« »

Svätej Alžbety Uhorskej, rehoľníčky
(spomienka)

R.: Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane.
Aleluja, aleluja, aleluja. Ja som si vás vyvolil, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo, hovorí Pán.

Druhá kniha Machabejcov   −   2 Mach 7, 1. 20-31

Stvoriteľ sveta vám dá opäť dych a život

Zatkli sedem bratov aj ich matku. Kráľ ich dal trýzniť korbáčmi a remeňmi, a tak ich chcel donútiť jesť zakázané bravčové mäso.

Ale najväčší obdiv a úctivú spomienku si zaslúži ich matka. Veď videla za jediný deň zomierať sedem svojich synov a znášala to vyrovnane, pre nádej, ktorú mala v Pánovi. Každého osve povzbudzovala v materinskej reči. Naplnená hrdinským zmýšľaním svoju ženskú dušu upevňovala mužskou odvahou a hovorila im: „Neviem, ako ste sa objavili v mojom lone; ja som vám nedarovala ani dych ani život, ani vaše údy som neusporiadala ja, ale stvoriteľ sveta; on stvárňuje život človeka a dáva pôvod všetkému; on vám vo svojom milosrdenstve dá opäť dych a život, lebo vy teraz kvôli jeho zákonom nedbáte na seba.“

Antiochus bol presvedčený, že ním pohŕda, a ťažko znášal jej vyčítavý hlas. Už ostal len najmladší; a on ho nielen slovami prehováral, ale aj prísahou uisťoval, že ho urobí bohatým a šťastným, ak odpadne od otcovských zákonov, že bude jeho priateľom a zverí mu úrad. No mladík akoby ho ani nepočul. Preto si kráľ predvolal matku a naliehal na ňu, aby chlapca presvedčila a zachránila.

Keď ju dlho prehováral, sľúbila, že presvedčí svojho syna. Sklonila sa k nemu a na posmech ukrutnému tyranovi vravela v materinskej reči: „Syn môj, zmiluj sa nado mnou; ja som ťa deväť mesiacov nosila v živote, tri roky pridájala, živila som ťa a starostlivo opatrovala až do tohto veku. Prosím ťa, dieťa moje, pozri na nebo a na zem a na všetko, čo je v nich, a poznáš, že ich Boh stvoril z ničoho a že takisto povstalo ľudské pokolenie. Neboj sa tohoto kata, ale buď hoden svojich bratov a prijmi smrť, aby som ťa v deň onoho zmilovania opäť získala aj s tvojimi bratmi.“

Sotva prestala hovoriť, mladík vyhlásil: „Na čo čakáte? Kráľov rozkaz neposlúchnem; poslúcham iba príkazy zákona, ktorý dostali naši otcovia skrze Mojžiša. Ale ty, čo vymýšľaš to najhoršie proti Hebrejom, neujdeš Božej ruke.“

Kniha žalmov   −   Ž 17, 1. 5-6. 8+15

R.: Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane.
Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, *
všimni si moju prosbu pokornú.
Nakloň sluch k mojej modlitbe, *
čo plynie z perí úprimných. R.
Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, *
aby moje nohy nezakolísali.
K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. *
Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová. R.
Chráň ma ako zrenicu oka, *
skry ma v tôni svojich perutí.
Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár *
a až raz vstanem zo sna,
nasýtim sa pohľadom na teba. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 19, 11-28

Aleluja, aleluja, aleluja. Ja som si vás vyvolil, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo, hovorí Pán.
Prečo si nedal moje peniaze peňazomencom?

Ježiš pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: ‚Obchodujte, kým sa nevrátim!‘

Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: ‚Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.‘

Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal.

Prišiel prvý a vravel: ‚Pane, tvoja mína získala desať mín.‘ On mu povedal: ‚Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.‘

Prišiel druhý a vravel: ‚Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.‘ Aj tomuto povedal: ‚Ty maj moc nad piatimi mestami.‘ Iný prišiel a hovoril: ‚Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.‘

On mu povedal: ‚Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial? Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?‘

A tým, čo tam stáli, povedal: ‚Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.‘

Oni mu vraveli: ‚Pane, veď má desať mín!‘

Hovorím vám: ‚Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!‘“

Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.

KOŠICE: Svätej Alžbety Uhorskej, rehoľníčky – titul katedrály a patrónky mesta
(slávnosť iba v katedrále)

Prvé čítanie a žalm vybrať zo Spoločnej časti svätých a svätíc – L III, 772 n.
Aleluja, aleluja, aleluja. Nové prikázanie vám dávam, hovorí Pán; aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.

Prvý Jánov list   −   1 Jn 3, 14-18

Aj my sme povinní dávať život za bratov

Milovaní, my vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život.

Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov.

Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska?

Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 6, 27-38

Aleluja, aleluja, aleluja. Nové prikázanie vám dávam, hovorí Pán; aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.
Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!

Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. Každému, kto ťa prosí, daj a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť. Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!

Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté.

Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým.

Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám! Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“