« »

Sobota 25. týždňa v Cezročnom období
alebo Svätých Kozmu a Damiána, mučeníkov
alebo Panny Márie v sobotu
(ľubovoľná spomienka)

R.: Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie.
Aleluja, aleluja, aleluja. Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom zjavil život.

Kniha Kazateľ   −   Kaz 11, 9 – 12, 8

Mysli na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, kým sa nevráti prach do zeme a duch sa nenavráti k Bohu

Raduj sa, junák, vo svojej mladosti, nech je šťastné tvoje srdce v dňoch tvojich mladých liet. Kráčaj po cestách svojho srdca, kam ťa tvoje oči povedú. Ale vedz, že za to všetko Boh ťa na súd predvolá. Odstráň starosti zo svojho srdca a svoje telo chráň pred chorobou, lebo mladosť a bujarosť sú márne.

Mysli na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, prv, ako príde čas zármutku a priblížia sa roky, o ktorých povieš: „Tie nemám rád.“ Mysli na neho, kým sa ti nezatemní slnko i svetlo, mesiac a hviezdy a nevrátia sa mrákavy po daždi.

Keď sa ti začnú chvieť strážcovia domu a sklátia sa muži udatní, ženy, čo melú, ustanú v práci, lebo ich je málo, a tma zaľahne na tie, čo vyzerajú oknami, keď sa ti zavrú dvere od ulice a oslabne vrzgot žarnova, keď sa vstáva na spev vtáčika a utíchnu všetky dcéry spevavé; budú sa báť výšok a ľakať sa budú na cestách. Mandľovník zakvitne, kobylka sa bude plaziť a kapara sa rozsype, lebo človek pôjde do svojho večného domova a po námestí budú chodiť oplakávači.

Mysli na neho, kým sa nepretrhne strieborný povrazec a nerozbije zlatá čaša, kým nepraskne džbán pri prameni a nezlomí sa koleso na studni, kým sa nevráti prach do zeme, kde bol predtým, a duch sa nenavráti k Bohu, ktorý ho dal.

Márnosť nad márnosť, hovorí Kazateľ, všetko je márnosť.

Kniha žalmov   −   Ž 90, 3-4. 5-6. 12-13. 14+17

R.: Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie.
Človeka vraciaš do prachu *
a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *
a ako jedna nočná stráž. R. 
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *
sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, *
večer vädne a usychá. R. 
Nauč nás rátať naše dni, *
aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi. R. 
Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.
Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †
upevňuj dielo našich rúk, *
dielo našich rúk upevňuj! R. 

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 9, 43b-45

Aleluja, aleluja, aleluja. Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom zjavil život.
Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí. Báli sa ho opýtať na to slovo

Keď sa všetci divili všetkému, čo Ježiš robil, povedal svojim učeníkom: „Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“

Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.