« »

Sobota 7. týždňa po Päťdesiatnici.
Svätý mučeník Emilián.
/Svätý mučeník Hyacint z Amastridy./
/Naši prepodobní otcovia Andrej – Svorad a Beňadik./

Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa; ak sa k pondelku bude konať bdenie, = radové čítanie z pondelka.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa; ak sa k pondelku bude konať bdenie, tak aj = radové čítanie z pondelka.

Parémie na večierni: ; ; = všetky tri svätým otcom.

108. začalo (Rim 12, 1 – 3)

Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto veku, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé. Mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z vás, aby si nik nemyslel o sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh.

142. začalo (1 Kor 9, 13 – 18)

Bratia, azda neviete, že tí, čo konajú posvätnú službu, jedia z toho, čo je vo svätyni, a tí, čo slúžia pri oltári, majú z oltára podiel? Tak nariadil aj Pán tým, čo zvestujú evanjelium, aby žili z evanjelia. No ja som nič z toho nepoužil. A toto nepíšem preto, aby to bolo aj v mojom prípade, lebo radšej zomriem, ako by mal niekto zmariť túto moju chválu. Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal. Ak to robím z vlastnej vôle, mám odmenu, ale ak nie z vlastnej vôle, je to služba, ktorá mi je zverená. Aká je teda moja odmena? Že keď hlásam evanjelium, predkladám ho zadarmo a nevyužívam svoje právo pri evanjeliu.

Mt 39. začalo (10,37 – 11,1)

Pán povedal: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého. A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.” Keď Ježiš prestal poučovať svojich dvanástich učeníkov, odišiel odtiaľ učiť a kázať po ich mestách.

Mt 65. začalo (16, 1 – 6)

V tom čase prišli k Ježišovi farizeji a saduceji a pokúšali ho. Žiadali ho, aby im ukázal znamenie z neba. Ale on im povedal: „Keď sa zvečerí, hovorievate: ‚Bude pekne, lebo sa červenie nebo;’ a ráno: ‚Nebo je zachmúrené a červené, dnes bude búrka.’ Vzhľad oblohy viete posúdiť, a znamenia časov neviete?! Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba znamenie Jonášovo.” Nechal ich tam a odišiel. Učeníci prišli na druhý breh. Zabudli si vziať chlieby a Ježiš im povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov a saducejov!”

Gn 14, 14 – 20

Keď sa Abram dopočul, že Lot, jeho synovec, padol do zajatia, spočítal tých, ktorí sa narodili v jeho dome – tristo osemnástich – a hnal sa za nimi až po Dan. V noci ich prepadol, on a jeho sluhovia, a hubil ich a prenasledoval až po Hobu, ktorá sa nachádza naľavo od Damasku. Priviedol naspäť každého sodomského koňa a priviedol naspäť aj Lota, svojho synovca, jeho majetok, ženy a ľud. Po návrate z vojny proti Chodorlahomerovi a kráľom, ktorí boli s ním, vyšiel mu v ústrety do údolia Save, čiže do Kráľovského údolia, kráľ Sodomčanov. A Melchizedech, kráľ Salema, priniesol chleby a víno. Bol totiž kňazom najvyššieho Boha. Požehnal Abrama a povedal: „Nech najvyšší Boh, ktorý stvoril nebo a zem, požehná Abrama! A nech je požehnaný najvyšší Boh, ktorý ti vydal do rúk tvojich nepriateľov!“

Dt 1, 8-11. 15-17a

V tých dňoch povedal Mojžiš synom Izraela: „Pozrite, pred vašou tvárou som vám odovzdal túto krajinu! Vstúpte a staňte sa dedičmi krajiny, o ktorej Pán prisahal vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že ju daruje im a ich potomstvu po nich!“ V tom čase som vám povedal: „Sám nebudem schopný vás viesť, pretože vás Pán, váš Boh, rozmnožil a hľa, dnes je vás toľko, ako hviezd na nebi! Nech Pán, Boh vašich otcov, k tomu pridá ešte mnohé tisíce a nech vás požehná, ako vám hovoril! Vybral som spomedzi vás múdrych, vzdelaných a rozumných mužov a ustanovil som ich, aby vám vládli ako tisícnici, stotníci, päťdesiatnici, desiatnici a pisári vašich sudcov. V tom čase som vašim sudcom prikázal: Vypočúvajte svojich bratov a spravodlivo súďte muža, ktorý má spor so svojím bratom alebo cudzincom! Pri súde nehľaďte na osobu, malého súďte rovnako ako veľkého! A nijakého človeka sa nebojte, lebo súd je Boží!“

Dt 10, 14 – 21

V tých dňoch povedal Mojžiš synom Izraela: „Hľa, Pánovi, tvojmu Bohu, patrí nebo i nebo nebies, zem a všetko, čo je na nej. A predsa našiel Pán zaľúbenie vo vašich otcoch, aby ich miloval a po nich si vyvolil vás, ich potomstvo, zo všetkých národov, ako je tomu v tento deň. Obrežte si svoju tvrdosť srdca a už si nezatvrdzujte šiju, veď Pán, váš Boh, je Boh bohov a Pán pánov, Boh veľký, mocný a hrozný, ktorý neberie ohľad na osobu a neprijíma dary. Súdi cudzinca, sirotu i vdovu a miluje cudzinca, aby mu dával jedlo a odev. Milujte cudzinca, veď ste boli cudzincami v egyptskej krajine! Pána, svojho Boha, sa budeš báť, jemu budeš slúžiť, k nemu sa budeš vinúť a jeho menu budeš prisahať! On je tvoja chvála a on je tvoj Boh, ktorý urobil v tebe tieto veľké a slávne veci, čo videli tvoje oči.“