« »

Piatok 9. týždňa po Päťdesiatnici.
Predsviatok Vynesenia úctyhodného a životodarného Pánovho kríža.
Svätý a spravodlivý Eudokim.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa, prípadne aj = svätému Eudokimovi.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa, prípadne aj = svätému Eudokimovi.

157. začalo (1 Kor 14, 26b – 40)

Bratia, keď sa zídete, každý niečo má: dar chválospevu, náuky, zjavenia, jazykov, vysvetľovania; všetko nech je na budovanie. Ak niekto hovorí jazykmi, nech hovoria dvaja alebo nanajvýš traja, jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje. Ale keby nemal kto vysvetľovať, nech mlčí v cirkvi; nech hovorí sebe a Bohu. Proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech posudzujú. Keby dostal zjavenie iný zo sediacich, prvý nech mlčí. Lebo jeden po druhom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a všetci povzbudili. Prorocký duch je podriadený prorokom, veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Ako vo všetkých cirkvách u svätých vaše ženy nech v cirkvách mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako hovorí aj zákon. Ak sa chcú niečo naučiť, nech sa doma opýtajú svojich mužov, lebo sa nesluší, aby žena hovorila v cirkvi. Vari od vás vyšlo Božie slovo, alebo iba k vám prišlo? Ak si niekto myslí, že je prorok alebo duchovný, nech vie, že to, čo vám píšem, sú Pánove prikázania. Kto to neuzná, nebude uznaný. A tak, bratia moji, usilujte sa prorokovať a nebráňte hovoriť jazykmi. Ale nech sa všetko deje slušne a po poriadku.

113. začalo (Rim 14, 6 – 9)

Bratia, kto uznáva deň, uznáva ho pre Pána; kto je, je pre Pána, veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje pre Pána a vzdáva vďaky Bohu. Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera; lebo či žijeme, žijeme pre Pána, či umierame, umierame pre Pána. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi. Veď Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi, aj nad živými.

213. začalo (Gal 5,22 – 6,2)

Bratia, ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému. Bratia, keby aj pristihli človeka pri nejakom prehrešení, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia. Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon.

Mt 83. začalo od polovice (21, 12-14. 17-20)

V tom čase Ježiš vošiel do Božieho chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolce a povedal im: „Napísané je: ‚Môj dom sa bude volať domom modlitby.’ A vy z neho robíte lotrovský pelech.” V chráme k nemu pristúpili slepí a chromí a on ich uzdravil. I nechal ich, vyšiel von z mesta do Betánie a tam zostal. Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad. Pri ceste videl jeden figovník. Išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len lístie. Preto mu povedal: „Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie.” A figovník hneď vyschol. Keď to učeníci videli, zadivili sa a povedali: „Ako to, že figovník tak naraz vyschol?”

Mt 64. začalo (15, 32 – 39)

V tom čase Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.” Učeníci mu povedali: „Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?” Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?” Oni odpovedali: „Sedem a zopár rybiek.” Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín. Tých, čo jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí. Potom zástupy rozpustil, nastúpil na loďku a prišiel do magdalského kraja.

Mt 43. začalo (11, 27 – 30)

Pán povedal svojim učeníkom: „Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.”