én ekeivos to fós, all hina martyrésé peri tu fótos.

Non erat ille lux, sed ut testimonium perhiberet de lumine.

Hú lo hájá háór; hú bá leháíd al háór.

On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.

-----

Bi svít ístinnyj, íže prosviščájet vsjákaho čelovíka hrjadúščaho v mír.

Én to fós to aléthinon, ho fótizei panta antrópon, erchomenon eis ton kosmon.

Erat lux vera, quae illuminat omnem hominem, venientem in mundum.

Háór háamittí, hamméír lekol ádám, bá el háólám.

Bolo pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, čo prichádza na svet.

-----

V míri bi, i mír ťím býsť, i mír jehó ne pozná. Vo svojá priíde, i svoí jehó ne prijáša.

En tó kosmó én, kai ho kosmos di autu egeneto, kai ho kosmos auton uk egnó. Eis ta idia élthen, kai hoi idioi auton u parelabon.

In mundo erat, et mundus per ipsum factus est, et mundus eum non cognovit. In propria venit, et sui eum non receperunt.

Báólám hájá veal-jádó nihjá háólám, veháólám lo hikkíró. Hú bá el šelló veélle ašer ló lo kibbelú ótó.

Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného a vlastní ho neprijali.

-----

Jelícy že prijáša jehó, dadé ím óblasť čádom bóžiim býti, vírujuščym vo ímja jehó. Íže ne ot króve, ni ot póchoti plotskíja, ni ot póchoti múžeskija, no ot Bóha rodíšasja.

Hosoi de elabon auton, edóken autois exusian tekna Theu genesthai, tois pisteuusin eis to onoma autu, hoi uk ex haimatón ude ek thelématos sarkos ude ek thelématos andrós all ek Theu egennéthésan.

Qoutquot autem acceperunt eum, dedit eis potestatem filios Dei fieri, his, qui crederunt in nomine eius, qui non ex sanguinibus, neque ex voluntate carnis neque ex voluntate viri, sed, ex Deo nati sunt.

Abál lekol ašer kibbelú ótó, hammaamíním bišemó, nátan tokef lihjót báním lélohím. Vehém lo middám velo méchéfec habbásár nóledú, af lo méchéfec geber, kí im méelohím.

Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.

-----

I Slóvo plóť býsť, i vselísja v ný.

Kai ho logos sarx egeneto kai eskénósen en hémin.

Et Verbum caro factum est, et habitavit in nobis.

Haddábár nihjá básár vešáchan betóchénú.

A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.

-----

I víďichom slávu jehó, slávu jáko jedinoródnaho ot Otcá, ispólň blahodáti i ístiny.

Kai etheasametha tén doxan autú, doxan hós monogenus para patros, plérén charitos kai alétheias.

Et vidimus gloriam eius, gloriam quasi Unigeniti a Patre, plenum gratiae et veritatis.

Vaanachnú ráínú et kebódó, kebód bén jáchíd millifné ábív, málé chesed veemet.

A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má Jednorodený od Otca, plný milosti a pravdy.

-----

Ioánn sviďíteľstvujet o ném, i vozzvá hlahóľa: séj bi, jehóže rích, íže po mňí hrjadýj, predo mnóju býsť, jáko pérvije mené bi.

Ióannés martyrei peri autu kai kekragen legón: hutos én hon eipon: ho opisó mu erchomenos, emprosthen mu gegonen, hoti prótos mu én.

Ioannes testimonium perhibet de ipso et clamat dicens: „Hic erat, quem dixi: Qui post me venturus est, ante me factus est, quia prior me erat.“

Jóchánán héíd áláv vekárá beámró: „Ze hú šeámartí áláv, habbá acharaj hú kebár lefánaj, kí kodem lí hájá.“

Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“

-----

I ot ispolnénija jehó my vsi prijáchom, i blahodáť voz blahodáť. Jáko zakón Moyséom dán býsť: blahodáťže i ístina Ísus Christóm býsť.

Hoti ek tu plérómatos autu hémeis pantes elabomen, kai charin anti charitos. Hoti ho nomos dia Móyseós edothé, hé charis kai hé alétheia dia Iésu Christu egeneto.

Et de plenitudine eius nos omnes accepimus, et gratiam pro gratia; quia lex per Moysen data est, gratia et veritas per Iesum Christum facta est.

Hén mimmelóó kullánú kibbalnú, vechesed al chesed; kí hattórá nittená al-jedé Moše, vehachesed viháemet báú derech Jéšúa Hammášíach.

Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.

Evanjelium na večierni

Jn 65. začalo (20, 19 - 25)

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!” Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.” Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Svätého Ducha. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.” Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Dvojča, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.” Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.”

14. týždeň

Pondelok 2. 4. 2018 meniny: Zita

PONDELOK SVETLÉHO TÝŽDŇA - 2. deň Päťdesiatnice - prikázaný sviatok. 2. hlas

Apoštol na liturgii:

2. začalo (Sk 1, 12-17. 21-26)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 2. začalo (1, 18 - 28)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

2. začalo (Sk 1, 12-17. 21-26)

V tých dňoch sa apoštoli vrátili do Jeruzalema z vrchu, ktorý sa volá Olivový a je blízko Jeruzalema, vzdialený toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu. Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Andrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi. V tých dňoch vstal Peter uprostred bratov – bolo tam zhromaždených asi stodvadsať ľudí – a povedal: „Bratia, muselo sa splniť Písmo, kde predpovedal Svätý Duch ústami Dávida o Judášovi, ktorý bol vodcom tých, čo zajali Ježiša; patril do nášho počtu a dostal podiel na tej istej službe. Treba teda, aby sa z týchto mužov, čo boli s nami celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš, počnúc Jánovým krstom až do dňa, keď bol od nás vzatý, aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania.“ A tak postavili dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš, s prímenom Justus, a Mateja. A modlili sa: „Pane, ty poznáš srdcia všetkých ľudí; ukáž, ktorého z týchto dvoch si si vyvolil, aby zaujal miesto v tejto službe a apoštoláte, ktorým sa Judáš spreneveril, aby odišiel na svoje miesto.“ Potom im dali žreby a žreb padol na Mateja. I pripočítali ho k jedenástim apoštolom.

Evanjelium na liturgii

Jn 2. začalo (1, 18 - 28)

Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Syn, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť. A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?”, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Kristus.” „Čo teda,” pýtali sa ho, „si Eliáš?” Povedal: „Nie som.” „Si prorok?” Odpovedal: „Nie.” Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?” Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ,Vyrovnajte cestu Pánovi,’ako povedal prorok Izaiáš.” Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Kristus ani Eliáš ani prorok?” Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On bol predo mnou, ale prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.” To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.

Utorok 3. 4. 2018 meniny: Richard

UTOROK SVETLÉHO TÝŽDŇA - 3. deň Päťdesiatnice - odporúčaný sviatok. 3. hlas

Apoštol na liturgii:

4. začalo (Sk 2, 14 - 21)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Lk 113. začalo (24, 12 - 35)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

4. začalo (Sk 2, 14 - 21)

V tých dňoch vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je deväť hodín ráno. Ale toto je to, čo povedal prorok Joel: ,V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať. Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a oblaky dymu; slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny. A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.‘

Evanjelium na liturgii

Lk 113. začalo (24, 12 - 35)

V tom čase Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo. V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?” Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?” On im povedal: „A čo?” Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.” On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Kristus toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?” A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!” Vošiel teda a zostal s nimi. A keď s nimi stoloval, vzal chlieb, požehnal ho, lámal a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?” A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.” Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Streda 4. 4. 2018 meniny: Izidor

STREDA SVETLÉHO TÝŽDŇA - 4. deň Päťdesiatnice. 4. hlas

Apoštol na liturgii:

5. začalo (Sk 2, 22 - 36)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 4. začalo (1, 35 - 51)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

5. začalo (Sk 2, 22 - 36)

V tých dňoch Peter povedal ľudu: „Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci. Veď Dávid o ňom hovorí: ,Pána mám vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal. Preto sa raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji. Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.‘ Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o patriarchovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až dodnes. Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie. Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. Božia pravica ho povýšila a keď od Otca dostal prisľúbeného Svätého Ducha, vylial ho, ako sami vidíte a počujete. Veď Dávid nevystúpil na nebesia, a predsa hovorí: ,Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.‘ Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom, aj Kristom.“

Evanjelium na liturgii

Jn 4. začalo (1, 35 - 51)

V tom čase Ján stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.” Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?” Oni mu povedali: „Rabbi - čo v preklade znamená: Učiteľ -, kde bývaš?” Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!” Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní. Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Andrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,” čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jonášov, ale budeš sa volať Kéfas,” čo v preklade znamená Peter. Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!” Filip bol z Betsaidy, z Andrejovho a Petrovho mesta. Filip vyhľadal Natanaela a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.” Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!” Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!” Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.” Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?” Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.” Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!” Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.” Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.”

Štvrtok 5. 4. 2018 meniny: Miroslava

ŠTVRTOK SVETLÉHO TÝŽDŇA - 5. deň Päťdesiatnice. 5. hlas

Apoštol na liturgii:

6. začalo (Sk 2, 38 - 43)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 8. začalo (3, 1 - 15)

= radové čítanie.

Parémie na večierni: a)

Prís 10, 7a. 6a. 3, 13-14. 15ad. 16. 8, 6a. 34b. 35. 4. 12. 14. 17. 5-9. 1, 23c. 15, 4b

; b)

Prís 10, 31a. 32a. 11, 2b. 10, 2b. 11, 7a. 19a. 13, 2a. 9a. 15, 2a. 14, 33a. 22, 11ab + Múd 6, 12a. 13. 12b. 14a. 15b. 16ab. 7, 30b. 8, 2c. 2ab. 3b. 4. 7bcde. 8. 21cd. 9, 1-2. 3a. 4. 5a. 10. 11bc. 14

; c)

Prís 29, 2a + Múd 4, 1bc. 14a. 6, 11. 17a. 18a. 21b. 22b. 7, 15cd. 16b. 21b. 22a. 26ac. 27d. 29. 10, 9. 10b. 10d. 12acd. 7, 30b. 2, 1a. 10. 11a. 12-15. 16abc. 17. 19-22a. 23a. 15, 1. 16, 13a + Prís 3, 34ba

= všetky tri svätému Metodovi.

Apoštol na liturgii

6. začalo (Sk 2, 38 - 43)

V tých dňoch Peter povedal ľudu: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh.“ A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: „Zachráňte sa z tohto zvrhlého pokolenia!“ Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší. Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení.

Evanjelium na liturgii

Jn 8. začalo (3, 1 - 15)

V tom čase bol medzi farizejmi človek menom Nikodém, popredný muž u Židov. On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh.” Ježiš mu odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.” Nikodém mu vravel: „Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?” Ježiš odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa narodiť zhora. Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.” Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa to môže stať?” Ježiš mu odvetil: „Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš? Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo. Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských? Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka, ktorý je v nebi. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život.”

Parémie na večierni a

Prís 10, 7a. 6a. 3, 13-14. 15ad. 16. 8, 6a. 34b. 35. 4. 12. 14. 17. 5-9. 1, 23c. 15, 4b

Pamiatku spravodlivého sprevádzajú chvály a nad jeho hlavou spočíva Pánovo požehnanie. Blažený človek, ktorý našiel múdrosť a smrteľník, ktorý spoznal rozumnosť. Veď ju získavať je lepšie ako získavať poklady zlata a striebra. Je ctihodnejšia ako drahocenné kamene a nič úctyhodné jej nie je hodné. Veď vo svojej pravici má dĺžku žitia a roky života, vo svojej ľavici bohatstvo a slávu; z jej úst vychádza spravodlivosť, na jazyku nosí zákon a milosrdenstvo. Deti, počúvajte ma teda, veď budem rozprávať vznešené veci; a blažený človek, ktorý zachová moje cesty; veď moja brána je bránou života a Pán si pripravuje priazeň. Preto vás prosím a ľudským synom ponúkam svoj hlas. Lebo ja, múdrosť, som to prichystala, ja som pozvala radu, poznanie a návrh. Moja je rada i pevnosť, moja je rozumnosť, moja je sila. Ja milujem tých, ktorí ma ľúbia, a tí, čo ma hľadajú, nájdu milosť. Nevinní, pochopte teda úskok, a nevzdelaní, priložte srdcia. Počúvajte ma ešte raz, veď budem rozprávať vznešené veci; a z perí vydám to, čo je správne, lebo moje hrdlo sa naučí pravdu, lživé pery sú mi odporné. Všetky výroky mojich úst sprevádza spravodlivosť, nieto v nich ničoho krivého ani zamotaného. Všetky sú jasné tým, ktorí uvažujú, a priame tým, čo nachádzajú poznanie. Veď vás učím pravdu, aby vaša nádej bola v Pánovi a naplníte sa Duchom.

b

Prís 10, 31a. 32a. 11, 2b. 10, 2b. 11, 7a. 19a. 13, 2a. 9a. 15, 2a. 14, 33a. 22, 11ab + Múd 6, 12a. 13. 12b. 14a. 15b. 16ab. 7, 30b. 8, 2c. 2ab. 3b. 4. 7bcde. 8. 21cd. 9, 1-2. 3a. 4. 5a. 10. 11bc. 14

Ústa spravodlivého ronia múdrosť; pery múdrych mužov poznajú milosť. Ústa múdrych sa cvičia v múdrosti, spravodlivosť ich oslobodzuje od smrti. Keď umrie spravodlivý muž, nezhynie nádej. Veď spravodlivý syn sa rodí pre život a vo svojom dobre bude zbierať plod spravodlivosti. Spravodliví majú svetlo neprestajne, pri Pánovi nájdu milosť a slávu. Jazyk múdrych pozná dobro a v ich srdci odpočíva múdrosť. Pán miluje nábožné srdcia, príjemní sú mu všetci, čo kráčajú bez poškvrny. Pánova múdrosť osvecuje tvár chápavého. Veď ona predchádza tých, čo po nej prahnú, je pri nich skôr, ako ju spoznajú; a ľahko ju vidia tí, ktorí ju milujú. Kto pre ňu vstáva zavčas ráno, nebude unavený a kto bdie kvôli nej, čoskoro bude bez starostí. Lebo ona sama chodí okolo a hľadá tých, ktorí sú jej hodní a láskavo sa im ukazuje na svojich cestách. Múdrosť nikdy nepodľahne zlobe. Preto som sa stal aj priaznivcom jej krásy, miloval som ju a hľadal od svojej mladosti; hľadal som nevestu, aby som si ju priviedol, lebo ju miloval Vládca všetkého. Veď ona je zasvätená do tajomstiev Božej znalosti a prijala jeho diela. Výsledkom jej práce sú čnosti; ona učí miernosti a rozumnosti, spravodlivosti a zmužilosti, od ktorých nemajú ľudia v živote nič potrebnejšie. Ak niekto chce mať aj bohaté skúsenosti, ona vie, čo bolo a tuší, čo bude, pozná slovné zvraty a riešenia hádaniek, vopred spoznáva znamenia a divy, splnenia chvíľ a časov; a pre všetkých je dobrým radcom, lebo v nej je nesmrteľnosť a v spoločenstve jej slov sláva. Preto som sa prihovoril Pánovi, modlil som sa k nemu a povedal som z celého svojho srdca: Bože otcov a Pane milosrdenstva, ty si všetko urobil svojím slovom a svojou múdrosťou si utvoril človeka, aby vládol nad stvoreniami, ktoré si ty priviedol k bytiu a aby v nábožnosti a spravodlivosti spravoval svet. Daj mi múdrosť, ktorá je prísediaca na tvojich trónoch a nevylučuj ma spomedzi svojich sluhov, lebo ja som tvoj služobník a syn tvojej služobníčky. Zošli ju z nebies od svojho svätého príbytku a od trónu svojej slávy, aby bola so mnou a naučila ma, čo je tebe milé; a aby ma viedla v poznaní a chránila ma vo svojej sláve. Veď všetky myšlienky smrteľníkov sú zbabelé a ich úvahy neisté.

c

Prís 29, 2a + Múd 4, 1bc. 14a. 6, 11. 17a. 18a. 21b. 22b. 7, 15cd. 16b. 21b. 22a. 26ac. 27d. 29. 10, 9. 10b. 10d. 12acd. 7, 30b. 2, 1a. 10. 11a. 12-15. 16abc. 17. 19-22a. 23a. 15, 1. 16, 13a + Prís 3, 34ba

Keď chvália spravodlivého, ľudia budú plesať; veď jeho pamiatkou je nesmrteľnosť, lebo Pán i ľudia ho spoznávajú; a jeho duša je Pánovi príjemná. Mužovia, milujte teda múdrosť a budete žiť; prahnite po nej a dostanete výchovu; veď jej začiatkom je láska a zachovávanie zákona. Majte v úcte múdrosť, aby ste naveky kraľovali. Zvestujem vám a neskryjem pred vami Božie tajomstvá; lebo on je učiteľ múdrosti, vychovávateľ múdrych a znalec každej rozumnosti a skutku. Múdrosť naučí aj všetkým zručnostiam; veď v nej sa nachádza duch mysliaci a svätý, žiara večného svetla a obraz Božej dobroty; ona pripravuje Božích priateľov a prorokov. Ona je krajšia ako slnko, prevyšuje každé usporiadanie hviezd a v porovnaní so svetlom nachádza sa pred ním. Tých, čo jej posluhujú, oslobodila od bolesti a priviedla na správne chodníky. Dala, aby mali sväté poznanie, chránila ich pred tými, čo striehli, a darovala im silný zápas. Aby všetci vedeli, že nábožnosť je mocnejšia ako všetko ostatné; a múdrosť nikdy nepodľahne zlobe, ani neprejde okolo zlých s výčitkami voči súdu. Veď si povedali, pričom uvažovali nesprávne: Buďme násilní voči spravodlivému a nešetrime jeho nábožnosť, ani sa neostýchajme šedín jeho mnohoročnej staroby! Našim zákonom nech je sila; a striehnime na spravodlivého, lebo je nám nepotrebný; stavia sa proti našim skutkom, karhá nás pre odpad od Zákona a vyčíta nám prehrešenia našej výchovy. Zvestuje nám, že máme mať poznanie Boha a seba nazýva Pánovým sluhom. Stal sa nám výčitkou našich myšlienok a je nám na ťarchu, len čo ho vidíme; lebo jeho život sa nepodobá iným a jeho chodníky sú odlišné. Považuje nás za falošných; bočí od našich ciest ako od nečistôt a velebí koniec spravodlivých. Pozrime sa teda, či sú jeho slová pravdivé, vyskúšajme, ako sa mu bude vodiť. Preverme ho potupou a mučením, aby sme poznali jeho miernosť, a vyskúšajme jeho nevinnosť. Odsúďme ho na nepeknú smrť, veď podľa jeho slov dostane pomoc. Takto uvažovali a samých seba oklamali; veď ich zloba ich oslepila. Nepoznali Božie tajomstvá a neusúdili, že ty jediný si Boh, ktorý má moc nad životom a smrťou, zachraňuje v čase tiesne a oslobodzuje od každého zla, ktorý je plný zľutovania a milosrdenstva, dáva milosť svojim nábožným a svojím ramenom sa stavia proti namysleným.

Piatok 6. 4. 2018 meniny: Irena

PIATOK SVETLÉHO TÝŽDŇA - 6. deň Päťdesiatnice. Odchod do večnosti nášho otca svätého Metoda, učiteľa Slovanov. 6. hlas

Evanjelium na utierni:

Jn 35. začalo od polovice (10, 1 - 9)

= svätému Metodovi.

Apoštol na liturgii:

7. začalo (Sk 3, 1 - 8)

= radové čítanie, a

318. začalo (Hebr 7,26 - 8,2)

= svätému Metodovi.

Evanjelium na liturgii:

Jn 7. začalo (2, 12 - 22)

= radové čítanie, a

Jn 36. začalo (10, 9 - 16)

= svätému Metodovi.

Evanjelium na utierni

Jn 35. začalo od polovice (10, 1 - 9)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.” Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.”

Apoštol na liturgii

7. začalo (Sk 3, 1 - 8)

V tých dňoch Peter a Ján vystupovali o tretej hodine do chrámu na popoludňajšiu modlitbu. Práve prinášali istého muža, ktorý bol od lona svojej matky chromý. Denne ho kládli k chrámovej bráne, ktorá sa volá Krásna, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. Keď videl vchádzať do chrámu Petra a Jána, prosil, aby mu dali almužnu. Peter sa naň s Jánom zahľadel a povedal: „Pozri sa na nás!“ On sa na nich pozrel a čakal, že od nich niečo dostane. Ale Peter povedal: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ Chytil ho za pravú ruku a zodvihol ho. Vtom mu spevneli nohy a členky, vyskočil, postavil sa a chodil. Vošiel s nimi do chrámu, chodil, vyskakoval a chválil Boha.

a

318. začalo (Hebr 7,26 - 8,2)

Bratia, bolo vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky. Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek.

Evanjelium na liturgii

Jn 7. začalo (2, 12 - 22)

V tom čase zostúpil Ježiš i jeho matka a bratia i jeho učeníci do Kafarnauma, kde zostali niekoľko dní. Blízko bola židovská Pascha a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!” Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.” Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?” Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.” Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?” Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.

a

Jn 36. začalo (10, 9 - 16)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.

Sobota 7. 4. 2018 meniny: Zoltán

SOBOTA SVETLÉHO TÝŽDŇA - 7. deň Päťdesiatnice. 8. hlas

Apoštol na liturgii:

8. začalo (Sk 3, 11 - 16)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 11. začalo (3, 22 - 33)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

8. začalo (Sk 3, 11 - 16)

V tých dňoch, keď sa uzdravený chromý pridŕžal Petra a Jána, zbehol sa k nim do stĺporadia, ktoré sa volá Šalamúnovým, všetok užasnutý ľud. Keď to Peter videl, prehovoril k ľudu: „Mužovia, Izraeliti, čo sa tomu divíte a prečo hľadíte na nás, akoby sme boli vlastnou mocou alebo nábožnosťou urobili, že tento chodí? Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, kým on rozhodol, že ho treba prepustiť. Vy ste zapreli Svätého a Spravodlivého a žiadali ste, aby vám prepustil vraha. Zabili ste pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych; a my sme toho svedkami. A jeho meno pre vieru v toto meno upevnilo tohto človeka, ktorého vidíte a poznáte, a viera, ktorá je skrze neho, dala mu toto úplné zdravie pred očami vás všetkých.”

Evanjelium na liturgii

Jn 11. začalo (3, 22 - 33)

V tom čase prišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do judejskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil. Ale aj Ján krstil v Enone, blízko Salima, lebo tam bolo veľa vody. Ľudia tam prichádzali a dávali sa krstiť. Ján vtedy ešte nebol vo väzení. Medzi Jánovými učeníkmi a Židmi vznikla hádka o očisťovaní. Prišli k Jánovi a povedali mu: „Rabbi, aj ten, čo bol s tebou za Jordánom, a ty si mu vydal svedectvo, tu krstí a všetci idú k nemu.” Ján odpovedal: „Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba. Vy sami ste svedkami, že som povedal: Ja nie som Kristus, ale som poslaný pred ním. Ženích je ten, kto má nevestu. A ženíchov priateľ, ktorý je pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je úplná. On musí rásť a mňa musí ubúdať.” Kto prichádza zhora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkých a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma jeho svedectvo. Kto prijíma jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je pravdivý.

Nedeľa 8. 4. 2018 meniny: Albert

NEDEĽA SVÄTÉHO APOŠTOLA TOMÁŠA, teda NEDEĽA ANTIPASCHY - 8. deň Päťdesiatnice. (Svätí apoštoli Herodión, Agabus, Rúfus, Asynkrit, Flegont a Hermés.) (1. hlas,) 1. utierňové evanjelium.

Evanjelium na utierni:

Mt 116. začalo (28, 16 - 20)

= radové o zmŕtvychvstaní.

Apoštol na liturgii:

14. začalo (Sk 5, 12 - 20)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 65. začalo (20, 19 - 31)

= radové čítanie.

Evanjelium na utierni

Mt 116. začalo (28, 16 - 20)

V tom čase jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.”

Apoštol na liturgii

14. začalo (Sk 5, 12 - 20)

V tých dňoch sa rukami apoštolov dialo množstvo znamení a divov medzi ľudom. Všetci svorne zotrvávali v Šalamúnovom stĺporadí. Ale nik iný sa k nim neodvážil pripojiť, no ľud ich velebil a čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich Pánovi; veľké množstvo mužov a žien. Ešte aj na ulice vynášali chorých a kládli ich na postele a lôžka, aby aspoň Petrova tôňa padla na niektorého z nich, keď tade pôjde. Aj z miest okolo Jeruzalema sa zbiehalo množstvo ľudu, prinášali chorých a trápených nečistými duchmi a všetci sa uzdravovali. Tu vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním – teda sekta saducejov –, a plní žiarlivosti položili na apoštolov ruky a vrhli ich do mestského väzenia. Ale Pánov anjel otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich a povedal: „Choďte, staňte si v chráme a hovorte ľudu všetky slová tohto života!”

Evanjelium na liturgii

Jn 65. začalo (20, 19 - 31)

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!” Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.” Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Svätého Ducha. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.” Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Dvojča, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.” Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.” O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!” Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!” Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!” Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blažení tí, čo nevideli, a uverili.” Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.

15. týždeň

Pondelok 9. 4. 2018 meniny: Milena

Pondelok po Nedeli svätého apoštola Tomáša - 9. deň Päťdesiatnice. Svätý mučeník Eupsychios.

Apoštol na liturgii:

9. začalo (Sk 3, 19 - 26)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 6. začalo (2, 1 - 11)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

9. začalo (Sk 3, 19 - 26)

V tých dňoch Peter povedal ľudu: „Kajajte sa, obráťte sa, aby sa zotreli vaše hriechy a prišli časy osvieženia od Pána, aby poslal Ježiša, ktorý je vám predurčený Kristus, ale musí ho prijať nebo až do čias, keď sa všetko obnoví, čo odpradávna hovoril Boh ústami svojich svätých prorokov. Veď Mojžiš povedal: ,Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, z vašich bratov ako mňa. Jeho budete počúvať vo všetkom, čo vám povie. A každý, kto nepočúvne toho proroka, bude odstránený z ľudu.‘ A všetci proroci, čo, počnúc Samuelom, postupne hovorili, oznamovali tieto dni. Vy ste synovia prorokov a zmluvy, ktorú Boh uzavrel s vašimi otcami, keď povedal Abrahámovi: ,A v tvojom potomstve budú požehnané všetky rodiny zeme.‘ Boh predovšetkým vám vzbudil svojho Služobníka a poslal ho, aby vás požehnal tým, že každého z vás odvráti od vašich neprávostí.“

Evanjelium na liturgii

Jn 6. začalo (2, 1 - 11)

V tom čase bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.” Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.” Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!” Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!” A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!” A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno - on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli -, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.” Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.

Utorok 10. 4. 2018 meniny: Igor

Utorok po Nedeli svätého apoštola Tomáša - 10. deň Päťdesiatnice. Svätí mučeníci Terencius, Pompejus a spoločníci.

Apoštol na liturgii:

10. začalo (Sk 4, 1 - 10)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 10. začalo (3, 16 - 21)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

10. začalo (Sk 4, 1 - 10)

V tých dňoch, keď apoštoli hovorili k ľudu, prepadli ich kňazi, veliteľ chrámovej stráže a saduceji a zazlievali im, že učia ľud a ohlasujú zmŕtvychvstanie v Ježišovi. Položili na nich ruky a do rána ich dali do väzenia, lebo už bol večer. Ale mnohí z tých, čo vypočuli slovo, uverili; a vzrástol počet mužov na päťtisíc. Na druhý deň sa v Jeruzaleme zhromaždili poprední muži, starší a zákonníci, veľkňazi Annáš a Kajfáš, Ján a Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu, postavili ich do stredu a pýtali sa ich: „Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?“ Vtedy im Peter, naplnený Svätým Duchom, povedal: „Vodcovia ľudu a starší! Ak nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človekovi, ako sa tento uzdravil, nech je známe vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý!

Evanjelium na liturgii

Jn 10. začalo (3, 16 - 21)

Pán povedal: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal svojho Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.

Streda 11. 4. 2018 meniny: Július

Streda po Nedeli svätého apoštola Tomáša - 11. deň Päťdesiatnice. Svätý hieromučeník Antipas, biskup ázijského Pergama.

Apoštol na liturgii:

11. začalo (Sk 4, 13 - 22)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 15. začalo (5, 17 - 24)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

11. začalo (Sk 4, 13 - 22)

V tých dňoch, keď Židia videli Petrovu a Jánovu odvahu a zbadali, že sú to ľudia neučení a prostí, veľmi sa čudovali; spoznali ich, že boli s Ježišom. A keď videli, že uzdravený človek stojí s nimi, nemohli nič namietať. Preto im rozkázali, aby vyšli von z veľrady, a radili sa: „Čo robiť s týmito ľuďmi? Všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že sa skrze nich stalo očividné znamenie, a nemôžeme to poprieť. Ale aby sa to nešírilo ďalej medzi ľud, pohrozme im, nech už nikomu nehovoria v tomto mene.“ Zavolali ich teda a prikázali im, že nesmú vôbec hovoriť ani učiť v Ježišovom mene. Ale Peter a Ján im odpovedali: „Posúďte, či je spravodlivé pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha; lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ Ale oni im znova pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo. Človek, na ktorom sa stalo toto znamenie uzdravenia, mal totiž vyše štyridsať rokov.

Evanjelium na liturgii

Jn 15. začalo (5, 17 - 24)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.” Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu. Ježiš im vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde pred súd, ale prešiel zo smrti do života.”

Štvrtok 12. 4. 2018 meniny: Estera

Štvrtok po Nedeli svätého apoštola Tomáša - 12. deň Päťdesiatnice. Náš prepodobný otec a vyznávač Bazil, parijský biskup.

Apoštol na liturgii:

12. začalo (Sk 4, 23 - 31)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 16. začalo (5, 24 - 30)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

12. začalo (Sk 4, 23 - 31)

V tých dňoch, keď apoštolov prepustili, išli k svojim a rozpovedali, čo im hovorili veľkňazi a starší. Keď ich vypočuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a hovorili: „Pane, ty si utvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. Ty si skrze Svätého Ducha ústami svojho služobníka, nášho otca Dávida, povedal: ,Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné? Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho Pomazanému.‘ V tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, aby vykonali všetko, čo tvoja ruka a vôľa vopred určili, že sa má stať. A teraz, Pane, pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji služobníci hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou. Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša diali uzdravenia, znamenia a divy.“ A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo.

Evanjelium na liturgii

Jn 16. začalo (5, 24 - 30)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde pred súd, ale prešiel zo smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

Piatok 13. 4. 2018 meniny: Aleš

Piatok po Nedeli svätého apoštola Tomáša - 13. deň Päťdesiatnice. Svätý hieromučeník Artemón a spoločníci.

Apoštol na liturgii:

13. začalo (Sk 5, 1 - 11)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 17. začalo (5,30b - 6,2)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

13. začalo (Sk 5, 1 - 11)

V tých dňoch istý muž, menom Ananiáš, predal so svojou manželkou Zafirou pozemok a s vedomím manželky si stiahol z utŕžených peňazí a len istú časť priniesol a položil apoštolom k nohám. Peter povedal: „Ananiáš, prečo ti satan naplnil srdce, aby si luhal Svätému Duchu a stiahol z peňazí za pozemok? Azda nebol tvoj, kým si ho mal? A keď si ho predal, nebolo v tvojej moci, čo si zaň dostal? Prečo si prepožičal svoje srdce na túto vec? Neluhal si ľuďom, ale Bohu!“ Len čo Ananiáš počul tieto slová, padol a skonal; a všetkých, čo to počuli, zmocnil sa veľký strach. Tu vstali mladší z nich, zavinuli ho, vyniesli a pochovali. Asi o tri hodiny prišla aj jeho žena, nevediac, čo sa stalo, a Peter jej povedal: „Povedz mi, či ste za toľko predali ten pozemok?“ Ona povedala: „Áno, za toľko.“ Peter jej povedal: „Prečo ste sa dohovorili pokúšať Pánovho Ducha? Počuj za dverami kroky tých, čo pochovali tvojho muža; vynesú aj teba.“ A hneď mu padla k nohám a skonala. Keď mladíci vošli dnu, našli ju mŕtvu; vyniesli ju a pochovali k jej mužovi. A veľký strach sa zmocnil celej cirkvi i všetkých, čo o tom počuli.

Evanjelium na liturgii

Jn 17. začalo (5,30b - 6,2)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je pravdivé. Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé. Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle. Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal. Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. Slávu od ľudí neprijímam. Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku. Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali. Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?! Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej. Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!” Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského, čiže Tiberiadského mora. Šiel za ním veľký zástup, lebo videl znamenia, ktoré robil na chorých.

Sobota 14. 4. 2018 meniny: Justína

Sobota po Nedeli svätého apoštola Tomáša - 14. deň Päťdesiatnice. Náš otec svätý Martin Vyznávač, rímsky pápež. Svätí novozjavení mučeníci Anton, Ján a Eustatios.

Apoštol na liturgii:

15. začalo (Sk 5, 21 - 33)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 19. začalo (6, 14 - 27)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

15. začalo (Sk 5, 21 - 33)

V tých dňoch apoštoli počúvli, zavčas rána vošli do chrámu a učili. Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali veľradu a všetkých starších zo synov Izraela a poslali do väzenia, aby ich priviedli. Ale keď ta sluhovia prišli, vo väzení ich nenašli. Vrátili sa teda a hlásili: „Väzenie sme našli dôkladne zatvorené a strážnici stáli pri dverách; no keď sme otvorili, vnútri sme nenašli nikoho.“ Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v pomykove, čo sa to vlastne stalo. Tu ktosi prišiel a oznámil im: „Muži, ktorých ste vrhli do žalára, stoja v chráme a učia ľud.“ Veliteľ stráže hneď odišiel so sluhami a priviedol ich – ale nie násilne, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňoval. Keď ich priviedli, postavili ich pred veľradu a veľkňaz sa ich opýtal: „Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka.“ Peter a apoštoli odpovedali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí. Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zavraždili. Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vladára a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov. A my sme toho svedkami aj Svätý Duch, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú.“ Keď to počuli, pukali od zlosti a chceli ich zabiť.

Evanjelium na liturgii

Jn 19. začalo (6, 14 - 27)

V tom čase, keď ľudia videli, aké znamenie Ježiš urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.” Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám. Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru, nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel. Dul silný vietor a more bolo rozbúrené. Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa. Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!” Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili. Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?” Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.”

Nedeľa 15. 4. 2018 meniny: Fedor

NEDEĽA MYRONOSIČIEK - 15. deň Päťdesiatnice. (Svätí apoštoli Aristarch, Pudent a Trofim.) 2. hlas, 3. utierňové evanjelium.

Evanjelium na utierni:

Mk 71. začalo (16, 9 - 20)

= radové o zmŕtvychvstaní.

Apoštol na liturgii:

16. začalo (Sk 6, 1 - 7)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Mk 69. začalo (15,43 - 16,8)

= radové čítanie.

Evanjelium na utierni

Mk 71. začalo (16, 9 - 20)

V tom čase, keď Ježiš ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali. Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili. Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. Aj oni to išli zvestovať ostatným, ale ani im neuverili. Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. A povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.” Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha. Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali. Amen.

Apoštol na liturgii

16. začalo (Sk 6, 1 - 7)

V tých dňoch, keď počet učeníkov rástol, Helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy. Preto Dvanásti zvolali zhromaždenie učeníkov a povedali: „Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Svätého Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich. My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova.“ Táto reč sa páčila celému zhromaždeniu a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Svätého Ducha, ďalej Filipa, Prochora, Nikanora, Timóna, Parmena a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. Postavili ich pred apoštolov a oni sa modlili a vložili na nich ruky. Božie slovo sa šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi rástol. Aj veľa kňazov poslušne prijalo vieru.

Evanjelium na liturgii

Mk 69. začalo (15,43 - 16,8)

V tom čase prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a požiadal o Ježišovo telo. Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. On kúpil plátno a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili. Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu od hrobu?” Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal zmŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: ‚Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.’” Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.

16. týždeň

Pondelok 16. 4. 2018 meniny: Dana, Danica

Pondelok po Nedeli myronosičiek - 16. deň Päťdesiatnice. Sväté mučenice a panny Agapa, Irena a Chionia.

Apoštol na liturgii:

17. začalo (Sk 6,8 - 7,5a. 47 - 60)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 13. začalo (4, 46b - 54)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

17. začalo (Sk 6,8 - 7,5a. 47 - 60)

V tých dňoch Štefan, plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertínov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Podstrčili teda mužov, ktorí hovorili: „Počuli sme, že hovoril rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu.“ Pobúrili ľud, starších a zákonníkov, zbehli sa, zdrapli ho a zaviedli pred veľradu. Tu postavili falošných svedkov, ktorí hovorili: „Tento človek neprestáva hovoriť proti svätému miestu a proti Zákonu. Počuli sme, ako hovoril, že Ježiš, ten Nazaretský, zborí toto miesto a zmení obyčaje, ktoré nám odovzdal Mojžiš.“ Všetci, čo sedeli vo veľrade, uprene naňho hľadeli a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela. Veľkňaz sa opýtal: „Je to naozaj tak?“ On vravel: „Bratia a otcovia, počúvajte! Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotámii, prv, ako býval v Charrane, a povedal mu: ,Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a príď do krajiny, ktorú ti ukážem.‘ Vtedy odišiel z chaldejskej krajiny a býval v Charrane. A keď mu zomrel otec, presťahoval ho odtiaľ do tejto krajiny, v ktorej teraz vy bývate. Nedal mu v nej ani na stopu nohy dedičstva. Ale až Šalamún mu postavil dom. Lenže Najvyšší nebýva v domoch, zhotovených rukou, ako hovorí prorok: ,Nebo je mojím trónom a zem podnožkou mojich nôh. Akýže mi postavíte dom, hovorí Pán, alebo aké je miesto môjho odpočinku? Vari neurobila toto všetko moja ruka?‘ Vy, tvrdošijní s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy odporujete Svätému Duchu; vy takisto ako vaši otcovia. Ktorého proroka neprenasledovali vaši otcovia? Oni zabíjali tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého, a vy ste sa teraz stali jeho zradcami a vrahmi; vy, čo ste prostredníctvom anjelov dostali Zákon, no nezachovávali ste ho.“ Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. Ale on, plný Svätého Ducha, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ Strašne vykríkli, zapchávali si uši a jednomyseľne sa naň vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili plášte k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ A len čo to povedal, zomrel.

Evanjelium na liturgii

Jn 13. začalo (4, 46b - 54)

V tom čase mal istý kráľovský úradník v Kafarnaume chorého syna. Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral. Ježiš mu povedal: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.” Kráľovský úradník mu hovoril: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!” Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!” On uveril Ježišovmu slovu a šiel. Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili, že jeho dieťa žije. Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: „Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka.” Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.” A uveril on i celý jeho dom. Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.

Utorok 17. 4. 2018 meniny: Rudolf

Utorok po Nedeli myronosičiek - 17. deň Päťdesiatnice. Naši prepodobní otcovia Simeon z Perzie a Akakios, meliténsky biskup.

Apoštol na liturgii:

18. začalo (Sk 8, 5 - 17)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 20. začalo (6, 27 - 33)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

18. začalo (Sk 8, 5 - 17)

V tých dňoch Filip prišiel do mesta Samárie a zvestoval im Krista. Zástupy pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovorí, pretože počuli i videli, že robí znamenia. Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli. A v meste nastala veľká radosť. V meste predtým istý muž, menom Šimon, robil čary a ohromoval samárijský ľud, tvrdiac, že on je niekým veľkým. A všetci od najmenších až po najväčších ho pozorne počúvali a hovorili: „On je Božia sila, ktorá sa volá Veľká.“ Počúvali ho preto, že ich už dlhý čas ohromoval čarami. Ale keď' uverili Filipovi, ktorý im hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a o mene Ježiša Krista, dávali sa krstiť muži aj ženy. Vtedy uveril aj sám Šimon, dal sa pokrstiť a pridŕžal sa Filipa. A keď videl, že sa dejú znamenia a veľké divy, tŕpol od úžasu. Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zostúpili a modlili sa za nich, aby dostali Svätého Ducha, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Svätého Ducha.

Evanjelium na liturgii

Jn 20. začalo (6, 27 - 33)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.” Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?” Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.” Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ,Dal im jesť chlieb z neba.’” Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.”

Streda 18. 4. 2018 meniny: Valér

Streda po Nedeli myronosičiek - 18. deň Päťdesiatnice. Náš prepodobný otec Ján, učeník svätého Gregora Dekapolitu.

Apoštol na liturgii:

19. začalo (Sk 8, 18 - 25)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 21. začalo (6, 35 - 39)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

19. začalo (Sk 8, 18 - 25)

V tých dňoch, keď Šimon videl, že vkladaním rúk apoštolov sa udeľuje Svätý Duch, ponúkol im peniaze a povedal: „Dajte aj mne takú moc, aby ten, na koho vložím ruky, dostal Svätého Ducha.“ Ale Peter mu povedal: „Tvoje striebro nech je zatratené aj s tebou, pretože si si myslel, že možno Boží dar získať za peniaze! Nemáš účasť ani podiel na tomto slove, lebo tvoje srdce nie je priame pred Bohom. Rob teda pokánie z tejto svojej zloby a pros Pána, azda ti odpustí toto zmýšľanie tvojho srdca. Lebo vidím, že si v horkej žlči a v putách neprávosti.“ Šimon odpovedal: „Modlite sa vy za mňa k Pánovi, aby ma nepostihlo nič z toho, čo ste povedali.“ Tak dosvedčovali a ohlasovali Pánovo slovo. A keď sa vracali do Jeruzalema, v mnohých samárijských dedinách hlásali evanjelium.

Evanjelium na liturgii

Jn 21. začalo (6, 35 - 39)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A vôľa Otca, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň.”

Štvrtok 19. 4. 2018 meniny: Jela

Štvrtok po Nedeli myronosičiek - 19. deň Päťdesiatnice. Náš prepodobný otec Ján zo Starej Lavry.

Apoštol na liturgii:

20. začalo (Sk 8, 26 - 39)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 22. začalo (6, 40 - 44)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

20. začalo (Sk 8, 26 - 39)

V tých dňoch Pánov anjel povedal Filipovi: „Vstaň a choď na juh k ceste, čo zostupuje z Jeruzalema do Gazy; je pustá.“ On vstal a šiel. Tu videl Etiópčana, eunucha a veľmoža etiópskej kráľovnej Kandaky, správcu všetkých jej pokladov, ktorý sa prišiel pokloniť do Jeruzalema, a už sa vracal. Sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. Tu povedal Duch Filipovi: „Choď a pridaj sa k tamtomu vozu.“ Keď Filip pribehol a počul, že číta proroka Izaiáša, opýtal sa: „Aj rozumieš, čo čítaš?“ On odvetil: „Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí?“ A poprosil Filipa, aby nastúpil a sadol si vedľa neho. Stať Písma, ktorú čítal, bola táto: „Ako ovcu na zabitie ho viedli a ako nepoškvrnený baránok, čo onemie pred svojím strihačom, tak ani on neotvára ústa. Pre jeho miernosť vyrvali ho súdu. A kto pomyslí na jeho pokolenie? Lebo jeho život sa berie zo zeme.“ Eunuch povedal Filipovi: „Prosím ťa, o kom to prorok hovorí? O sebe, či o niekom inom?“ Tu Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom z Písma, zvestoval mu Ježiša. Ako išli cestou, došli k akejsi vode a eunuch vravel: „Pozri, voda! Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?“ Filip mu povedal: „Ak veríš z celého srdca, je to možné.“ A on odpovedal: „Verím, že Ježiš Kristus je Boží Syn.“ Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip i eunuch, zostúpili do vody a pokrstil ho. Keď vystúpili z vody, Pánov Duch Filipa uniesol a eunuch ho viac nevidel; ale šiel svojou cestou plný radosti.

Evanjelium na liturgii

Jn 22. začalo (6, 40 - 44)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.” Židia na neho šomrali, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,” a hovorili: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: ,Zostúpil som z neba?!’” Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň.”

Piatok 20. 4. 2018 meniny: Marcel

Piatok po Nedeli myronosičiek - 20. deň Päťdesiatnice. Náš prepodobný otec Teodor Trichinas.

Apoštol na liturgii:

21. začalo (Sk 8,40 - 9,19a)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 23. začalo (6, 48 - 54)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

21. začalo (Sk 8,40 - 9,19a)

V tých dňoch sa Filip našiel v Azote. Chodil po všetkých mestách a hlásal evanjelium, až prišiel do Cézarey. Šavol ešte stále dychtil po hrozbách a zabíjaní Pánových učeníkov. Išiel teda k veľkňazovi a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, aby mohol stúpencov tejto Cesty, mužov i ženy, ak tam dajakých nájde, v putách priviesť do Jeruzalema. Ako šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ On povedal: „Kto si, Pane?“ A ten: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vstaň, choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť.“ Muži, čo ho sprevádzali, stáli ako ohromení, lebo hlas počuli, ale nikoho nevideli. Šavol vstal zo zeme, otvoril oči, ale nič nevidel. Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku. Tri dni nevidel a nejedol, ani nepil. V Damasku bol istý učeník menom Ananiáš, a Pán ho vo videní oslovil: „Ananiáš!“ On povedal: „Tu som, Pane.“ A Pán jemu: „Vstaň a choď do ulice, ktorá sa volá Rovná, a v Júdovom dome vyhľadaj Šavla menom Tarzského; práve sa modlí a vidí muža menom Ananiáša, ako vchádza a vkladá naň ruky, aby sa mu vrátil zrak.“ No Ananiáš odpovedal: „Pane, od mnohých som počul o tomto mužovi, koľko zla narobil tvojim svätým v Jeruzaleme. Aj tu má moc od veľkňazov poviazať všetkých, čo vzývajú tvoje meno.“ Ale Pán mu povedal: „Len choď, lebo jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela; a ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno.“ Ananiáš teda šiel a vošiel do domu, vložil naň ruky a povedal: „Brat Šavol, poslal ma Pán Ježiš, ktorý sa ti zjavil na ceste, keď si šiel sem, aby si zasa videl a aby ťa naplnil Svätý Duch.“ Hneď mu spadli z očí akoby lupiny a vrátil sa mu zrak. Tu vstal a dal sa pokrstiť. Potom prijal pokrm a zosilnel.

Evanjelium na liturgii

Jn 23. začalo (6, 48 - 54)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.” Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!” Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.”

Sobota 21. 4. 2018 meniny: Ervín

Sobota po Nedeli myronosičiek - 21. deň Päťdesiatnice. Svätý hieromučeník Január a spoločníci. Svätý mučeník Teodor z Pergy.

Apoštol na liturgii:

22. začalo (Sk 9, 19b - 31)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 52. začalo (15,17 - 16,2)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

22. začalo (Sk 9, 19b - 31)

V tých dňoch Šavol niekoľko dní zostal s učeníkmi v Damasku a hneď v synagógach ohlasoval Ježiša, že je Božím Synom. Všetci, čo počúvali, žasli a vraveli: „Nie je to ten, čo v Jeruzaleme prenasledoval tých, čo vzývali toto meno? A neprišiel sem na to, aby ich v putách odviedol k veľkňazom?“ Ale Šavol bol čoraz silnejší a miatol Židov, čo bývali v Damasku, lebo dokazoval, že toto je Kristus. Keď uplynulo viac dní, Židia sa uzniesli, že ho zabijú. Ale Šavol sa o ich úkladoch dozvedel. Vo dne i v noci strážili brány, aby ho mohli zabiť. No jeho učeníci ho v noci vzali a v koši ho spustili cez hradby. Keď prišiel do Jeruzalema, pokúšal sa spojiť s učeníkmi, ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeníkom. Tu sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom a porozprával im, ako na ceste videl Pána a že s ním hovoril a ako smelo si v Damasku počínal v Ježišovom mene. A žil s nimi v Jeruzaleme a smelo si počínal v Pánovom mene. Rozprával a prel sa aj s Helenistami a oni ho chceli zabiť. Keď sa to dozvedeli bratia, zaviedli ho do Cézarey a poslali do Tarzu. A cirkev mala pokoj po celej Judei, Galilei a Samárii; upevňovala sa, žila v bázni pred Pánom a rástla v úteche Svätého Ducha.

Evanjelium na liturgii

Jn 52. začalo (15,17 - 16,2)

Pán povedal svojim učeníkom: Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom. Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal. Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. Kto nenávidí mňa, nenávidí aj môjho Otca. Keby som nebol medzi nimi konal skutky, aké nik iný nekonal, nemali by hriech. Ale teraz videli a znenávideli aj mňa aj môjho Otca. To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone: ,Nenávideli ma bez príčiny.’ Keď príde Utešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku. Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali. Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu.

Nedeľa 22. 4. 2018 meniny: Slavomír

NEDEĽA O PORAZENOM - 22. deň Päťdesiatnice. (Náš prepodobný otec Teodor Sykeónsky.) 3. hlas, 4. utierňové evanjelium.

Evanjelium na utierni:

Lk 112. začalo (24, 1 - 12)

= radové o zmŕtvychvstaní.

Apoštol na liturgii:

23. začalo (Sk 9, 32 - 42)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 14. začalo (5, 1 - 15)

= radové čítanie.

Parémie na večierni:

Iz 43, 9 - 14b

;

Múd 3, 1 - 9

;

Múd 4, 7 - 15

= všetky tri svätému Jurajovi.

Evanjelium na utierni

Lk 112. začalo (24, 1 - 12)

V tom čase, v prvý deň týždňa zavčas ráno, prišli k hrobu ženy a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: ‚Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.’” Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom. Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.

Apoštol na liturgii

23. začalo (Sk 9, 32 - 42)

V tých dňoch, keď Peter navštevoval všetkých, zišiel aj k svätým, čo bývali v Lydde. Našiel tam istého človeka, menom Eneáša, ktorý bol ochrnutý a už osem rokov ležal na posteli. Peter mu povedal: „Eneáš, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a usteľ si.“ A on hneď vstal. A videli ho všetci, čo bývali v Lydde a Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi. V Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita, čo v preklade znamená Srnka. Ona vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala. No v tých dňoch ochorela a umrela. Keď ju poumývali, vystreli ju v hornej sieni. A pretože Lydda je blízko Joppe a učeníci sa dopočuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: „Príď bez meškania aj k nám!“ Peter vstal a šiel s nimi. Keď ta prišiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstúpili ho s plačom všetky vdovy a ukazovali mu plášte a šaty, čo im urobila Srnka, kým bola medzi nimi. Peter poslal všetkých von, kľakol si a pomodlil sa. Potom obrátený k telu povedal: „Tabita, vstaň!“ Ona otvorila oči a keď videla Petra, posadila sa. On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú. Roznieslo sa to po celom Joppe a mnohí uverili v Pána.

Evanjelium na liturgii

Jn 14. začalo (5, 1 - 15)

V tom čase Ježiš vystupoval do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je nádrž, hebrejsky zvaná Betsaida, a pri nej päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých, ktorí čakali, až sa voda pohne. Anjel zostupoval totiž z času na čas do nádrže a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba. Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?” Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do nádrže, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.” Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!” A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!” Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ,Vezmi si lôžko a choď!’” Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: ,Vezmi si lôžko a choď?’” Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.” A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil.

Parémie na večierni

Iz 43, 9 - 14b

Takto hovorí Pán: Spoločne sa zhromaždili všetky národy a spomedzi nich sa zhromaždia vodcovia. Kto bude ohlasovať tieto veci? Alebo kto vám bude ohlasovať veci, ktoré boli od začiatku? Nech privedú svojich svedkov a nech ukážu svoju spravodlivosť, nech počujú a nech povedia pravdu! Buďte mi svedkami, aj ja budem svedok, hovorí Pán, Boh, ako aj môj služobník, ktorého som si vyvolil, aby ste vedeli, uverili mi a pochopili, že Ja Som. Predo mnou nebolo iného Boha a po mne nebude. Ja som Boh a okrem mňa nieto záchrancu. Ja som to ohlásil a zachránil, ja som ponížil a nebolo medzi vami cudzieho. Vy ste mi svedkovia, aj ja som svedok, hovorí Pán, Boh. Ja som už od začiatku a niet nikoho, kto by vytrhol z mojich rúk. Kto odvráti to, čo urobím? Takto hovorí Pán, Boh, ktorý vás vykupuje, Svätý Izraela.

Múd 3, 1 - 9

Duše spravodlivých sú v Božej ruke a trápenie sa ich nedotkne. V očiach nemúdrych boli považovaní za mŕtvych, ich odchod sa posudzoval ako zlo a ich kráčanie od nás ako zničenie – oni však sú v pokoji. Hoci totiž podľa mienky ľudí podstúpili trápenie, ich nádej je plná nesmrteľnosti. Po malom treste prijmú veľké dobrodenie, lebo Boh ich vyskúšal a našiel ich hodnými seba. Preveril ich ako zlato v taviacej peci a prijal ich ako celopalnú žertvu. V čase svojho navštívenia zažiaria a prebehnú sťa iskry cez trstinu. Budú súdiť národy, panovať nad ľuďmi a Pán bude medzi nimi kraľovať naveky. Tí, čo v neho dúfajú, pochopia pravdu a tí, čo sú verní v láske, zotrvajú pri ňom, lebo v jeho nábožných je milosť i milosrdenstvo a v jeho vyvolených je navštívenie.

Múd 4, 7 - 15

Spravodlivý, ak zomrie predčasne, bude mať odpočinok. Veď úctyhodná staroba nespočíva v dlhom čase, ani sa nemeria počtom rokov, ale šedinami pre ľudí je múdrosť a vysokou starobou je život bez poškvrny. Keďže bol milý Bohu, stal sa jeho miláčikom a keďže žil medzi hriešnikmi, bol premiestnený, bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby lesť neoklamala jeho dušu. Veď mámenie zloby zatemňuje dobré veci a prelud vášne mení bezchybnú myseľ. Hoci zomrel veľmi skoro, predsa naplnil dlhý čas; veď jeho duša bola príjemná Pánovi, preto sa ponáhľala preč sprostred skazenosti. Ľudia to videli, ale nechápali, ani nerozmýšľali nad tým, že v jeho nábožných je milosť a milosrdenstvo a v jeho vyvolených navštívenie.

17. týždeň

Pondelok 23. 4. 2018 meniny: Vojtech

Pondelok po Nedeli o porazenom - 23. deň Päťdesiatnice. Svätý a slávny veľkomučeník, triumfátor a divotvorca Juraj.

Evanjelium na utierni:

Lk 63. začalo (12, 2 - 12)

= svätému Jurajovi.

Apoštol na liturgii:

24. začalo (Sk 10, 1 - 16)

= radové čítanie, a

29. začalo (Sk 12, 1 - 11)

= svätému Jurajovi.

Evanjelium na liturgii:

Jn 24. začalo (6, 56 - 69)

= radové čítanie, a

Jn 52. začalo (15, 17 - 16, 2)

= svätému Jurajovi.

Evanjelium na utierni

Lk 63. začalo (12, 2 - 12)

Pán povedal: „Nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť na svetle, a čo ste pošepli v izbách do ucha, bude sa rozhlasovať zo striech. Vám, svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť! Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Áno, hovorím vám: Tohoto sa bojte! Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov! Hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi. Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi. Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by sa však rúhal Svätému Duchu, tomu sa neodpustí. Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť, lebo Svätý Duch vás v tú hodinu poučí, čo treba hovoriť.”

Apoštol na liturgii

24. začalo (Sk 10, 1 - 16)

V tých dňoch žil v Cézarei istý muž menom Kornélius, stotník kohorty, zvanej Italská. Bol nábožný a bohabojný s celým svojím domom. Dával veľa almužien ľudu a ustavične sa modlil k Bohu. Raz okolo tretej hodiny popoludní videl jasne vo videní Božieho anjela, ako prichádza k nemu a oslovuje ho: „Kornélius!“ Ale on na neho hľadel a preľaknutý povedal: „Čo je, Pane?“ Odpovedal mu: „Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Božiu tvár a on si na ne spomenul. A teraz pošli mužov do Joppe a zavolaj si Šimona, ktorému hovoria Peter; býva u istého Šimona, garbiara, čo má dom pri mori.“ A keď anjel, čo s ním hovoril, odišiel, zavolal si dvoch sluhov a nábožného vojaka z tých, čo mu boli podriadení, všetko im porozprával a poslal ich do Joppe. Na druhý deň, keď boli na ceste a blížili sa k mestu, Peter vyšiel okolo poludnia na strechu modliť sa. Keď vyhladol, chcel jesť. Kým mu pripravovali, padol do vytrženia. Videl otvorené nebo a zostupovať akúsi nádobu, ako veľké prestieradlo, spúšťané za štyri rohy na zem. Boli v nej všetky pozemské štvornožce, divá zver, plazy a nebeské vtáctvo. I zaznel mu hlas: „Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!“ Ale Peter povedal: „Nijakým činom, Pane, veď som nikdy nejedol nič poškvrnené alebo nečisté.“ Ale hlas sa mu ozval znova, druhý raz: „Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.“ Toto sa opakovalo tri razy a hneď bola nádoba vzatá do neba.

a

29. začalo (Sk 12, 1 - 11)

V tých dňoch kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov cirkvi, aby ich mučil. Jánovho brata Jakuba zabil mečom. A keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov. Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a dal ho strážiť štyrom strážam po štyroch vojakoch: po Pasche ho chcel predviesť ľudu. Petra teda strážili vo väzení. Ale cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho. V tú noc, keď ho mal Herodes predviesť, Peter spal medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a strážnici predo dvermi strážili väzenie. Tu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Vstaň rýchlo!“ A reťaze mu spadli z rúk. Anjel mu povedal: „Opáš sa a obuj si sandále!“ Keď to urobil, povedal mu: „Prehoď si plášť a poď za mnou!“ Vyšiel von a šiel za ním; ani nevedel, že je to skutočnosť, čo sa dialo skrze anjela. Myslel si, že má videnie. Prešli cez prvú i druhú stráž a došli k železnej bráne, čo vedie do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli ňou, a keď prešli jednou ulicou, anjel od neho hneď odišiel. Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: „Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky a zo všetkého, čo očakával židovský ľud.“

Evanjelium na liturgii

Jn 24. začalo (6, 56 - 69)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli vaši otcovia, mannu, a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.” Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume. Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!” Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. Ale niektorí z vás neveria.” Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá môj Otec.” Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?” Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Kristus, Syn živého Boha.”

a

Jn 52. začalo (15, 17 - 16, 2)

Pán povedal svojim učeníkom: Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom. Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal. Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. Kto nenávidí mňa, nenávidí aj môjho Otca. Keby som nebol medzi nimi konal skutky, aké nik iný nekonal, nemali by hriech. Ale teraz videli a znenávideli aj mňa aj môjho Otca. To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone: ,Nenávideli ma bez príčiny.’ Keď príde Utešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku. Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali. Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu.

Utorok 24. 4. 2018 meniny: Juraj

Utorok po Nedeli o porazenom - 24. deň Päťdesiatnice. Svätý mučeník Sáva Stratilat.

Apoštol na liturgii:

25. začalo (Sk 10, 21 - 33)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 25. začalo (7, 1 - 13)

= radové čítanie.

Parémie na večierni:

Mich 4, 2f-3b. 5. 6, 1- 5b. 8. 5, 4

;

Iz 55, 1. 12, 3-4. 55, 2c-3. 7-13

;

Prís 9, 1 - 11

;

Jak 1, 1 - 12

;

Jak 1, 13 - 27

;

Jak 2, 1 - 13

= prvé tri k Polovici Päťdesiatnice, ďalšie tri svätému Markovi.

Apoštol na liturgii

25. začalo (Sk 10, 21 - 33)

V tých dňoch Peter zišiel k mužom a povedal: „Ja som ten, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli?“ Oni povedali: „Stotník Kornélius, spravodlivý a bohabojný muž, ktorému celý židovský národ vydáva svedectvo, dostal pokyn od svätého anjela, aby si ťa pozval do domu a vypočul tvoje slová.“ Zavolal ich teda dnu a pohostil. Na druhý deň vstal a šiel s nimi a niektorí bratia z Joppe ho sprevádzali. V ďalší deň prišiel do Cézarey. Kornélius ich už čakal spolu s pozvanými príbuznými a najbližšími priateľmi. Keď Peter prichádzal, Kornélius mu vyšiel v ústrety, padol mu k nohám a poklonil sa. Ale Peter ho zdvihol a povedal mu: „Vstaň, aj ja som len človek.“ Ako sa s ním rozprával, vošiel dnu a našiel tam mnoho zhromaždených. I povedal im: „Vy viete, že židovský muž sa nesmie spolčiť ani stretnúť s cudzincom. Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať poškvrneným alebo nečistým človekom. Preto som prišiel bez váhania, keď ste ma pozvali. A pýtam sa, kvôli čomu ste ma pozvali.“ Kornélius povedal: „Sú to štyri dni práve v túto hodinu, čo som sa o tretej hodine popoludní modlil vo svojom dome. Tu predo mnou zastal muž v bielom odeve a povedal: ,Kornélius, tvoja modlitba je vyslyšaná a Boh si spomenul na tvoje almužny. Pošli teda do Joppe a zavolaj si Šimona, ktorému hovoria Peter; býva v dome garbiara Šimona pri mori.‘ Hneď som teda poslal po teba a ty si dobre urobil, že si prišiel. A teraz sme my všetci tu pred Božou tvárou, aby sme vypočuli všetko, čo ti Pán prikázal.“

Evanjelium na liturgii

Jn 25. začalo (7, 1 - 13)

V tom čase Ježiš chodil po Galilei; nechcel ísť do Judey, lebo Židia ho chceli zabiť. Boli však blízko židovské sviatky Stánkov. Jeho bratia mu povedali: „Odíď odtiaľto a choď do Judey, aby aj tvoji učeníci videli, aké skutky konáš! Veď nik nerobí nič v skrytosti, ak sa chce stať verejne známym. Keď robíš takéto veci, ukáž sa svetu!” Lebo ani jeho bratia v neho neverili. Ježiš im povedal: „Môj čas ešte nenadišiel, ale váš čas je stále tu. Vás nemôže svet nenávidieť, mňa však nenávidí, lebo ja o ňom svedčím, že jeho skutky sú zlé. Vy choďte na sviatky! Ja na tieto sviatky nejdem, lebo môj čas sa ešte nenaplnil.” Toto povedal a ostal v Galilei. Ale keď jeho bratia odišli na sviatky, išiel aj on, no nie verejne, lež akoby potajomky. A Židia ho cez sviatky hľadali a hovorili: „Kdeže je?“ Aj v zástupoch sa o ňom veľa pošepkávalo. Jedni hovorili: „Je dobrý;” iní zasa: „Nie je, iba čo zvádza ľud.” Ale nik o ňom nehovoril verejne, zo strachu pred Židmi.

Parémie na večierni

Mich 4, 2f-3b. 5. 6, 1- 5b. 8. 5, 4

Takto hovorí Pán: Zo Siona vyjde zákon a Pánovo slovo z Jeruzalema. Rozsudzovať bude medzi početnými kmeňmi a naďaleko naprávať mocné národy. Lebo všetky národy putujú vlastnou cestou, ale my putujeme v mene Pána, nášho Boha, na večné veky. Takto hovorí všemohúci Pán: Vstaň, súď sa pred vrchmi a kopce nech počujú tvoj hlas! Čujte, vrchy, Pánov spor, i pevné základy zeme, lebo Pán má spor so svojím ľudom, s Izraelom sa bude pravotiť. Ľud môj, čo som ti urobil? A čím som ti bol na ťarchu? Odpovedz mi! Veď som ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva som ťa vykúpil a postavil som ti na čelo Mojžiša, Árona a Máriu. Ľud môj, spomeň si, čo zamýšľal moabský kráľ Balak. Oznámil som ti, človeče, čo je dobré a čo žiada Pán od teba: iba zachovávať právo, milovať milosrdenstvo a pokorne chodiť so svojím Bohom. Lebo Pán sa bude radovať v sile a bude pásť svoje stádo v pokoji až do končín zeme.

Iz 55, 1. 12, 3-4. 55, 2c-3. 7-13

Takto hovorí Pán: Vy, čo ste smädní, poďte k vodám, a vy, ktorí nemáte peniaze, poďte, kupujte a jedzte, poďte, kupujte bez peňazí, bezplatne víno a mlieko! Budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy a poviete v ten deň: „Oslavujte Pána, vzývajte jeho meno, oznámte jeho skutky národom, rozhlasujte, že je slávne jeho meno.“ Počúvajte ma a budete jesť dobroty, v hojnosti sa bude kochať vaša duša. Nakloňte si ucho a poďte ku mne, poslúchajte, aby vaša duša žila; a uzavriem s vami večnú zmluvu, neklamnú Dávidovu milosť. Nech bezbožný opustí svoju cestu, hriešny človek svoje zmýšľanie a vráti sa k Pánovi, on sa nad ním zmiluje, k svojmu Bohu, veď mnoho odpúšťa! Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty, hovorí Pán. Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok. Lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa, ale opojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť a dá semeno na siatie a chlieb na jedlo, tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst: nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal. Áno, s radosťou vyjdete, budete vyvedení v pokoji. Vrchy a kopce prepuknú v jasot pred vami a všetky poľné stromy budú tlieskať rukami. Na mieste bodľačia vyrastie cyprus, na mieste pŕhľavy vyrastie myrta. To bude Pánovi na slávu, na večný pomník, ktorý nezhynie.

Prís 9, 1 - 11

Múdrosť si postavila dom a upevnila sedem stĺpov. Pozabíjala svoje obetné zvieratá, do svojej čaše namiešala víno a pripravila svoj stôl. A vyslala svojich sluhov, aby ohlasovaním z výšiny pozvala k čaši, hovoriac: Ten, kto je nerozumný, nech sa nakloní ku mne. Tým zasa, ktorým chýba rozum, povedala: Poďte, jedzte môj chlieb a pite víno, ktoré som vám namiešala. Zanechajte nerozumnosť a budete žiť, hľadajte rozumnosť, aby ste žili, a dostanete chápavosť v poznaní. Kto napomína zlých, ten samému sebe zapríčiní stratu cti a kto karhá bezbožného, ten samému sebe spôsobí potupu, lebo karhanie bezbožného sú preňho rany. Nekarhaj zlých, aby ťa nezačali nenávidieť; karhaj múdreho a bude ťa milovať. Daj príležitosť múdremu a bude ešte múdrejší; daj poučenie spravodlivému a bude ho ešte viac prijímať. Začiatkom múdrosti je Pánova bázeň a rada svätých je chápavosť. Lebo poznať zákon je dobrá myšlienka. Veď takto budeš dlho žiť a pridajú sa ti roky života.

Jak 1, 1 - 12

Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspore. Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť. A vytrvalosť sa má ukázať v dokonalých skutkoch, aby ste boli dokonalí a neporušení a v ničom nezaostávali. Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju. Ale nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána; - muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní. Brat v nízkom postavení nech sa chváli svojím povýšením, bohatý zasa svojou úbohosťou, lebo sa pominie ako kvet trávy: vyjde slnko so svojou páľavou a vysuší trávu, jej kvet odpadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zvädne aj boháč na svojich cestách. Blažený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.

Jak 1, 13 - 27

Nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a keď je hriech dokonaný, splodí smrť. Nemýľte sa, bratia moji milovaní! Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani tieňa zmeny. On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia. Takže, bratia moji milovaní, každý človek nech je rýchly do počúvania, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, lebo muž v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blažený pre svoje skutky. Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame svoje srdce, toho nábožnosť je márna. Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta.

Jak 2, 1 - 13

Bratia moji, nespájajte vieru v nášho Pána slávy, Ježiša Krista, s nadŕžaním osobám. Lebo ak príde na vaše zhromaždenie muž so zlatým prsteňom a v skvostnom rúchu a príde aj chudobný v chatrnom odeve a vy si všimnete toho, ktorý je oblečený do skvostného rúcha, a poviete: „Ty sa posaď pekne tu!“, ale chudobnému poviete: „Ty si staň tam, alebo si sadni k mojej podnožke!“, vari nerobíte rozdiely medzi sebou a nestali ste sa zlomyseľnými sudcami?! Počúvajte, moji milovaní bratia! Nevyvolil Boh tých, čo sú vo svete chudobní, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva, ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú? A vy ste chudobného znevážili! Neutláčajú vás práve bohatí a nevláčia vás práve oni po súdoch? A nerúhajú sa práve oni vznešenému menu, ktoré sa vzývalo nad vami? Ak však uskutočňujete kráľovský zákon podľa Písma: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“, dobre robíte. Ale ak nadŕžate osobám, páchate hriech a zákon vás usvedčuje z priestupku. Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým. Lebo ten, ktorý povedal: „Nescudzoložíš,“ povedal aj: „Nezabiješ.“ A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestupuješ zákon. Hovorte a konajte ako tí, čo majú byť súdení podľa zákona slobody! Súd bez milosrdenstva čaká totiž toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Ale milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom.

ďalšie tri svätému Markovi

Streda 25. 4. 2018 meniny: Marek

POLOVICA PÄŤDESIATNICE - jej 25. deň. Svätý apoštol a evanjelista Marek.

Evanjelium na utierni:

Lk 50. začalo (10, 1 - 15)

= svätému Markovi.

Apoštol na liturgii:

34. začalo (Sk 14, 6b - 18)

= radové čítanie, a

63. začalo (1 Pt 5, 6 - 14)

= svätému Markovi.

Evanjelium na liturgii:

Jn 26. začalo (7, 14 - 30)

= radové čítanie, a

Mk 23. začalo (6, 7 - 13)

= svätému Markovi.

Evanjelium na utierni

Lk 50. začalo (10, 1 - 15)

V tom čase si Pán vyvolil aj iných sedemdesiatich svojich učeníkov a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!’ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.’ Keď prídete do niektorého mesta a neprijmú vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: ‚Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!’ Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu. Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa. Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do podsvetia sa prepadneš!"

Apoštol na liturgii

34. začalo (Sk 14, 6b - 18)

V tých dňoch Pavol a Barnabáš utiekli do lykaonských miest, do Lystry a Derbe a do kraja okolo nich a tam hlásali evanjelium. V Lystre sedával istý muž s chorými nohami. Bol od lona matky chromý a nikdy nechodil. Počúval Pavla hovoriť a on sa naňho zahľadel. A keď videl, že má vieru a môže byť uzdravený, povedal veľkým hlasom: „Postav sa rovno na nohy!“ A on vyskočil a chodil. Keď zástupy videli, čo Pavol urobil, po lykaonsky kričali: „Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe.“ Barnabáša nazvali Diom a Pavla Hermom, lebo on viedol reč. A kňaz Diovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býkov s vencami a chcel s ľuďmi obetovať. Keď sa o tom dopočuli apoštoli Barnabáš a Pavol, roztrhli si šaty, vybehli medzi zástup a kričali: „Mužovia, čo to robíte? Aj my sme smrteľní ľudia ako vy. Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, ktorý utvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. On v minulých pokoleniach nechal všetky národy ísť svojou cestou, ale bez svedectva o sebe samom neostával, lebo dobre robil: z neba vám dával dážď a úrodné časy a napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou.“ Toto hovorili a len-len že utíšili zástupy, aby im neobetovali.

a

63. začalo (1 Pt 5, 6 - 14)

Bratia, pokorte sa pod mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v určenom čase. Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete. A Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, on sám vás po krátkom utrpení zdokonalí, posilní, utvrdí a upevní. Jemu vláda na veky vekov. Amen. Prostredníctvom Silvána, ktorého pokladám za vám verného brata, som vám krátko napísal, aby som vás povzbudil a dosvedčil, že toto je tá pravá Božia milosť; v nej vytrvajte! Pozdravuje vás cirkev, vyvolená ako vy, ktorá je v Babylone, aj môj syn Marek. Pozdravte sa navzájom bozkom lásky. Pokoj vám všetkým, ktorí ste v Kristovi Ježišovi. Amen.

Evanjelium na liturgii

Jn 26. začalo (7, 14 - 30)

V polovici Päťdesiatnice vystúpil Ježiš do chrámu a učil. Židia sa divili a hovorili: „Ako to, že sa vyzná v knihách, keď sa neučil?!” Ježiš im povedal: „Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal. Kto chce plniť jeho vôľu, pozná, či je to učenie z Boha, alebo či hovorím len sám zo seba. Kto hovorí sám zo seba, hľadá vlastnú slávu. Ale kto hľadá slávu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý a neprávosti v ňom niet. Nedal vám Mojžiš zákon? A nik z vás zákon neplní. Prečo ma chcete zabiť?!” Zástup odpovedal: „Si posadnutý zlým duchom! Kto ťa chce zabiť?!” Ježiš im vravel: „Jeden skutok som urobil a všetci sa čudujete. Pretože vám Mojžiš dal obriezku - hoci ona nie je od Mojžiša, ale od otcov -, obrezujete človeka aj v sobotu. Ak teda človek prijíma obriezku aj v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov zákon, prečo sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka?! Nesúďte podľa zdania, ale súďte spravodlivo.” Tu niektorí Jeruzalemčania hovorili: „Nie je to ten, čo ho chcú zabiť? Pozrite, hovorí verejne a nič mu nevravia. Vari sa už aj poprední muži presvedčili, že on je Kristus? Lenže o tomto vieme, odkiaľ je, ale keď príde Kristus, nik nebude vedieť, odkiaľ je.” A Ježiš učil v chráme a zvolal: „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal a vy ho nepoznáte. Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal.” Preto ho chceli chytiť, ale nik nepoložil naň ruky, lebo ešte neprišla jeho hodina.

a

Mk 23. začalo (6, 7 - 13)

V tom čase Ježiš zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.” Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.

Štvrtok 26. 4. 2018 meniny: Jaroslava

Posviatok Polovice Päťdesiatnice - jej 26. deň. Svätý hieromučeník Bazil, amázijský biskup.

Apoštol na liturgii:

26. začalo (Sk 10, 34 - 43)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 29. začalo (8, 12 - 20)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

26. začalo (Sk 10, 34 - 43)

V tých dňoch Peter otvoril ústa a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; on je Pánom všetkých. Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Svätým Duchom a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých trápených diablom, lebo bol s ním Boh. A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil - nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že skrze jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“

Evanjelium na liturgii

Jn 29. začalo (8, 12 - 20)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.” Farizeji mu povedali: „Vydávaš svedectvo o sebe len ty sám, tvoje svedectvo nie je pravdivé.” Ježiš im odpovedal: „Hoci vydávam svedectvo o sebe iba ja sám, moje svedectvo je pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem. Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. A ak aj súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale ja a Otec, ktorý ma poslal. A vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. Ja sám vydávam svedectvo o sebe a vydáva o mne svedectvo aj Otec, ktorý ma poslal.” Opýtali sa ho: „Kdeže je tvoj Otec?!” Ježiš odpovedal: „Nepoznáte ani mňa ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca.” Tieto slová povedal v pokladničnej sieni, keď učil v chráme. A nik ho nechytil, lebo ešte neprišla jeho hodina.

Piatok 27. 4. 2018 meniny: Jaroslav

Posviatok Polovice Päťdesiatnice - jej 27. deň. Svätý hieromučeník Simeon, Pánov príbuzný. /Náš prepodobný otec Štefan, biskup volynského mesta Vladimír./

Apoštol na liturgii:

27. začalo (Sk 10,44 - 11,10)

= radové čítanie, prípadne aj

131. začalo (1 Kor 4, 9 - 16)

= svätému Simeonovi.

Evanjelium na liturgii:

Jn 30. začalo (8, 21 - 30)

= radové čítanie, prípadne aj

Mt 56. začalo (13, 54 - 58)

= svätému Simeonovi.

Apoštol na liturgii

27. začalo (Sk 10,44 - 11,10)

V tých dňoch, keď Peter toto hovoril, zostúpil Svätý Duch na všetkých, čo počúvali slovo. A veriaci z obriezky, čo prišli s Petrom, žasli, že sa dar Svätého Ducha vylial aj na pohanov, lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy Peter povedal: „Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Svätého Ducha tak ako my?“ A rozkázal ich pokrstiť v mene Ježiša Krista. Potom ho prosili, aby u nich niekoľko dní zostal. Apoštoli a bratia v Judei sa dopočuli, že aj pohania prijali Božie slovo. Keď Peter vystúpil do Jeruzalema, tí, čo boli z obriezky, mu dohovárali: „Vošiel si k neobrezaným a jedol si s nimi!“ Peter im začal rad-radom vysvetľovať: „Bol som v meste Joppe, modlil som sa a vo vytržení som mal videnie: akási nádoba ako veľké prestieradlo spúšťané za štyri rohy zostupovala z neba a prišla až ku mne. Keď som pozorne do nej pozrel, videl som pozemské štvornožce a divú zver, plazy a nebeské vtáctvo. A počul som aj hlas, ktorý mi hovoril: ,Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!‘ No ja som povedal: ,Nijakým činom, Pane, veď poškvrnené a nečisté nevošlo nikdy do mojich úst!‘ Ale hlas mi druhý raz povedal z neba: ,Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.‘ To sa opakovalo tri razy a všetko sa zasa zdvihlo do neba.

prípadne aj

131. začalo (1 Kor 4, 9 - 16)

Bratia, Boh nám, apoštolom, pridelil posledné miesto ako odsúdeným na smrť, lebo sme sa stali divadlom pre svet, anjelov i ľudí. My sme blázni pre Krista, ale vy ste rozumní v Kristovi; my sme slabí, a vy silní; vy ste slávni, my znevážení. Až do tejto hodiny sme hladní, smädní a nahí, bijú nás päsťami, sme bez domova, ťažko pracujeme vlastnými rukami; keď nás preklínajú, my žehnáme, keď nás prenasledujú, my to znášame, keď nás potupujú, my sa modlíme. Stali sme sa akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz. Toto nepíšem, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. Veď keby ste mali hoc aj desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo v Kristovi Ježišovi ja som vás splodil skrze evanjelium. Prosím vás teda, napodobňujte ma!

Evanjelium na liturgii

Jn 30. začalo (8, 21 - 30)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.” Židia si hovorili: „Vari sám seba zabije, že vraví: ,Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete’?” On im povedal: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.” Pýtali sa ho teda: „Kto si ty?” Ježiš im odpovedal: „Od počiatku to, čo vám hovorím. Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho.” Nerozumeli, že im hovorí o Otcovi. Ježiš im teda povedal: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu.” Keď to hovoril, mnohí uverili v neho.

prípadne aj

Mt 56. začalo (13, 54 - 58)

V tom čase Ježiš prišiel do svojej vlasti a učil zástupy v ich synagóge. Oni sa divili a hovorili: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozes, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?” A pohoršovali sa na ňom. Ale Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome.” A pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov.

Sobota 28. 4. 2018 meniny: Jarmila

Posviatok Polovice Päťdesiatnice - jej 28. deň. Svätí apoštoli Jasón a Sósipatros. Svätí mučeníci Dadas, Maxim a Kvintilián. /Náš otec svätý Cyril, turovský biskup./

Apoštol na liturgii:

29. začalo (Sk 12, 1 - 11)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 31. začalo (8, 31 - 42a)

= radové čítanie.

Apoštol na liturgii

29. začalo (Sk 12, 1 - 11)

V tých dňoch kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov cirkvi, aby ich mučil. Jánovho brata Jakuba zabil mečom. A keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov. Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a dal ho strážiť štyrom strážam po štyroch vojakoch: po Pasche ho chcel predviesť ľudu. Petra teda strážili vo väzení. Ale cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho. V tú noc, keď ho mal Herodes predviesť, Peter spal medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a strážnici predo dvermi strážili väzenie. Tu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Vstaň rýchlo!“ A reťaze mu spadli z rúk. Anjel mu povedal: „Opáš sa a obuj si sandále!“ Keď to urobil, povedal mu: „Prehoď si plášť a poď za mnou!“ Vyšiel von a šiel za ním; ani nevedel, že je to skutočnosť, čo sa dialo skrze anjela. Myslel si, že má videnie. Prešli cez prvú i druhú stráž a došli k železnej bráne, čo vedie do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli ňou, a keď prešli jednou ulicou, anjel od neho hneď odišiel. Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: „Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky a zo všetkého, čo očakával židovský ľud.“

Evanjelium na liturgii

Jn 31. začalo (8, 31 - 42a)

Pán povedal Židom, ktorí mu uverili: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.” Odpovedali mu: „Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: ,Budete slobodní’?!” Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. Viem, že ste Abrahámovo potomstvo; ale chcete ma zabiť, lebo sa moje slovo vo vás neujíma. Ja hovorím o tom, čo som videl u môjho Otca. Aj vy robíte to, čo ste videli u vášho otca.” Odpovedali mu: „Naším otcom je Abrahám.” Ježiš im povedal: „Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove. No vy ma teraz chcete zabiť - človeka, ktorý vám povedal pravdu, čo som počul od Boha. To Abrahám nerobil. Vy robíte skutky svojho otca.” Povedali mu: „My sme sa nenarodili zo smilstva; máme len jedného otca, Boha.” Ježiš im odvetil: „Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam.”

Nedeľa 29. 4. 2018 meniny: Lea

NEDEĽA O SAMARITÁNKE. Posviatok Polovice Päťdesiatnice - jej 29. deň. (Deviati svätí mučeníci z Kyzika.) (Prepodobný Memnón Divotvorca.) 4. hlas, 7. utierňové evanjelium.

Evanjelium na utierni:

Jn 63. začalo (20, 1 - 10)

= radové o zmŕtvychvstaní.

Apoštol na liturgii:

28. začalo (Sk 11, 19 - 26. 29 - 30)

= radové čítanie.

Evanjelium na liturgii:

Jn 12. začalo (4, 5 - 42)

= radové čítanie.

Parémie na večierni:

Jak 1, 1 - 12

;

Jak 1, 13 - 27

;

Jak 2, 1 - 13

= všetky tri svätému Jakubovi.

Evanjelium na utierni

Jn 63. začalo (20, 1 - 10)

V tom čase, ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.” Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písma, že má vstať z mŕtvych. Potom sa učeníci vrátili domov.

Apoštol na liturgii

28. začalo (Sk 11, 19 - 26. 29 - 30)

V tých dňoch apoštoli, čo sa rozpŕchli pred súžením, ktoré nastalo za Štefana, došli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, ale nikomu neohlasovali slovo, iba Židom. No niektorí z nich boli Cyperčania a Cyrénčania. A keď prišli do Antiochie, hovorili aj Helenistom a zvestovali im Pána Ježiša. Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi. Zvesť o tom sa dostala aj do uší cirkvi, ktorá bola v Jeruzaleme; a vyslali Barnabáša, aby šiel až do Antiochie. Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci, lebo on bol muž dobrý, plný Svätého Ducha a viery. A k Pánovi sa pridal veľký zástup. Preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla. Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok sa zhromažďovali v cirkvi a učili početný zástup. V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi. Učeníci sa rozhodli, že každý podľa svojich možností napomôže bratov, čo bývajú v Judei. Aj to urobili a poslali zbierku starším po Barnabášovi a Šavlovi.

Evanjelium na liturgii

Jn 12. začalo (4, 5 - 42)

V tom čase Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!” Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?” Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ,Daj sa mi napiť,’ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.” Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?” Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.” Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!” Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!” Žena mu odpovedala: „Nemám muža.” Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ,Nemám muža,’ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.” Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.” Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.” Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.” Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.” Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?” Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?” Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Kristus?” Vyšli teda z mesta a šli k nemu. Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!” On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.” Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?” Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: ,Ešte štyri mesiace a bude žatva?’ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.” Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.” Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.”

Parémie na večierni

Jak 1, 1 - 12

Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspore. Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť. A vytrvalosť sa má ukázať v dokonalých skutkoch, aby ste boli dokonalí a neporušení a v ničom nezaostávali. Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju. Ale nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána; - muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní. Brat v nízkom postavení nech sa chváli svojím povýšením, bohatý zasa svojou úbohosťou, lebo sa pominie ako kvet trávy: vyjde slnko so svojou páľavou a vysuší trávu, jej kvet odpadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zvädne aj boháč na svojich cestách. Blažený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.

Jak 1, 13 - 27

Nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a keď je hriech dokonaný, splodí smrť. Nemýľte sa, bratia moji milovaní! Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani tieňa zmeny. On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia. Takže, bratia moji milovaní, každý človek nech je rýchly do počúvania, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, lebo muž v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blažený pre svoje skutky. Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame svoje srdce, toho nábožnosť je márna. Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta.

Jak 2, 1 - 13

Bratia moji, nespájajte vieru v nášho Pána slávy, Ježiša Krista, s nadŕžaním osobám. Lebo ak príde na vaše zhromaždenie muž so zlatým prsteňom a v skvostnom rúchu a príde aj chudobný v chatrnom odeve a vy si všimnete toho, ktorý je oblečený do skvostného rúcha, a poviete: „Ty sa posaď pekne tu!“, ale chudobnému poviete: „Ty si staň tam, alebo si sadni k mojej podnožke!“, vari nerobíte rozdiely medzi sebou a nestali ste sa zlomyseľnými sudcami?! Počúvajte, moji milovaní bratia! Nevyvolil Boh tých, čo sú vo svete chudobní, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva, ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú? A vy ste chudobného znevážili! Neutláčajú vás práve bohatí a nevláčia vás práve oni po súdoch? A nerúhajú sa práve oni vznešenému menu, ktoré sa vzývalo nad vami? Ak však uskutočňujete kráľovský zákon podľa Písma: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“, dobre robíte. Ale ak nadŕžate osobám, páchate hriech a zákon vás usvedčuje z priestupku. Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým. Lebo ten, ktorý povedal: „Nescudzoložíš,“ povedal aj: „Nezabiješ.“ A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestupuješ zákon. Hovorte a konajte ako tí, čo majú byť súdení podľa zákona slobody! Súd bez milosrdenstva čaká totiž toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Ale milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom.

18. týždeň

Pondelok 30. 4. 2018 meniny: Anastázia

Posviatok Polovice Päťdesiatnice - jej 30. deň. Svätý apoštol Jakub, brat svätého Jána Teológa.

Evanjelium na utierni:

Jn 67. začalo (21, 15 - 25)

= svätému Jakubovi.

Apoštol na liturgii:

30. začalo (Sk 12, 12 - 17)

= radové čítanie, a

29. začalo (Sk 12, 1 - 11)

= svätému Jakubovi.

Evanjelium na liturgii:

Jn 32. začalo (8, 42 - 51)

= radové čítanie, a

Lk 17. začalo (5, 1b - 11)

= svätému Jakubovi.

Evanjelium na utierni

Jn 67. začalo (21, 15 - 25)

V tom čase sa zmŕtvychvstalý Ježiš zjavil svojim učeníkom a spýtal sa Šimona Petra: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo?” Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.” Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma?” On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!” Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jonášov, máš ma rád?” Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?”, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.” To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!” Peter sa obrátil a videl, že za nimi ide učeník, ktorého Ježiš miloval, ten, čo sa pri večeri naklonil k jeho hrudi a spýtal sa: „Pane, kto ťa to zradí?” Keď ho teda Peter zazrel, povedal Ježišovi: „Pane, a čo bude s týmto?” Ježiš mu odpovedal: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!” A tak sa medzi bratmi rozchýrilo, že ten učeník neumrie. No Ježiš mu nepovedal: „Neumrie,” ale: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho?” To je ten učeník, ktorý o týchto veciach vydáva svedectvo a toto napísal. A vieme, že jeho svedectvo je pravdivé. Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.

Apoštol na liturgii

30. začalo (Sk 12, 12 - 17)

V tých dňoch, ako Peter uvažoval, došiel k domu Márie, matky Jána, ktorý sa volá Marek, kde boli mnohí zhromaždení a modlili sa. Keď zabúchal na dvere do nádvoria, vyšla dievčina menom Rodé a načúvala. Keď spoznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, ale vbehla dnu a oznamovala, že pri bráne stojí Peter. Oni jej povedali: „Šalieš!“ Ona však tvrdila, že je to tak. No oni vraveli: „To je jeho anjel.“ Ale Peter neprestával búchať. A keď otvorili a uvideli ho, žasli. Pokynul im rukou, aby boli ticho, a vyrozprával, ako ho Pán vyviedol z väzenia, a povedal: „Oznámte to Jakubovi a bratom.“ Potom vyšiel von a odišiel na iné miesto.

a

29. začalo (Sk 12, 1 - 11)

V tých dňoch kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov cirkvi, aby ich mučil. Jánovho brata Jakuba zabil mečom. A keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov. Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a dal ho strážiť štyrom strážam po štyroch vojakoch: po Pasche ho chcel predviesť ľudu. Petra teda strážili vo väzení. Ale cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho. V tú noc, keď ho mal Herodes predviesť, Peter spal medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a strážnici predo dvermi strážili väzenie. Tu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Vstaň rýchlo!“ A reťaze mu spadli z rúk. Anjel mu povedal: „Opáš sa a obuj si sandále!“ Keď to urobil, povedal mu: „Prehoď si plášť a poď za mnou!“ Vyšiel von a šiel za ním; ani nevedel, že je to skutočnosť, čo sa dialo skrze anjela. Myslel si, že má videnie. Prešli cez prvú i druhú stráž a došli k železnej bráne, čo vedie do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli ňou, a keď prešli jednou ulicou, anjel od neho hneď odišiel. Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: „Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky a zo všetkého, čo očakával židovský ľud.“

Evanjelium na liturgii

Jn 32. začalo (8, 42 - 51)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. Prečo nechápete moju reč? Preto, že nemôžete počuť moje slovo. Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži. Ale ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte. Kto z vás ma usvedčí z hriechu? Prečo mi neveríte, keď vám hovorím pravdu?! Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha.” Židia mu odpovedali: „Nehovoríme dobre, že si Samaritán a posadnutý zlým duchom?” Ježiš odvetil: „Ja nie som posadnutý zlým duchom, ale ctím si môjho Otca; a vy mňa znevažujete. Ja nehľadám svoju slávu, ale je, kto ju hľadá a súdi. Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.”

a

Lk 17. začalo (5, 1b - 11)

V tom čase, keď Ježiš stál pri Genezaretskom jazere, zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite vaše siete na lov!” Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.” Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.” Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí.” A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.