« »

Utorok 4. týždňa po Päťdesiatnici.
Svätá mučenica Agripína.

[Obdobie petro-pavlovského pôstu.]

Tento deň je dobrovoľne aliturgický.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Parémie na večierni: ; ; = všetky tri svätému Jánovi Predchodcovi.

104. začalo (Rim 10,11 – 11,2a)

Bratia, Písmo hovorí: „Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený.“ Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pán všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú: Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený. Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez ohlasovateľa? A ako budú ohlasovať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: „Aké krásne sú nohy tých, čo zvestujú pokoj, tých, čo zvestujú dobro.“ Lenže nie všetci poslúchli evanjelium. Veď Izaiáš hovorí: „Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali?“ Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Božie slovo. Ale spytujem sa: Azda nepočuli? Ale áno, ich hlásanie vyšlo do celého sveta, ich výroky do končín zeme. Pýtam sa teda: Nepochopil to Izrael? Mojžiš prvý hovorí: „Vzbudím vo vás žiarlivosť skrze Nie národ, skrze nerozumný národ vás do hnevu popudím.“ A Izaiáš sa odvažuje povedať: „Našli ma tí, čo ma nehľadali; zjavil som sa tým, čo sa na mňa nedopytovali.“ Izraelu však hovorí: „Celý deň som vystieral ruky k ľudu nevernému a vzdorovitému.“ Pýtam sa teda: Vari Boh odvrhol svoj ľud? Určite nie. Veď aj ja som Izraelita, Abrahámov potomok z Benjamínovho kmeňa. Boh neodvrhol svoj ľud, ktorý predpoznal.

105. začalo (Rim 11, 2b – 12)

Bratia, azda neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi? Ako sa žaluje Bohu na Izrael: „Pane, tvojich prorokov pozabíjali, tvoje oltáre zborili. Len ja sám som ostal; a aj na moju dušu striehnu.“ A čo mu odpovedá Boh? „Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nezohli kolená pred Bálom.“ A tak aj v tomto čase ostal zvyšok vyvolený z milosti. Ale ak z milosti, potom nie zo skutkov, inak by milosť nebola milosťou. Čo teda? Izrael nedosiahol, o čo sa usiluje, ale vyvolení dosiahli; ostatní oslepli, ako je napísané: „Boh im dal ducha tvrdého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli, až do dnešného dňa.“ A Dávid hovorí: „Nech sa im ich stôl stane nástrahou a pascou, pohoršením a odplatou. Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a ich chrbát navždy zohni!“ A teraz sa pýtam: Vari sa tak potkli, aby padli? Vôbec nie! Ale ich pád sa stal spásou pre pohanov, aby potom na nich žiarlili. Lenže ak je ich pád pre svet bohatstvom a ich úpadok bohatstvom pre pohanov, o koľko viac ich plnosť?!

Mt 41. začalo (11, 16 – 20)

Pán povedal: Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.’ Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.’ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!’ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.” Potom začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali.

Mt 42. začalo (11, 20 – 26)

V tom čase Ježiš začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali: „Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. Preto vám hovorím: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do podsvetia zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň. Preto vám hovorím: Krajine Sodomčanov bude v deň súdu ľahšie ako tebe.” V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.“

Gn 17, 15-17. 19a. 18, 11a. 12-14a. 21, 1a. 2. 4-8

Boh povedal Abrahámovi: „Saraj, tvoja manželka, nebude sa volať Saraj, ale Sára bude jej meno. Požehnám ju a dám ti z nej potomka. Požehnám ho, rozmnoží sa v národy a budú z neho pochádzať králi národov.“ Abrahám padol na tvár, zasmial sa a v mysli si povedal: „Azda storočný splodí syna?! A azda Sára, ktorá má deväťdesiat rokov, porodí?!“ Boh však povedal Abrahámovi: „Áno! Hľa, Sára, tvoja manželka, ti porodí syna a dáš mu meno Izák. Uzavriem s ním zmluvu, ktorá bude zmluvou večnou.“ Abrahám a Sára boli už veľmi starí. Sára sa v duchu zasmiala a povedala: „Doposiaľ sa mi to nestalo a môj pán je starý.“ A Pán povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára v duchu zasmiala a povedala: «Azda naozaj porodím, veď som zostarla!?» Azda Boh nedokáže urobiť čokoľvek?!“ A Pán navštívil Sáru, ako povedal. Sára počala a porodila Abrahámovi syna v starobe, v čase, o ktorom mu rozprával Pán. Na ôsmy deň ho obrezal, ako mu to prikázal Boh. Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn. Sára povedala: „Pán spôsobil, že sa usmievam. Ak sa to niekto dopočuje, bude sa radovať spolu so mnou.“ A povedala: „Kto zvestuje Abrahámovi, že Sára dojčí potomka? Lebo vo svojej starobe som porodila syna!“ Potomok vyrástol a prestal sa živiť materským mliekom. V deň, keď sa Izák, jeho syn, prestal živiť materským mliekom, Abrahám urobil veľkú hostinu.

Sdc 13, 2-5a. 8. 13-14a. 17-18. 21a

V tých dňoch žil muž z kmeňa Dan, ktorý sa volal Manóe. Jeho manželka bola neplodná a nerodila. Manželke sa zjavil Pánov anjel a povedal jej: „Hľa, si neplodná, no počneš a porodíš syna. Teraz si dávaj pozor, nepi víno ani opojný nápoj a nejedz nič nečisté, lebo hľa, počneš a porodíš syna! Britva sa nedotkne jeho hlavy, lebo toto dieťa bude od lona zasvätené Bohu.“ Žena prišla a povedal svojmu manželovi: „Prišiel ku mne Boží človek a jeho vzhľad bol veľmi jasný, ako vzhľad Božieho anjela. Povedal mi: «Hľa, počneš a porodíš syna. Teraz nepi víno ani opojný nápoj a nejedz nič nečisté, lebo dieťa bude zasvätené Bohu od lona až do dňa svojej smrti.“ Manóe sa pomodlil k Pánovi a povedal: „Pane, prosím ťa, nech Boží človek, ktorého si poslal, príde k nám ešte raz a naučí nás, čo máme urobiť s narodeným dieťaťom.“ Pánov anjel prišiel k Manóemu a povedal: „Nech sa zdržiava všetkého, o čom som rozprával tvojej manželke. Nech neje nič, čo pochádza z viniča a nech nepije víno ani opojný nápoj.“ Manóe povedal Pánovmu anjelovi: „Aké je tvoje meno, aby sme ťa oslávili, keď príde na tvoje slovo?!“ Pánov anjel mu povedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno? Ono je obdivuhodné.“ A Pánov anjel sa Manóemu a jeho manželke viac nezjavil.

Iz 40, 1-3. 9a-e. 41, 17d-18. 45, 8a-d. 48, 20b-21b. 54,1

Takto hovorí Pán: „Potešujte, potešujte môj ľud, hovorí Boh. Kňazi, hovorte k srdcu Jeruzalema a povzbudzujte ho, že sa rozmnožila jeho poníženosť. Veď jeho hriech je zničený, lebo dostal z Pánovej ruky dvojnásobne za svoje prehrešenia. Hlas volajúceho na púšti: «Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu!» Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Sionu, vystúp na vysoký vrch! Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Jeruzalemu, pozdvihni mocne svoj hlas! Vystúpte, nebojte sa! Ja som Pán, Boh, ja vypočujem chudobných, ja som Boh Izraela, neopustím ich, ale na vrchoch otvorím rieky a uprostred polí pramene, z púšte urobím lúku, z vyprahnutej zeme pramene vôd. Nech sa zhora veselí nebo, nech z oblakov prší spravodlivosť! Nech zažiari zem a vydá milosrdenstvo a zároveň nech zažiari spravodlivosť! Ohlasujte to veselým hlasom a nech je to počuť, hlásajte to až do končín zeme. Hovorte, že Pán vykúpil svojho služobníka Jakuba a keď vysmädnú na púšti, vyvedie pre nich vodu zo skaly. Veseľ sa, neplodná, ktorá si nerodila, krič a volaj, ktorá si nemala bolesti, lebo opustená má viac detí ako vydatá.“