« »

Štvrtok 33. týždňa v Cezročnom období
alebo Výročie posviacky bazilík svätých Petra a Pavla, apoštolov
(ľubovoľná spomienka)

R.: Ukáž nám, Pane, cestu spásy.
Aleluja, aleluja, aleluja. Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov hlas.
R.: Pred očami pohanov vyjavil Pán svoju spásu.
Aleluja, aleluja, aleluja. Teba, Bože, chválime, teba, Pane, velebíme. Teba, Pane, oslavuje slávny zbor apoštolov.

Prvá kniha Machabejcov   −   1 Mach 2, 15-29

Budeme kráčať podľa zmluvy našich otcov

Do mesta Modin prišli kráľovskí posli a nútili k odpadu a k modloslužbe. Zhromaždilo sa k nim mnoho Izraelitov. Prišli aj Matatiáš a jeho synovia.

Kráľovskí posli sa ujali slova a povedali Matatiášovi: „Si v tomto meste význačný a vážený hodnostár, podporujú ťa tvoji synovia i bratia. Preto pristúp prvý a splň kráľov rozkaz, ako ho splnili všetky národy aj Júdovci a tí, čo zostali v Jeruzaleme. Potom budeš ty aj tvoji synovia patriť medzi kráľových priateľov a budete, ty aj tvoji synovia, poctení zlatom, striebrom a mnohými darmi.“

Matatiáš odpovedal zvýšeným hlasom: „Aj keď kráľa poslúchajú všetky národy v kráľovej ríši a odpadávajú od náboženstva svojich otcov a podriaďujú sa jeho nariadeniam, ja, moji synovia a moji bratia, my budeme kráčať podľa zmluvy našich otcov. Nech nám je Pán milostivý, aby sme neopustili zákon a ustanovenia. Kráľov rozkaz neposlúchneme a od nášho náboženstva sa neodchýlime ani napravo ani naľavo.“ Len čo to dopovedal, pred očami všetkých vystúpil akýsi Žid obetovať na oltári v Modine podľa kráľovho rozkazu.

Keď to Matatiáš videl, rozhorčením sa mu zachvelo vnútro, vzplanul spravodlivým hnevom, vrhol sa na neho a zabil ho pri oltári. Zabil aj kráľovho posla, ktorý nútil k obete, a oltár rozbúral. Horlil za zákon, ako kedysi Finés proti Zambrimu, Salomovmu synovi.

Potom Matatiáš volal silným hlasom v meste: „Poďte za mnou všetci, čo horlíte za zákon a chcete zostať verní zmluve!“ Utiekol so svojimi synmi do hôr a všetko, čo mali, zanechali v meste. Vtedy mnohí, čo túžili po spravodlivosti a práve, odišli bývať na púšť.

Kniha žalmov   −   Ž 50, 1-2. 5-6. 14-15

R.: Ukáž nám, Pane, cestu spásy.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril †
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ. *
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh: R.
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh. R.
„Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“ R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 19, 41-44

Aleluja, aleluja, aleluja. Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov hlas.
Kiež by si spoznalo, čo ti prináša pokoj

Keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu a zazrel mesto, plakal nad ním a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán, zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia.“

Skutky apoštolov   −   Sk 28, 11-16. 30-31

Tak sme prišli do Ríma

Po troch mesiacoch sme vyplávali na alexandrijskej lodi, čo zimovala na ostrove a mala v znaku Blížence. Prišli sme do Syrakúz a zostali sme tam tri dni. Potom sme stade odrazili a dostali sme sa do Régia. Na druhý deň začal viať južný vietor a za dva dni sme došli do Puteol. Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme u nich zostali sedem dní. A tak sme prišli do Ríma.

Dopočuli sa o nás tamojší bratia a prišli nám naproti až po Appiovo Fórum a k Trom Tabernám. Keď ich Pavol zazrel, vzdával Bohu vďaky a nadobudol úfnosť.

Keď sme prišli do Ríma, dovolili Pavlovi bývať oddelene len s vojakom, čo ho strážil.

Pavol potom zostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých, čo k nemu prichádzali. Ohlasoval Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi so všetkou odvahou a bez prekážky.

Kniha žalmov   −   Ž 98, 1. 2-3b. 3c-4. 5-6

R.: Pred očami pohanov vyjavil Pán svoju spásu.
Spievajte Pánovi pieseň novú, *
lebo vykonal veci zázračné.
Víťazstvo je dielom jeho pravice *
a jeho svätého ramena. R.
Pán oznámil svoju spásu, *
pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť.
Rozpamätal sa na svoju dobrotu *
a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu. R.
Uzreli všetky končiny zeme *
spásu nášho Boha.
Na chválu Božiu jasaj, celá zem; *
plesajte, radujte sa a hrajte. R.
Hrajte Pánovi na citare, *
na citare a na harfe zunivej.
Za hlaholu trúb a poľníc *
jasajte pred tvárou Kráľa a Pána. R.

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 14, 22-33

Aleluja, aleluja, aleluja. Teba, Bože, chválime, teba, Pane, velebíme. Teba, Pane, oslavuje slávny zbor apoštolov.
Rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode

Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim.

Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš.

Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli.

Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“

Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“

On povedal: „Poď!“

Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“

Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“