« »

NEDEĽA O SAMARITÁNKE – 29. deň Päťdesiatnice.
Posviatok Polovice Päťdesiatnice.
Svätý apoštol Šimon Horlivec.

4. hlas, 7. utierňové evanjelium.

Evanjelium na utierni: = radové o zmŕtvychvstaní.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, a  = svätému Šimonovi.
Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, a  = svätému Šimonovi.

Parémie na večierni, ak sa berie 2. alebo 3. možnosť: ; ; = všetky tri svätým Cyrilovi a Metodovi, resp. blaženému Vasiľovi.

Jn 63. začalo (20, 1 – 10)

V tom čase, ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.” Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písma, že má vstať z mŕtvych. Potom sa učeníci vrátili domov.

28. začalo (Sk 11, 19 – 26. 29 – 30)

V tých dňoch apoštoli, čo sa rozpŕchli pred súžením, ktoré nastalo za Štefana, došli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, ale nikomu neohlasovali slovo, iba Židom. No niektorí z nich boli Cyperčania a Cyrénčania. A keď prišli do Antiochie, hovorili aj Helenistom a zvestovali im Pána Ježiša. Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi. Zvesť o tom sa dostala aj do uší cirkvi, ktorá bola v Jeruzaleme; a vyslali Barnabáša, aby šiel až do Antiochie. Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci, lebo on bol muž dobrý, plný Svätého Ducha a viery. A k Pánovi sa pridal veľký zástup. Preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla. Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok sa zhromažďovali v cirkvi a učili početný zástup. V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi. Učeníci sa rozhodli, že každý podľa svojich možností napomôže bratov, čo bývajú v Judei. Aj to urobili a poslali zbierku starším po Barnabášovi a Šavlovi.

131. začalo (1 Kor 4, 9 – 16)

Bratia, Boh nám, apoštolom, pridelil posledné miesto ako odsúdeným na smrť, lebo sme sa stali divadlom pre svet, anjelov i ľudí. My sme blázni pre Krista, ale vy ste rozumní v Kristovi; my sme slabí, a vy silní; vy ste slávni, my znevážení. Až do tejto hodiny sme hladní, smädní a nahí, bijú nás päsťami, sme bez domova, ťažko pracujeme vlastnými rukami; keď nás preklínajú, my žehnáme, keď nás prenasledujú, my to znášame, keď nás potupujú, my sa modlíme. Stali sme sa akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz. Toto nepíšem, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. Veď keby ste mali hoc aj desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo v Kristovi Ježišovi ja som vás splodil skrze evanjelium. Prosím vás teda, napodobňujte ma!

Jn 12. začalo (4, 5 – 42)

V tom čase Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!” Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?” Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ,Daj sa mi napiť,’ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.” Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?” Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.” Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!” Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!” Žena mu odpovedala: „Nemám muža.” Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ,Nemám muža,’ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.” Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.” Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.” Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.” Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.” Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?” Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?” Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Kristus?” Vyšli teda z mesta a šli k nemu. Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!” On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.” Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?” Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: ,Ešte štyri mesiace a bude žatva?’ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.” Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.” Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.”

Mt 56. začalo (13, 54 – 58)

V tom čase Ježiš prišiel do svojej vlasti a učil zástupy v ich synagóge. Oni sa divili a hovorili: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozes, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?” A pohoršovali sa na ňom. Ale Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome.” A pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov.

Prís 10, 7a. 6a. 3, 13-14. 15ad. 16. 8, 6a. 34b. 35. 4. 12. 14. 17. 5-9. 1, 23c. 15, 4b

Pamiatku spravodlivého sprevádzajú chvály a nad jeho hlavou spočíva Pánovo požehnanie. Blažený človek, ktorý našiel múdrosť a smrteľník, ktorý spoznal rozumnosť. Veď ju získavať je lepšie ako získavať poklady zlata a striebra. Je ctihodnejšia ako drahocenné kamene a nič úctyhodné jej nie je hodné. Veď vo svojej pravici má dĺžku žitia a roky života, vo svojej ľavici bohatstvo a slávu; z jej úst vychádza spravodlivosť, na jazyku nosí zákon a milosrdenstvo. Deti, počúvajte ma teda, veď budem rozprávať vznešené veci; a blažený človek, ktorý zachová moje cesty; veď moja brána je bránou života a Pán si pripravuje priazeň. Preto vás prosím a ľudským synom ponúkam svoj hlas. Lebo ja, múdrosť, som to prichystala, ja som pozvala radu, poznanie a návrh. Moja je rada i pevnosť, moja je rozumnosť, moja je sila. Ja milujem tých, ktorí ma ľúbia, a tí, čo ma hľadajú, nájdu milosť. Nevinní, pochopte teda úskok, a nevzdelaní, priložte srdcia. Počúvajte ma ešte raz, veď budem rozprávať vznešené veci; a z perí vydám to, čo je správne, lebo moje hrdlo sa naučí pravdu, lživé pery sú mi odporné. Všetky výroky mojich úst sprevádza spravodlivosť, nieto v nich ničoho krivého ani zamotaného. Všetky sú jasné tým, ktorí uvažujú, a priame tým, čo nachádzajú poznanie. Veď vás učím pravdu, aby vaša nádej bola v Pánovi a naplníte sa Duchom.

Prís 10,31 – 11,2. 4. 3. 5-12

Ústa spravodlivého rodia múdrosť, ale jazyk úlisný odrežú. Ústa spravodlivého vedia, čo je milé, kým ústa bezbožných prevrátenosti. Falošná váha oškliví sa Pánovi, páči sa mu spravodlivé závažie. Príde pýcha, príde aj hanba, múdrosť sa však zdržiava u skromných. V deň hnevu nepomôže bohatstvo, ale spravodlivosť zachraňuje pred smrťou. Statočných vedie ich neporušenosť, ale vierolomníkov zničí ich zvrátenosť. Bezúhonnému rovná cestu jeho spravodlivé konanie, bezbožník však padne pre svoju vlastnú bezbožnosť. Statočných vyslobodzujú ich spravodlivé počiny, vierolomníci sa však lapia vo svojich náruživostiach. Keď zomrie bezbožný človek, zomiera aj nádej, očakávanie bohatstva vyjde navnivoč. Spravodlivý sa vyslobodí z úzkosti a na jeho miesto nastúpi bezbožný. Pokrytec ničí ústami svojho blížneho, ale spravodlivých vyslobodí poznanie. Zo šťastia spravodlivých sa mesto napĺňa jasotom a zo zániku bezbožných sa ozýva plesaním. Mesto sa dvíha požehnaním ľudí statočných, ústami nestatočných sa však nivočí. Svojím blížnym pohŕda ten, kto rozum potratil, ale rozumný človek mlčí.

Múd 4, 7 – 15

Spravodlivý, ak zomrie predčasne, bude mať odpočinok. Veď úctyhodná staroba nespočíva v dlhom čase, ani sa nemeria počtom rokov, ale šedinami pre ľudí je múdrosť a vysokou starobou je život bez poškvrny. Keďže bol milý Bohu, stal sa jeho miláčikom a keďže žil medzi hriešnikmi, bol premiestnený, bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby lesť neoklamala jeho dušu. Veď mámenie zloby zatemňuje dobré veci a prelud vášne mení bezchybnú myseľ. Hoci zomrel veľmi skoro, predsa naplnil dlhý čas; veď jeho duša bola príjemná Pánovi, preto sa ponáhľala preč sprostred skazenosti. Ľudia to videli, ale nechápali, ani nerozmýšľali nad tým, že v jeho nábožných je milosť a milosrdenstvo a v jeho vyvolených navštívenie.