Nedeľa
29. august 2021
meniny: Nikola, Nikolaj
NEDEĽA 14. TÝŽDŇA PO PÄŤDESIATNICI. SŤATIE ÚCTYHODNEJ HLAVY ÚCTYHODNÉHO A SLÁVNEHO PROROKA, PREDCHODCU A KRSTITEĽA JÁNA - odporúčaný sviatok. 5. hlas, 3. utierňové evanjelium.
Evanjelium na utierni:
Mk 71. začalo (16, 9 - 20)
= radové o zmŕtvychvstaní.
Apoštol na liturgii:
170. začalo (2 Kor 1,21 - 2,4)
= radové čítanie, a
33. začalo (Sk 13, 25 - 33a)
= Jánovi Predchodcovi.
Evanjelium na liturgii:
Mt 89. začalo (22, 1 - 14)
= radové čítanie,
Mk 24. začalo (6, 14 - 30)
= Jánovi Predchodcovi.
Evanjelium na utierni
Mk 71. začalo (16, 9 - 20)
V tom čase, keď Ježiš ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali. Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili. Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. Aj oni to išli zvestovať ostatným, ale ani im neuverili. Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. A povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.” Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha. Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali. Amen.
Apoštol na liturgii
170. začalo (2 Kor 1,21 - 2,4)
Bratia, Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha. Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z ohľadu na vás už neprišiel do Korintu. Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale prispieť k vašej radosti, veď vďaka viere stojíte. Rozhodol som sa, sám v sebe, že k vám zasa nepôjdem so zármutkom. Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som ja zarmútil? A toto som vám napísal, aby ma, až prídem, nezarmútili tí, z ktorých by som mal mať radosť; lebo vám všetkým verím, že moja radosť je radosťou vás všetkých. Veď som vám písal vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.
a
33. začalo (Sk 13, 25 - 33a)
V tých dňoch, keď Ján končil svoj beh, hovoril: ,Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale, hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať sandále na nohách.‘ Muži, bratia, synovia Abrahámovho rodu, a tí, čo sa u vás boja Boha, nám bolo poslané toto slovo spásy. Lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia ho nepoznali, odsúdili ho, a tak splnili slová Prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. A hoci nenašli nič, za čo by si zasluhoval smrť, dožadovali sa od Piláta, aby ho dal zabiť. A keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych a on sa mnoho dní zjavoval tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema, a teraz sú jeho svedkami pred ľudom. A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša.
Evanjelium na liturgii
Mt 89. začalo (22, 1 - 14)
Pán povedal toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli prísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!’ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.’ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?’ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plača škrípanie zubami.’ Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.”
Mk 24. začalo (6, 14 - 30)
V tom čase sa o Ježišovi dopočul kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.” Iní hovorili: „To je Eliáš.” A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov.” Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.” Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!” Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.” A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.” Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?” A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.” Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.” Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu. Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili.