« »

Pondelok 6. týždňa po Päťdesiatnici.
Náš prepodobný otec Sisoés Veľký.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie.
Evanjelium na liturgii: = radové čítanie.

121. začalo (Rim 16, 17 – 24)

Bratia, prosím vás, dávajte si pozor na tých, čo vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v protiklade s učením, ktoré ste prijali, a vyhýbajte sa im. Lebo takíto neslúžia Kristovi, nášmu Pánovi, ale svojmu bruchu, a sladkými rečami a poklonkovaním zvádzajú srdcia nevinných. O vašej poslušnosti už vedia všetci. Preto mám z vás radosť, ale chcem, aby ste boli múdri v dobrom a neskúsení v zlom. A Boh pokoja čoskoro rozmliaždi satana pod vašimi nohami. Milosť nášho Pána Ježiša nech je s vami. Pozdravuje vás môj spolupracovník Timotej i Lucius, Jasón a Sósipatros, moji príbuzní. Pozdravujem vás ja, Tercius, čo píšem tento list v Pánovi. Pozdravuje vás Gaius, hostiteľ môj i celej cirkvi. Pozdravuje vás Erast, správca mestskej pokladnice, a brat Kvartus. Milosť nášho Pána Ježiša Krista so všetkými vami. Amen.

Mt 51. začalo (13, 10 – 23)

V tom čase pristúpili k Ježišovi jeho učeníci a spýtali sa ho: „Prečo zástupom hovoríš v podobenstvách?” On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: ‚Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.’ Ale blažené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli. Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.”