« »

Streda 19. (20.) týždňa po Päťdesiatnici.
Svätí mučeníci Sergej a Bakchus.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätým Sergejovi a Bakchovi.
Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätým Sergejovi a Bakchovi.

243. začalo (Flp 2, 24 – 30)

Bratia, dúfam v Pánovi, že aj ja sám čoskoro prídem. Ale pokladal som za nutné poslať k vám Epafrodita, môjho brata, spolupracovníka a spolubojovníka a vášho vyslanca a služobníka v mojich potrebách, veď túžil vidieť vás všetkých a znepokojoval sa, lebo ste sa dopočuli, že ochorel. A naozaj bol chorý až na smrť, ale Boh sa nad ním zmiloval, a nielen nad ním, ale aj nado mnou, aby som nemal zármutok na zármutok. Preto som ho čím prv poslal, aby ste sa znova radovali, keď ho uvidíte, a ja aby som nemal zármutok. Prijmite ho teda v Pánovi s veľkou radosťou a takýchto si vážte! Veď on sa pre Kristovo dielo priblížil až k smrti a svoj život vystavil nebezpečenstvu, aby doplnil to, čo chýbalo vašej službe voči mne.

330. začalo (Hebr 11,33 – 12,2a)

Bratia, všetci svätí vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia, levom zapchávali tlamy, uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, mužneli v boji, na útek zaháňali cudzie šíky; ženy dostali svojich mŕtvych vzkriesených. Iní boli mučení, ale neprijali oslobodenie, aby dosiahli lepšie, vzkriesenie. Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie; kameňovali ich, rozpiľovali ich, umierali pod mečom; túlali sa v ovčích a kozích kožiach, núdzni, utláčaní a sužovaní. Oni, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšti a po horách, po jaskyniach a zemských roklinách. A títo všetci, hoci sa vierou osvedčili, nedosiahli prisľúbenia, lebo Boh prichystal pre nás niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás. Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery.

Lk 28. začalo (6,46 – 7,1)

Pán povedal: „Čo ma oslovujete: ‚Pane, Pane,’ keď nerobíte, čo hovorím? Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich. Podobá sa človekovi, ktorý staval dom. Hlboko kopal a základy položil na skale. Keď potom prišla povodeň, na dom narazila voda, no nemohla ním pohnúť, lebo bol dobre postavený. Ale kto ich počúva, a neuskutočňuje, podobá sa človekovi, ktorý si postavil dom na zemi bez základu. Keď naň narazila voda, hneď sa zrútil a z domu zostalo veľké rumovisko.” Keď skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma.

Lk 106. začalo (21, 12 – 19)

Pán povedal svojim učeníkom: Dajte si pozor na ľudí: Položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda vo svojich srdciach, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život.