« »

Piatok 13. týždňa po Päťdesiatnici.
Náš prepodobný otec Mojžiš Etiópsky.
Náš otec svätý Augustín, hipponský biskup.
/Svätý mučeník Gebre Michal, etiópsky presbyter./
/Zbor prepodobných pečerských otcov, ktorí odpočívajú vo vzdialených jaskyniach./

Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Parémie na večierni: ; ; = všetky tri Jánovi Predchodcovi.

192. začalo (2 Kor 11, 5 – 21a)

Bratia, ja si myslím, že som neurobil o nič menej ako veľkí apoštoli, lebo ak som aj vo vyjadrovaní neobratný, v poznaní nie; veď sme vám to vo všetkom a všetkým ukázali. Alebo som sa hádam dopustil hriechu, keď som sa ponížil, aby ste vy boli povýšení tým, že som vám zadarmo hlásal Božie evanjelium? Iné cirkvi som olupoval, prijímal som od nich podporu, aby som mohol vám slúžiť. Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nikomu som nebol na ťarchu, lebo čo mi chýbalo, doplnili bratia, ktorí prišli z Macedónska. Chránil som sa a budem sa chrániť, aby som vám v ničom nebol na ťarchu. Ako je vo mne Kristova pravda, túto chválu mi nik neprekazí v krajoch Achájska. Prečo? Pretože vás nemilujem? To vie Boh. Ale čo robím, budem robiť aj ďalej, aby som odňal príležitosť tým, čo hľadajú príležitosť ukázať sa, že sú takí ako my, v čom sa vychvaľujú. Sú to falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi. A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla. Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky. Znova hovorím: Nech si nik nemyslí, že som nerozumný. A ak, prijmite ma ako nerozumného, aby som sa mohol aj ja trochu pochváliť. Čo hovorím, nehovorím podľa Pána, ale ako nerozumný, čo sa týka tejto chvály. Keďže sa mnohí chvália podľa tela, pochválim sa aj ja. Veď ochotne znášate nerozumných, lebo sami ste rozumní. Strpíte, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyjedá, keď vás niekto zdiera, keď sa niekto nad vami vyvyšuje, keď vás niekto bije po tvári. Na svoju hanbu hovorím, akoby sme my boli slabí.

126. začalo (1 Kor 2, 6 – 9)

Bratia, medzi dokonalými hovoríme múdrosť – no nie múdrosť tohto veku ani múdrosť kniežat tohto veku, ktoré spejú k záhube, ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. Nik z kniežat tohto veku ju nepoznal. Veď keby ju boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy. Ale, ako je napísané: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“

Mk 15. začalo (4, 1 – 9)

V tom čase Ježiš začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: „Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.” A povedal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!”

Mt 90. začalo (22, 15 – 22)

V tom čase sa všetci farizeji radili proti Ježišovi, ako by ho podchytili v reči, a poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?” Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci?! Ukážte mi daňový peniaz!” Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?” Odpovedali mu: „Cisárov.” Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.” Keď to počuli, zadivili sa, nechali ho a odišli.

Iz 40, 1-3. 9a-e. 41, 17d-18. 45, 8a-d. 48, 20b-21b. 54,1

Takto hovorí Pán: „Potešujte, potešujte môj ľud, hovorí Boh. Kňazi, hovorte k srdcu Jeruzalema a povzbudzujte ho, že sa rozmnožila jeho poníženosť. Veď jeho hriech je zničený, lebo dostal z Pánovej ruky dvojnásobne za svoje prehrešenia. Hlas volajúceho na púšti: «Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu!» Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Sionu, vystúp na vysoký vrch! Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Jeruzalemu, pozdvihni mocne svoj hlas! Vystúpte, nebojte sa! Ja som Pán, Boh, ja vypočujem chudobných, ja som Boh Izraela, neopustím ich, ale na vrchoch otvorím rieky a uprostred polí pramene, z púšte urobím lúku, z vyprahnutej zeme pramene vôd. Nech sa zhora veselí nebo, nech z oblakov prší spravodlivosť! Nech zažiari zem a vydá milosrdenstvo a zároveň nech zažiari spravodlivosť! Ohlasujte to veselým hlasom a nech je to počuť, hlásajte to až do končín zeme. Hovorte, že Pán vykúpil svojho služobníka Jakuba a keď vysmädnú na púšti, vyvedie pre nich vodu zo skaly. Veseľ sa, neplodná, ktorá si nerodila, krič a volaj, ktorá si nemala bolesti, lebo opustená má viac detí ako vydatá.“

Mal 3, 1- 3a. 5-7a. 12a. 17a. 18b. 4, 4-6

Takto hovorí Pán, Vševládca: Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. A príde do svojho chrámu Pán, ktorého vy hľadáte. Kto však znesie deň jeho príchodu? Veď on vstúpi ako roztápajúci oheň, ako zelina práčov, a bude roztápať a čistiť, ako sa roztápa a čistí striebro a zlato. Priblíži sa k vám na súd a bude rýchlym svedkom proti čarodejníkom, cudzoložníkom, krivoprísažníkom a proti tým, ktorí oberajú nádenníka o mzdu, proti tým, ktorí páchajú násilie na vdovách a bijú päsťami siroty, proti tým, ktorí nespravodlivo súdia cudzinca a proti tým, ktorí sa ho neboja, hovorí Pán, Vševládca. Lebo ja som Pán, váš Boh, a nemením sa, ale vy, Jakubovi synovia, ste sa odklonili od Zákona a nezachovali ste ho. Preto sa obráťte ku mne a ja sa obrátim k vám, hovorí Pán, Vševládca; a budú vás blahoslaviť všetky národy. A pochopíte, že ja som Pán, ktorý vidí rozdiel medzi spravodlivým a nespravodlivým v deň, keď urobím zisk pre tých, čo ma milujú. Poznajte teda a pamätajte na zákon Mojžiša, môjho služobníka, ktorý vám uložil na Horebe, na príkazy a nariadenia pre celý Izrael. A hľa, ja vám pošlem Eliáša Tesbana, skôr než príde Pánov deň, veľký a slávny. On nasmeruje srdce otca k synovi a srdce človeka k svojmu blížnemu, aby som pri príchode celkom nedoráňal zem, hovorí Pán, Vševládca, Boh, Izraelov Svätý.

Múd 4, 7. 16a. 17a. 19b- 20. 5, 1-7

Spravodlivý, aj keď zomrie predčasne, bude na mieste pokoja. Zomierajúci spravodlivý odsúdi živých nespravodlivých. Uvidia totiž koniec múdreho, no nepochopia, čo s ním Pán zamýšľal. Strmlav ich pozráža, pričom ani nehlesnú, vykýva ich zo základov, do posledného budú opustení a v bolesti, budú trpieť a ich pamiatka bude zničená. Zbabelci začnú rozmýšľať nad svojimi hriechmi a ich neprávosti ich usvedčia z očí do očí. Vtedy spravodlivý bude stáť s veľkou odvahou pred tvárou tých, čo ho sužovali a neuznávali jeho námahy. Tí, ktorí to uvidia, budú zmätení veľkým strachom, a zmeravejú z neočakávanej záchrany. S ľútosťou si budú vravieť a v tiesni ducha budú vzdychať: „To je ten, z ktorého sme si kedysi robili posmech a znevažujúce príslovia. My hlupáci, jeho život sme považovali za šialenstvo a jeho koniec za potupný. A hľa, pripočítali ho medzi Božích synov a jeho údel je medzi svätými! Teda my sme zablúdili z cesty pravdy, nám nesvietilo svetlo spravodlivosti a nám nežiarilo Slnko. Naplnili sme sa chodníkmi neprávosti a záhuby, kráčali sme neprechodnou púšťou a nepoznali sme Pánove cesty.“