« »

Pondelok 32. týždňa v Cezročnom období

R.: Veď ma, Pane, po ceste k večnosti.
Aleluja, aleluja, aleluja. Svieťte ako svetlá na svete a držte sa pevne slova života.

Kniha Múdrosti   −   Múd 1, 1-7

Múdrosť je duch, čo miluje človeka; Pánov duch napĺňa zemekruh

Milujte spravodlivosť, vy, čo súdite zem, dobromyseľne premýšľajte o Pánovi a hľadajte ho s úprimným srdcom, lebo sa dáva nájsť tým, čo ho nepokúšajú, a zjaví sa tým, čo v neho veria. Veď prevrátené myšlienky vzďaľujú od Boha a pokúšaná Moc odvrhuje hlupákov. Do zlovoľnej duše múdrosť nevkročí, ani v tele oddanom hriechu bývať nebude.

Veď svätý duch, učiteľ, uteká od pretvárky, vyhýba nerozumným myšlienkam a blížiaca sa neprávosť ho odháňa.

Múdrosť je duch, čo miluje človeka, ale nenechá bez trestu rúhača, čo sa previnil perami, lebo Boh je svedkom jeho vnútra, neklamne skúma jeho srdce a počúva, čo hovorí.

Veď Pánov duch napĺňa zemekruh a ten, čo udržuje všetko, pozná každý hlas.

Kniha žalmov   −   Ž 139, 1-3. 4-6. 7-8. 9-10

R.: Veď ma, Pane, po ceste k večnosti.
Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; *
ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: †
či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. *
A všetky moje cesty sú ti známe. R.
Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, *
ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
Obklopuješ ma spredu i zozadu *
a kladieš na mňa svoju ruku.
Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; *
je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť. R.
Kam môžem ujsť pred tvojím duchom *
a kam utiecť pred tvojou tvárou?
Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; *
ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. R.
I keby som si pripäl krídla zorničky *
a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
ešte aj tam ma tvoja ruka povedie *
a podchytí ma tvoja pravica. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 17, 1-6

Aleluja, aleluja, aleluja. Svieťte ako svetlá na svete a držte sa pevne slova života.
Keď sa sedem ráz vráti k tebe a povie: Ľutujem, odpusť mu

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. Dávajte si pozor!

Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu! A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: ‚Ľutujem,‘ odpusť mu!“

Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“

Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás.“