« »

Svätého Ireneja, biskupa a mučeníka
(spomienka)

R.: Milostivý a milosrdný je Pán.
Aleluja, aleluja, aleluja. Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov hlas.

Kniha Genezis   −   Gn 18, 16-33

Chceš naozaj zahubiť spravodlivého s bezbožným?

Mužovia sa z údolia Mambreho pobrali a zamierili k Sodome. Abrahám išiel s nimi odprevadiť ich.

A Pán povedal: „Môžem pred Abrahámom tajiť, čo chcem urobiť?! Veď z neho má byť veľký a mocný národ a v ňom majú byť požehnané všetky národy zeme. Lebo jeho som si vyvolil, aby svojim synom a svojmu domu po sebe prikázal zachovávať Pánovu cestu a konať podľa spravodlivosti a práva, aby Pán mohol splniť na Abrahámovi všetko, čo mu sľúbil.“

Preto Pán povedal: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim a pozriem sa, či naozaj robia tak, ako znie žaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť.“

Muži sa odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám stále ešte stál pred Pánom.

Pristúpil bližšie a povedal: „Chceš naozaj zahubiť spravodlivého s bezbožným? A keby bolo v meste päťdesiat spravodlivých, zahubil by si ich a neodpustil by si mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom?

Nech je ďaleko od teba urobiť niečo také: spravodlivého usmrtiť s bezbožným. Spravodlivý by bol na tom rovnako ako bezbožný. To nech je ďaleko od teba. Vari ten, čo súdi celú zem, nebude konať spravodlivo?“

Pán mu povedal: „Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, odpustím kvôli nim celému mestu.“

Abrahám povedal: „Opovážil som sa rozprávať so svojím Pánom, hoci som len prach a popol. Čo ak bude spravodlivých o päť menej ako päťdesiat? Zničíš kvôli piatim celé mesto?“

„Nezničím,“ odpovedal, „ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“

Abrahám mu znova povedal: „A čo ak sa ich tam nájde len štyridsať?“

Odpovedal: „Kvôli štyridsiatim ich nezničím.“

„Nehnevaj sa, prosím, Pán môj,“ pokračoval ďalej, „že ešte hovorím: A ak sa ich tam nájde len tridsať?“

Odpovedal: „Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.“

Abrahám povedal: „Opovážil som sa rozprávať so svojím Pánom: Čo ak sa ich tam nájde dvadsať?“

Pán odpovedal: „Nezahubím ich kvôli dvadsiatim.“

„Prosím, nech sa nehnevá môj Pán,“ pokračoval, „že ešte raz prehovorím: A čo ak sa ich tam nájde len desať?“

Odpovedal: „Kvôli desiatim ich nezahubím.“

Keď sa Pán prestal rozprávať s Abrahámom, odišiel a Abrahám sa vrátil na svoje miesto.

Kniha žalmov   −   Ž 103, 1-2. 3-4. 8-9. 10-11

R.: Milostivý a milosrdný je Pán.
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a nezabúdaj na jeho dobrodenia. R.
Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, *
on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby, *
on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou. R.
Milostivý a milosrdný je Pán, *
zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
nevyčíta nám ustavične naše chyby, *
ani sa nehnevá naveky. R.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *
ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.
Lebo ako vysoko je nebo od zeme, *
také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. R.

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 8, 18-22

Aleluja, aleluja, aleluja. Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov hlas.
Poď za mnou

Keď Ježiš videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal preplaviť sa na druhý breh. Tu k nemu pristúpil istý zákonník a povedal mu: „Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“

Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“

Iný, jeden z jeho učeníkov, mu povedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“

Ale Ježiš mu povedal: „Poď za mnou a nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych.“

Svätých Petra a Pavla, apoštolov
(slávnosť)

R.: Po celej zemi rozlieha sa ich hlas.
Aleluja, aleluja, aleluja. Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa mám rád.

Skutky apoštolov   −   Sk 3, 1-10

Čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!

Peter a Ján vystupovali o tretej hodine do chrámu na popoludňajšiu modlitbu.

Práve prinášali istého muža, ktorý bol od narodenia chromý. Denne ho kládli k chrámovej bráne, ktorá sa volá Krásna, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. Keď videl vchádzať do chrámu Petra a Jána, prosil, aby mu dali almužnu.

Peter sa naň s Jánom zahľadel a povedal: „Pozri sa na nás!“ On sa na nich pozrel a čakal, že od nich niečo dostane.

Ale Peter povedal: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ Chytil ho za pravú ruku a zodvihol ho.

Vtom mu spevneli nohy a členky, vyskočil, postavil sa a chodil. Vošiel s nimi do chrámu, chodil, vyskakoval a chválil Boha.

Všetok ľud videl, ako chodí a chváli Boha, a poznali ho, že je to ten, čo sedával pri Krásnej bráne chrámu a žobral. A naplnil ich úžas a vzrušenie nad tým, čo sa s ním stalo.

Kniha žalmov   −   Ž 19, 2-3. 4-5

R.: Po celej zemi rozlieha sa ich hlas.
Nebesia rozprávajú o sláve Boha *
a obloha hlása dielo jeho rúk.
Deň dňu o tom podáva správu *
a noc noci to dáva na známosť. R.
Nie sú to slová, nie je to reč, *
ktorá by sa nedala počuť.
Po celej zemi rozlieha sa ich hlas *
a ich slová až po končiny sveta. R.

List Galaťanom   −   Gal 1, 11-20

Boh si ma už v živote matky vybral

Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista.

Veď ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov.

Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou, ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku.

Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní. Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata.

A čo vám píšem, hovorím pred Bohom, že neklamem.

Evanjelium podľa Jána   −   Jn 21, 15-19

Aleluja, aleluja, aleluja. Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa mám rád.
Pas moje baránky! Pas moje ovce!

Keď sa Ježiš zjavil svojim učeníkom a jedol s nimi, opýtal sa Šimona Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“

Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“

Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky!“

Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“

On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“

Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“

Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“

Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“

Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!

Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha.

Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!“