Nedeľa
27. december 2020
meniny: Filoména
NEDEĽA PO KRISTOVOM NARODENÍ - pamiatka svätých a spravodlivých Jozefa Snúbenca, Dávida Kráľa a Jakuba, Božieho brata. NEDEĽA 30. (31.) TÝŽDŇA PO PÄŤDESIATNICI. Posviatok Narodenia Ježiša Krista. ( Svätý apoštol, prvomučeník a archidiakon Štefan.) (Náš prepodobný otec a vyznávač Teodor Popísaný, brat Teofana, tvorcu kánonov.) 5. hlas, 8. utierňové evanjelium.
Evanjelium na utierni:
Jn 64. začalo (20, 11 - 18)
= radové o zmŕtvychvstaní.
Apoštol na liturgii:
200. začalo (Gal 1, 11 - 19)
= z nedele po Narodení, a
280. začalo od polovice (1 Tim 1, 15 - 17)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii:
Mt 4. začalo (2, 13 - 23)
= z nedele po Narodení, a
Lk 93. začalo (18, 35 - 43)
= radové čítanie.
Evanjelium na utierni
Jn 64. začalo (20, 11 - 18)
V tom čase Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?” Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.” Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?” Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.” Ježiš ju oslovil: „Mária!” Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,” čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Nedotýkaj sa ma, veď som ešte nevystúpil k svojmu Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.” Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom, že videla Pána a že jej toto povedal.
Apoštol na liturgii
200. začalo (Gal 1, 11 - 19)
Bratia, oznamujem vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista. Veď ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov. Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou, ani som nevystúpil do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku. Až po troch rokoch som vystúpil do Jeruzalema, aby som videl Petra, a zostal som uňho pätnásť dní. Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata.
a
280. začalo od polovice (1 Tim 1, 15 - 17)
Syn Timotej, toto slovo je spoľahlivé a úplne vierohodné: Kristus Ježiš prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich. Ale dosiahol som milosrdenstvo, aby na mne na prvom ukázal Ježiš Kristus všetku trpezlivosť ako príklad pre tých, čo v neho uveria pre večný život. Kráľovi vekov, neporušiteľnému, neviditeľnému, jedinému Bohu česť a sláva na veky vekov. Amen.
Evanjelium na liturgii
Mt 4. začalo (2, 13 - 23)
Keď mudrci odišli, Jozefovi sa vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.” On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán skrze proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.” Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „V Ráme bolo počuť hlas, plač, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet.” Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: „Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.” On vstal, vzal dieťa i jeho matku a prišiel do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaos namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do Galilejského kraja. Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.”
a
Lk 93. začalo (18, 35 - 43)
V tom čase, keď sa Ježiš približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.” Tu vykríkol: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: „Čo chceš, aby som ti urobil?” On odpovedal: „Pane, aby som videl.” A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.” A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.