« »

18. nedeľa v Cezročnom období

R.: Otvor svoju ruku, Pane, a nasýť nás.
Aleluja, aleluja, aleluja. Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.

Kniha proroka Izaiáša   −   Iz 55, 1-3

Poďte a jedzte

Toto hovorí Pán: „Poďte k vodám, všetci, čo ste smädní, nech príde aj ten, čo nemá peniaze. Kupujte chlieb a jedzte. Poďte, kupujte bez striebra, víno a mlieko bez platenia.

Prečo platíte striebrom za to, čo nie je chlieb, a driete za to, čo nesýti? Počúvajte mňa a budete jesť dobroty a budete sa kochať v jedlách vyberaných.

Napnite svoj sluch a poďte ku mne, počúvajte a budete žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu, verný láske, ktorou som miloval Dávida.“

Kniha žalmov   −   Ž 145, 8-9. 15-16. 17-18

R.: Otvor svoju ruku, Pane, a nasýť nás.
Milostivý a milosrdný je Pán, *
zhovievavý a veľmi láskavý.
Dobrý je Pán ku každému *
a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam. R. 
Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba *
a ty im dávaš pokrm v pravý čas.
Otváraš svoju ruku *
a dobrotivo nasycuješ všetko živé. R. 
Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách *
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.
Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, *
všetkým, čo ho vzývajú úprimne. R. 

List Rimanom   −   Rim 8, 35. 37-39

Nijaké stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi

Bratia, kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?

Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.

A som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 14, 13-21

Aleluja, aleluja, aleluja. Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.
Pozdvihol oči k nebu, dobrorečil a dával chleby učeníkom a učeníci zástupom

Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých.

A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“

Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“

Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“

On povedal: „Prineste mi ich sem!“

Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom.

Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.