« »

Pondelok 14. týždňa po Päťdesiatnici.
Uloženie úctyhodného pásu našej presvätej Vládkyne a Bohorodičky.
/Posledný deň cirkevného roka./

Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa, prípadne aj = Bohorodičke.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa, prípadne aj = Bohorodičke.

Parémie na večierni: ; ; = prvé dve začiatku indiktu, tretia prepodobnému.

195. začalo (2 Kor 12, 10 – 19)

Bratia, mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný. Stal som sa nerozumným. Vy ste ma prinútili – lebo vy ste ma mali odporúčať. Nebol som o nič menší ako veľkí apoštoli, aj keď nie som ničím. Ale znaky apoštola sa vám prejavili vo veľkej trpezlivosti, v znameniach, divoch a mocných činoch. Lebo o čo ste boli ukrátení v porovnaní s ostatnými cirkvami okrem toho, že som vám nebol na ťarchu? Odpusťte mi túto krivdu. A toto som už tretí raz pripravený prísť k vám a nebudem vám na ťarchu. Veď netúžim po vašich veciach, ale po vás; lebo nie deti sú povinné sporiť pre rodičov, ale rodičia pre deti. A ja veľmi rád vynaložím všetko, ba aj seba samého vydám za vaše duše. Ak vás ja tak veľmi milujem, mám byť menej milovaný? Dobre, ja som vám vraj na ťarchu nebol, ale som chytrák a dostal som vás úskokom. Azda som vás poškodil prostredníctvom niektorého z tých, čo som k vám poslal? Poprosil som Títa a poslal som s ním brata. Azda vás Títus poškodil? Vari sme nekráčali v tom istom duchu? A v tých istých šľapajach? Už dávno si myslíte, že sa chceme pred vami vyhovárať? Hovoríme pred Bohom v Kristovi; a všetko, milovaní, pre vaše budovanie.

196. začalo (2 Kor 12,20 – 13,2)

Bratia, bojím sa, aby som vás, až prídem, nenašiel azda takých, akých nechcem, a vy aby ste nenašli mňa, akého nechcete. Aby azda neboli sváry, žiarlivosť, hnevy, rozbroje, utŕhania, klebety, vystatovanie, nepokoje. Aby ma zasa, až prídem, môj Boh u vás nepokoril, aby som nemusel žialiť nad mnohými z tých, čo predtým zhrešili a nerobili pokánie za nečistotu, smilstvo a necudnosť, ktorých sa dopustili. Toto už tretí raz idem k vám: každá výpoveď bude potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Už som povedal a vopred hovorím, ako keď som bol druhý raz u vás, a teraz vzdialený tým, čo predtým zhrešili, i všetkým ostatným, že až zasa prídem, nebudem zhovievavý.

320. začalo (Hebr 9, 1 – 7)

Bratia, prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú Svätyňu. Bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby a nazýva sa Svätyňa. Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá Svätyňa svätých. Tam bola zlatá kadidelnica a archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy. Nad ňou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovoriť. Odkedy je toto tak zariadené, do prvého stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužby, ale do druhého iba veľkňaz raz do roka, a to nie bez krvi, ktorú prináša za seba i za nevedomosti ľudu.

Mk 16. začalo (4, 10 – 23)

V tom čase učeníci pristúpili po jednom k Ježišovi a pýtali sa ho na podobenstvo. On im povedal: „Vám je dané poznať tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli, aby počúvali a počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a aby sa im neodpustilo.” Potom im povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá? Rozsievač seje slovo. Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do ich sŕdc. Do skalnatej pôdy zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku. A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.” Potom im povedal: „Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? A nie nato, aby ju postavili na stojan? Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!”

Mk 17. začalo (4, 24 – 34)

Pán povedal svojim učeníkom: „Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám pridá. Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.” Ďalej hovoril: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.” A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.” V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.

Lk 54. začalo (10, 38-42; 11, 27-28)

V tom čase Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!” Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.” Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blažený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.” Ale on povedal: „Skôr sú blažení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.”

Iz 61, 1 – 9

Duch Pána je nado mnou, pretože ma pomazal; poslal ma hlásal radosť ubitým, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatcom prepustenie a slepým, že budú vidieť. Ohlásiť rok Pánovej milosti a deň pomsty nášho Boha na potešenie všetkých zarmútených, aby som dal zarmúteným Siona, aby som im dal veniec miesto popola, olej plesania namiesto smútku, rúcho radosti miesto sklesnutého ducha. I budú sa volať Duby spravodlivosti, Štep Pána na ozdobu. Vybudujú odveké sutiny, zrúcaniny predkov postavia, obnovia spustošené mestá, trosky od pokolenia do pokolenia. I vstanú cudzinci, budú pásť vaše stáda, cudzí synovia vám budú roľníkmi a vinohradníkmi. Vy však sa budete volať kňazmi Pána služobníkmi nášho Boha vás budú nazývať, bohatstvo národov budete požívať a ich nádherou sa budete chváliť. Pre vašu dvojnásobnú hanbu a potupu budú plesať nad svojim údelom, preto budú dvojnásobne vládnuť vo svojej krajine, dostane sa im večnej radosti. Lebo ja, Pán, milujem právo, nenávidím zločinnú lúpež; dám im verne ich odmenu a uzavriem s nimi večnú zmluvu. Ich potomstvo bude známe medzi národmi a ich potomstvo medzi kmeňmi. Všetci, čo ich uvidia, spoznajú ich, že sú potomstvom, ktoré požehnal Boh, a budú sa radovať v Pánovi.

Lv 26, 3-12. 14-17. 19-20. 22. 33b. 28

Pán hovoril synom Izraela: „Ak budete kráčať podľa mojich ustanovení a zachováte moje príkazy a budete ich uskutočňovať, dám vám dážď v jeho čase, zem vydá svoju úrodu a stromy poľa odovzdajú svoj plod. Mlátenie sa u vás pretiahne až do vinobrania a vinobranie potrvá až do siatia: budete jesť svoj chlieb dosýta a budete bývať v bezpečí vo svojej krajine. Dám pokoj vo vašej krajine a keď budete odpočívať, nik vás neprestraší. Odstránim z vašej krajiny divé zvery a vojna neprejde cez vašu krajinu. Budete hnať svojich nepriateľov a padnú pred vami pozabíjaní. Piati z vás budú hnať stovku, vašich sto bude hnať desaťtisíc a vaši nepriatelia padnú pred vami pod mečom. Pohliadnem na vás, požehnám vás, rozmnožím vás, rozšírim vás a upevním svoju zmluvu s vami. Budete jesť zo starého a ešte staršieho a staré vynesiete von kvôli novému. Uzatvorím s vami svoju zmluvu a moja duša nebude voči vám cítiť odpor. Budem medzi vami prebývať, budem vaším Bohom a vy sa stanete mojím ľudom. Ak ma však nebudete poslúchať a nebudete uskutočňovať tieto moje príkazy, ak sa im nepodrobíte a vaša duša opovrhne mojimi súdmi, takže nebudete uskutočňovať všetky moje prikázania a porušíte moju zmluvu, ja vám urobím toto: Zošlem na vás beznádej, zbytočne budete siať svoje semeno a vašu prácu zožerú vaši nepriatelia. Obrátim svoju tvár proti vám, takže padnete pred svojimi nepriateľmi, budú vás hnať tí, čo vás nenávidia, a budete utekať aj vtedy, keď vás nik nebude prenasledovať. Zlomím pýchu vašej namyslenosti: spôsobím, že nebo nad vami bude ako železo a vaša zem ako z medi. Vaša sila bude zbytočná, vaša zem nevydá úrodu a stromy poľa nevydajú svoj plod. Pošlem medzi vás divé zvery zeme, ktoré vás požerú a roztrhajú vám dobytok. Umenším vás a prichádzajúci meč vás vyhubí, vaša krajina bude pustá a vaše mestá budú zničené. Keďže ste kráčali ku mne bokom, aj ja pôjdem bokom k vám vo svojom hneve,“ hovorí Pán, Boh, Svätý Izraela.

Múd 4, 7 – 15

Spravodlivý, ak zomrie predčasne, bude mať odpočinok. Veď úctyhodná staroba nespočíva v dlhom čase, ani sa nemeria počtom rokov, ale šedinami pre ľudí je múdrosť a vysokou starobou je život bez poškvrny. Keďže bol milý Bohu, stal sa jeho miláčikom a keďže žil medzi hriešnikmi, bol premiestnený, bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby lesť neoklamala jeho dušu. Veď mámenie zloby zatemňuje dobré veci a prelud vášne mení bezchybnú myseľ. Hoci zomrel veľmi skoro, predsa naplnil dlhý čas; veď jeho duša bola príjemná Pánovi, preto sa ponáhľala preč sprostred skazenosti. Ľudia to videli, ale nechápali, ani nerozmýšľali nad tým, že v jeho nábožných je milosť a milosrdenstvo a v jeho vyvolených navštívenie.