« »

Streda 33. týždňa v Cezročnom období
alebo Výročie posviacky bazilík svätých Petra a Pavla, apoštolov
(ľubovoľná spomienka)

R.: Svätý, svätý, svätý je Boh, Pán Boh všemohúci.
Aleluja, aleluja, aleluja. Ja som si vás vyvolil, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo, hovorí Pán.
R.: Pred očami pohanov vyjavil Pán svoju spásu.
Aleluja, aleluja, aleluja. Teba, Bože, chválime, teba, Pane, velebíme. Teba, Pane, oslavuje slávny zbor apoštolov.

Zjavenie apoštola Jána   −   Zjv 4, 1-11

Svätý Pán Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde

Ja, Ján, som videl: Hľa, otvorené dvere na nebi a ten prvý hlas, ktorý som už počul ako zvuk poľnice, keď so mnou hovoril, povedal: „Vystúp sem a ukážem ti, čo sa má stať potom!“ Hneď som bol vo vytržení: A hľa, na nebi stál trón a na tróne On, Sediaci.

Ten, čo sedel, vyzeral ako jaspisový a sardionový kameň. Okolo trónu bola dúha, na pohľad ako smaragd. Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na trónoch sedelo dvadsaťštyri starcov odetých do bieleho rúcha a na hlavách mali zlaté vence.

Z trónu vychádzali blesky, hukot a hrmenie; pred trónom horelo sedem lámp, čo je sedem Božích duchov, a pred trónom bolo čosi ako sklené more podobné krištáľu.

A v strede pred trónom i okolo trónu boli štyri živé bytosti, plné očí spredu i zozadu. Prvá bytosť sa podobala levovi, druhá bytosť sa podobala býkovi, tretia bytosť mala tvár ako človek a štvrtá bytosť sa podobala letiacemu orlovi. A každá z týchto štyroch bytostí mala šesť krídel, dookola i znútra boli plné očí a vo dne v noci bez prestania volali: „Svätý, svätý, svätý, Pán Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde!“

A vždy, keď tie bytosti vzdali slávu, česť a vďaku Sediacemu na tróne, Žijúcemu na veky vekov, padli dvadsiati štyria starci pred Sediacim na tróne, klaňali sa Žijúcemu na veky vekov, hádzali svoje vence pred trón a volali: „Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci: z tvojej vôle boli a sú stvorené.“

Kniha žalmov   −   Ž 150, 1-2. 3-4. 5

R.: Svätý, svätý, svätý je Boh, Pán Boh všemohúci.
Chváľte Pána v jeho svätyni, *
chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.
Chváľte ho za jeho činy mohutné, *
chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť. R.
Chváľte ho zvukom poľnice, *
chváľte ho harfou a citarou.
Chváľte ho bubnom a tancom, *
chváľte ho lýrou a flautou. R.
Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, †
chváľte ho jasavými cimbalmi; *
všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 19, 11-28

Aleluja, aleluja, aleluja. Ja som si vás vyvolil, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo, hovorí Pán.
Prečo si nedal moje peniaze peňazomencom?

Ježiš pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: ‚Obchodujte, kým sa nevrátim!‘

Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: ‚Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.‘

Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal.

Prišiel prvý a vravel: ‚Pane, tvoja mína získala desať mín.‘ On mu povedal: ‚Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.‘

Prišiel druhý a vravel: ‚Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.‘ Aj tomuto povedal: ‚Ty maj moc nad piatimi mestami.‘ Iný prišiel a hovoril: ‚Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.‘

On mu povedal: ‚Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial? Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?‘

A tým, čo tam stáli, povedal: ‚Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.‘

Oni mu vraveli: ‚Pane, veď má desať mín!‘

Hovorím vám: ‚Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!‘“

Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.

Skutky apoštolov   −   Sk 28, 11-16. 30-31

Tak sme prišli do Ríma

Po troch mesiacoch sme vyplávali na alexandrijskej lodi, čo zimovala na ostrove a mala v znaku Blížence. Prišli sme do Syrakúz a zostali sme tam tri dni. Potom sme stade odrazili a dostali sme sa do Régia. Na druhý deň začal viať južný vietor a za dva dni sme došli do Puteol. Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme u nich zostali sedem dní. A tak sme prišli do Ríma.

Dopočuli sa o nás tamojší bratia a prišli nám naproti až po Appiovo Fórum a k Trom Tabernám. Keď ich Pavol zazrel, vzdával Bohu vďaky a nadobudol úfnosť.

Keď sme prišli do Ríma, dovolili Pavlovi bývať oddelene len s vojakom, čo ho strážil.

Pavol potom zostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých, čo k nemu prichádzali. Ohlasoval Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi so všetkou odvahou a bez prekážky.

Kniha žalmov   −   Ž 98, 1. 2-3b. 3c-4. 5-6

R.: Pred očami pohanov vyjavil Pán svoju spásu.
Spievajte Pánovi pieseň novú, *
lebo vykonal veci zázračné.
Víťazstvo je dielom jeho pravice *
a jeho svätého ramena. R.
Pán oznámil svoju spásu, *
pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť.
Rozpamätal sa na svoju dobrotu *
a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu. R.
Uzreli všetky končiny zeme *
spásu nášho Boha.
Na chválu Božiu jasaj, celá zem; *
plesajte, radujte sa a hrajte. R.
Hrajte Pánovi na citare, *
na citare a na harfe zunivej.
Za hlaholu trúb a poľníc *
jasajte pred tvárou Kráľa a Pána. R.

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 14, 22-33

Aleluja, aleluja, aleluja. Teba, Bože, chválime, teba, Pane, velebíme. Teba, Pane, oslavuje slávny zbor apoštolov.
Rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode

Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim.

Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš.

Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli.

Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“

Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“

On povedal: „Poď!“

Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“

Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“