« »

Štvrtok šiesteho týždňa Veľkého pôstu – 39. deň Štyridsiatnice.
ZVESTOVANIE NAŠEJ PRESVÄTEJ VLÁDKYNI, BOHORODIČKE MÁRII, VŽDY PANNE – prikázaný sviatok.

Evanjelium na utierni: = zo sviatku Zvestovania.

Parémia na 6. hodinke: = z daného dňa.

Parémie na večierni s liturgiou sv. Jána Zlatoústeho: ; ; ; = dve z daného dňa a dve sviatku Zvestovania.
Apoštol na večierni s liturgiou sv. Jána Zlatoústeho: = zo sviatku Zvestovania.
Evanjelium na večierni s liturgiou sv. Jána Zlatoústeho: = zo sviatku Zvestovania.

Lk 4. začalo (1, 39 – 49. 56)

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Svätý Duch. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blažená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.” Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobníčky. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.” Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

Iz 65, 8 – 16b

Takto hovorí Pán: Ako keď sa nájde mušt na strapci a povie sa: Neznič to, lebo je v ňom požehnanie!, tak urobím kvôli svojim sluhom, aby nebolo všetko zničené. Vyvediem z Jakuba potomstvo a z Júdu vládcu svojich vrchov, budú tam vládnuť moji vyvolení a moji sluhovia tam budú bývať. Sáron bude košariskom stáda a dolina Achor ležiskom dobytka pre môj ľud, ktorý ma hľadal. Vy však, čo ste opustili Pána, čo ste zabudli na môj svätý vrch, čo ste, prestierali stôl pre Gada a napĺňali nápoj Ménimu, určím vás pod meč, všetci sa zhrbíte na popravu, lebo som volal, a neodpovedali ste, hovoril som, a nepočúvali ste, lež robili ste, čo je v mojich očiach zlé, a vyvolili ste si, čo som nechcel.“ Preto takto hovorí Pán: Hľa, moji sluhovia budú jesť, ale vy budete hladovať, hľa, moji sluhovia budú piť, ale vy budete žízniť, hľa, moji sluhovia sa budú radovať, a vy sa budete hanbiť, hľa, moji sluhovia budú plesať od blaženosti srdca, vy však budete volať od žalosti srdca a kvíliť budete zlomeným duchom. A zanecháte svoje meno ako kliatbu mojim vyvoleným: Pán ťa usmrtí, ale svojich sluhov nazve iným menom. Kto sa bude žehnať na zemi, bude sa žehnať verným Bohom.

Gn 46, 1 – 7

Izrael sa vydal na cestu so všetkým, čo mal, a keď došiel do Bersaby, priniesol obetu Bohu svojho otca Izáka. Tu povedal Boh Izraelovi v nočnom videní: „Jakub, Jakub!“ On odpovedal: „Tu som!“ A on hovoril: „Ja som Boh, Boh tvojho otca. Neboj sa zostúpiť do Egypta, lebo tam z teba urobím veľký národ. Ja sám pôjdem s tebou do Egypta a ja sám ťa aj vyvediem odtiaľ a Jozef ti vlastnou rukou zatlačí oči.“ Potom sa Jakub pobral z Bersaby. A Izraelovi synovia vyložili svojho otca Jakuba aj svoje deti a ženy na vozy, ktoré poslal faraón, aby ho odviezli. Vzali so sebou aj svoje stáda a všetko, čo nadobudli v krajine Kanaán, a tak prišli do Egypta – Jakub a všetko jeho potomstvo s ním: so svojimi synmi a vnukmi, so svojimi dcérami a vnučkami: so všetkým svojím potomstvom prišiel do Egypta.

Prís 23,15 – 24,5

Ak bude múdre tvoje srdce, syn môj, radovať sa bude moje srdce tiež a moje vnútro bude plesať, keď budú tvoje pery správne veci hovoriť. Nech neroznecuje sa tvoje srdce kvôli hriešnikom, no v bázni pred Pánom každý deň, lebo (ti) kynie budúcnosť a tvoja nádej nazmar nevyjde. Počúvaj, syn môj, aby si bol skúsený, a rovnou cestou svoje srdce veď! Nepatri k tým, čo spíjajú sa vínom, ani k tým, ktorí nevedia sa najesť mäsa dosýta. Bo schudobnie pijan i ten, čo sa objedá, a ospanlivosť odieva do handier. Poslúchaj svojho otca, ktorý je ti rodičom, a nepohŕdaj svojou matkou na jej staré dni! Získavaj pravdu a nepredávaj ju, múdrosť, náuku a rozumnosť! Radosťou plesá otec spravodlivého a rodič syna múdreho sa kochá v ňom. Nech kochajú sa v tebe tvoj otec a tvoja mať a nech sa teší tvoja rodička! Daj mi, syn môj, svoje srdce, bár by tvoje oči nachádzali v mojich cestách záľubu! Bo jamou hlbokou je smilnica a úzkou studnicou je cudzoložnica. Aj ona striehne ako zákerník a rozmnožuje medzi ľuďmi tých, čo robia neverne. Kto bedáka? Kto vraví: Jaj!? Ktože sa vadí? Kto sa sťažuje? Kto bez príčiny rany tŕži? Ktože má oči zmútené? Tí, čo sa (dlho) bavia pri víne, čo chodia vychutnávať víno miešané. Nepozeraj ty na víno, jak skvie sa nachovo, ako sa blýska v pohári! Kĺže sa (dolu hrdlom) lahodne, lež naposledok štipne ako had a uhryzne ako zmija. Oči ti budú vidieť veci čudesné a tvoje srdce bude myslieť na pochabosti. Budeš sťa ten, čo na šírave mora spí, ako námorník, čo spí v koši na sťažni. „Nabili ma, a nebolelo ma, natĺkli ma, a nič som necítil. – Kedy sa zobudím? Pôjdem ho hľadať zas.“ Nezáviď ľuďom zlým a nežiadaj si s nimi obcovať! Lebo ich srdce myslí na zbojstvo, ich pery vyslovujú trápenie. Múdrosťou buduje sa dom a rozumnosťou býva upevňovaný. Vedomosťou sa naplňujú komory všakovým hodnotným a krásnym imaním. Múdry chlap je viac ako moc a umný človek viac než sila mohutná.

Ex 3, 2 – 8

Mojžiš došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: „Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí.“ Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ I hovoril mu: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. A Pán mu povedal: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom.“

Prís 8, 22 – 30

Pán vládol nado mnou od počiatku svojich ciest, prv ako stvoril od pradávna čokoľvek. Od večnosti som ustanovená, od počiatku, prv ako povstal svet. Nebolo ešte morských priehlbní, keď som sa ja už zrodila, nebolo ešte žriediel obťažených vodami. Prv ako sa vrchy vhrúžili, pred pahorkami som sa zrodila. Prv ako nivy urobil a planiny a prvé hrudy na zemekruhu. Keď zhotovoval nebesia, bola som tam, keď odmeriaval klenbu nad priehlbinami morskými, keď upevňoval mraky vo výši, keď dával dužieť žriedlam morskej hlbiny, keď vymedzoval moru jeho hranicu, aby vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme, ja som bola uňho chovankou, bola som deň po deň jeho rozkošou a hrala som sa pred ním v každý čas.

306. začalo (Hebr 2, 11 – 18)

Bratia, ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí: „Tvoje meno zvestujem svojim bratom a uprostred cirkvi ťa budem ospevovať.“ Ďalej: „Ja budem v neho dúfať.“ A zasa: „Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh.“ A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.

Lk 3. začalo (1, 24 – 38)

V tých dňoch Alžbeta, Zachariášova manželka, počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.” V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Raduj sa, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami.” Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.” Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?” Anjel jej odpovedal: „Svätý Duch zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sväté, bude sa volať Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.” Mária povedala: „Hľa, služobníčka Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.” Anjel potom od nej odišiel.