« »

Piatok 15. týždňa po Päťdesiatnici.
Posviatok Narodenia presvätej Bohorodičky.
Naša prepodobná matka Teodora Alexandrijská.
Svätý hieromučeník Autonomos – presun z nasledujúceho dňa.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho pondelka, prípadne aj = svätej Teodore.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho pondelka, prípadne aj = svätej Teodore.

210. začalo (Gal 4, 8 – 21)

Bratia, keď ste nepoznali Boha, slúžili ste tým, čo v skutočnosti nie sú bohmi. Ale teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh pozná vás, ako to, že sa znova vraciate k slabým a úbohým živlom a chcete im zasa slúžiť ako predtým?! Zachovávate dni, mesiace, obdobia a roky! Bojím sa o vás, či som sa azda nenamáhal medzi vami nadarmo. Bratia, prosím vás, buďte ako ja, veď aj ja som ako vy. Ničím ste mi neublížili. A viete, že som vám prvý raz v telesnej slabosti hlásal evanjelium. A touto svojou skúškou vzhľadom na moje telo ste nepohrdli, ani ste ju neodmietli, ale prijali ste ma ako Božieho anjela, ako Krista Ježiša. Kdeže je teda vaša blaženosť? Veď vám dosvedčujem, že keby to bolo bývalo možné, boli by ste si vylúpili oči a dali ich mne. Stal som sa vaším nepriateľom, keď vám hovorím pravdu? Horlia za vás nedobre, chcú vás odlúčiť, aby ste za nich horlili. Dobre je vždy horliť za dobro, a nielen vtedy, keď som u vás. Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. Teraz by som chcel byť u vás a zmeniť svoj hlas, lebo neviem, čo s vami. Povedzte mi vy, čo chcete byť pod zákonom: nepočujete zákon?

211. začalo (Gal 4,28 – 5,10)

Bratia, my sme deťmi prisľúbenia ako Izák. Ale ako vtedy ten, čo sa narodil podľa tela, prenasledoval toho, čo sa narodil podľa ducha, tak aj teraz. Čo však hovorí Písmo? „Vyžeň otrokyňu i jej syna, lebo syn otrokyne nebude dedičom so synom slobodnej.“ A tak, bratia, nie sme deťmi otrokyne, ale slobodnej. Túto slobodu nám vydobyl Kristus. Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva. Ja, Pavol, vám hovorím, že ak sa dáte obrezať, Kristus vám nič neprospeje. A každému, kto sa dá obrezať, znova dosvedčujem, že je povinný zachovávať celý zákon. Vy, čo chcete byť ospravedlnení zo zákona, odtrhli ste sa od Krista, vypadli ste z milosti. Veď my v Duchu očakávame nádej spravodlivosti z viery. Lebo v Kristovi Ježišovi ani obriezka nič neznamená, ani neobriezka, ale viera činná skrze lásku. Dobre ste bežali. Kto vás zadržal, aby ste odporovali pravde? Toto navádzanie nie je od toho, ktorý vás volá. Trochu kvasu prekvasí celé cesto. Ja vám dôverujem v Pánovi, že nebudete nijako inak zmýšľať. Ale ten, čo vás mätie, odnesie si odsúdenie, nech je to ktokoľvek.

208. začalo (Gal 3, 23 – 29)

Bratia, kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. Veď skrze vieru v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.

Mk 26. začalo (6, 45 – 53)

V tom čase Ježiš prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa. A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori, blížil sa k nim a chcel ich obísť. Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!” Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené. Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do genezartského kraja a tam pristáli.

Mk 27. začalo (6,54 – 7,8)

V tom čase, keď Ježiš vystúpil z lode, ľudia genezaretského kraja ho spoznali, rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli. Zišli sa k nemu farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami, a robili im výčitky. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?” On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.’ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.”

Jn 28. začalo (8, 3 – 11)

V tom čase zákonníci a farizeji priviedli k Ježišovi ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?” Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.” A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?” Ona odpovedala: „Nik, Pane.” A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!”