« »

Štvrtok 33. (32.) týždňa po Päťdesiatnici.
Odovzdanie sviatku Bohozjavenia.
/Pamiatka odchodu do večnosti svätej apoštolom rovnej Niny, osvietiteľky Gruzínska./

Apoštol na liturgii: = radové čítanie.
Evanjelium na liturgii: = radové čítanie.

56. začalo (Jak 4,7 – 5,9)

Milovaní, podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás. Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ. Precíťte svoju úbohosť, žiaľte a plačte. Váš smiech nech sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. Pokorte sa pred Pánom a on vás povýši. Bratia, neosočujte jeden druhého. Kto osočuje brata alebo svojho brata posudzuje, osočuje zákon a odsudzuje zákon. Ale ak odsudzuješ zákon, nie si plniteľ zákona, ale sudca. Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý môže spasiť i zahubiť. Ale kto si ty, že súdiš blížneho? A teraz vy, čo hovoríte: „Dnes alebo zajtra pôjdeme do toho a toho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať,“ – vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne. Namiesto toho by ste mali hovoriť: „Ak Pán bude chcieť, budeme žiť a urobíme toto alebo ono.“ Ale vy sa teraz chválite vo svojej pýche; a každá takáto chvála je zlá. Kto teda vie dobre robiť a nerobí, má hriech. A vy, boháči, plačte a kvíľte nad biedami, ktoré prichádzajú na vás! Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo rozožrali mole. Vaše zlato a striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude svedčiť proti vám a zožerie vám telo ako oheň. Nahromadili ste si poklady v posledných dňoch. Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána zástupov. Tu na zemi ste hodovali a hýrili. Vykŕmili ste si srdcia na deň zakáľačky. Odsúdili ste a zabili spravodlivého; a on vám neodporuje. Buďte teda, bratia, trpezliví až do Pánovho príchodu. Pozrite: aj roľník čaká na vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane včasný i neskorý dážď. Buďte aj vy trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa priblížil. Nesťažujte sa, bratia, jeden na druhého, aby ste neboli odsúdení. Hľa, sudca stojí predo dvermi.

Mk 52. začalo (11, 27 – 33)

V tom čase Ježiš prišiel do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší a pýtali sa ho: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal moc, aby si to robil?” Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!” Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: ‚Prečo ste mu teda neuverili?’ Ale ak povieme: Od ľudí,“ – to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.” A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.”