« »

SVÄTÁ A VEĽKÁ NEDEĽA PASCHY – začiatok Päťdesiatnice – dvojnásobne prikázaný sviatok.

1. hlas

Apoštol na liturgii: = radové čítanie.
Evanjelium na liturgii: = radové čítanie.

Parémie na večierni: a) ; b) ; c) = všetky tri svätému Metodovi.

Evanjelium na večierni: = z daného dňa.

1. začalo (Sk 1, 1 – 8)

Milý Teofil, v prvej knihe som rozprával o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiatku až do dňa, keď dal skrze Svätého Ducha príkazy apoštolom, ktorých si vyvolil, a vzatý bol do neba. Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve. A keď s nimi stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: „O ktorom ste počuli odo mňa, že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Svätým Duchom.“ A zhromaždení sa ho pýtali: „Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?“ On im povedal: „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“

Jn 1. začalo (1, 1 – 17)

/Číta sa vo viacerých jazykoch, najmä po staroslovensky, grécky, latinsky, hebrejsky a slovensky./

–––––

V náčaľi bi Slóvo, i Slóvo bi k Bóhu, i Bóh bi Slóvo.

En arché én ho logos, kai ho logos én pros ton Theon, kai Theos én ho logos.

In principio erat Verbum, et Verbum erat apud Deum, et Deus erat Verbum.

Beréšít hájá haddábár vehaddábár hájá écel háelohím vélohím hájá haddábár.

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.

–––––

Séj bi iskoni k Bóhu. Vsja ťím býša, i bez nehó ničtóže býsť, jéže býsť.

Hutos én en arché pros ton Theon. Panta di autu egeneto, kai chóris autu egeneto ude hen ho gegonen.

Hoc erat in principio apud Deum. Omnia per ipsum facta sunt, et sine ipso factum est nihil, quod factum est.

Hú hájá beréšít écel háelohím. Hakkol nihjá al-jádó úmibbaleádáv lo nihjá kol ašer nihjá.

Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.

–––––

V tóm živót bi, i živót bi svít čelovíkom: I svít vo ťmi svítitsja, i ťma jehó ne obját.

En autó zóé én, kai hé zóé én to fós tón anthrópón. Kai to fós en té skotia fainei, kai hé skotia auto u katelaben.

In ipso vita erat, et vita erat lux hominum, et lux in tenebris lucet, et tenebrae eam non comprehenderunt.

Bó hájú chajjím vehachajjím hájú háór libené háádám. Háór méír bachošech vehachošech lo hissígó.

V ňom bol život a život bol svetlo ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.

–––––

Býsť čelovík póslan ot Bóha, ímja jemú Ioánn. Séj priíde v sviďíteľstvo, da sviďíteľstvujet o svíťi, da vsi víru ímut jemú.

Egeneto antrópos apestalmenos para Theu, onoma autó Ióannés. Hutos élten eis martyrian, hina martyrésé peri tu fótos, hina pantes pisteusósin di autu.

Fuit homo missus a Deo, cui nomen erat Ioannes; hic venit in testimonium, ut testimonium perhiberet de lumine, ut omnes crederent per illum.

Íš hájá šálúach méét elohím úšemó Jóchánán. Hú bá leédút, leháíd al háór kedé šea-lpív jaamínú hakkol.

Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili.

–––––

Ne bi tój svít, no da sviďíteľstvujet o svíťi.

Uk én ekeivos to fós, all hina martyrésé peri tu fótos.

Non erat ille lux, sed ut testimonium perhiberet de lumine.

Hú lo hájá háór; hú bá leháíd al háór.

On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.

–––––

Bi svít ístinnyj, íže prosviščájet vsjákaho čelovíka hrjadúščaho v mír.

Én to fós to aléthinon, ho fótizei panta antrópon, erchomenon eis ton kosmon.

Erat lux vera, quae illuminat omnem hominem, venientem in mundum.

Háór háamittí, hamméír lekol ádám, bá el háólám.

Bolo pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, čo prichádza na svet.

–––––

V míri bi, i mír ťím býsť, i mír jehó ne pozná. Vo svojá priíde, i svoí jehó ne prijáša.

En tó kosmó én, kai ho kosmos di autu egeneto, kai ho kosmos auton uk egnó. Eis ta idia élthen, kai hoi idioi auton u parelabon.

In mundo erat, et mundus per ipsum factus est, et mundus eum non cognovit. In propria venit, et sui eum non receperunt.

Báólám hájá veal-jádó nihjá háólám, veháólám lo hikkíró. Hú bá el šelló veélle ašer ló lo kibbelú ótó.

Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného a vlastní ho neprijali.

–––––

Jelícy že prijáša jehó, dadé ím óblasť čádom bóžiim býti, vírujuščym vo ímja jehó. Íže ne ot króve, ni ot póchoti plotskíja, ni ot póchoti múžeskija, no ot Bóha rodíšasja.

Hosoi de elabon auton, edóken autois exusian tekna Theu genesthai, tois pisteuusin eis to onoma autu, hoi uk ex haimatón ude ek thelématos sarkos ude ek thelématos andrós all ek Theu egennéthésan.

Qoutquot autem acceperunt eum, dedit eis potestatem filios Dei fieri, his, qui crederunt in nomine eius, qui non ex sanguinibus, neque ex voluntate carnis neque ex voluntate viri, sed, ex Deo nati sunt.

Abál lekol ašer kibbelú ótó, hammaamíním bišemó, nátan tokef lihjót báním lélohím. Vehém lo middám velo méchéfec habbásár nóledú, af lo méchéfec geber, kí im méelohím.

Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.

–––––

I Slóvo plóť býsť, i vselísja v ný.

Kai ho logos sarx egeneto kai eskénósen en hémin.

Et Verbum caro factum est, et habitavit in nobis.

Haddábár nihjá básár vešáchan betóchénú.

A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.

–––––

I víďichom slávu jehó, slávu jáko jedinoródnaho ot Otcá, ispólň blahodáti i ístiny.

Kai etheasametha tén doxan autú, doxan hós monogenus para patros, plérén charitos kai alétheias.

Et vidimus gloriam eius, gloriam quasi Unigeniti a Patre, plenum gratiae et veritatis.

Vaanachnú ráínú et kebódó, kebód bén jáchíd millifné ábív, málé chesed veemet.

A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má Jednorodený od Otca, plný milosti a pravdy.

–––––

Ioánn sviďíteľstvujet o ném, i vozzvá hlahóľa: séj bi, jehóže rích, íže po mňí hrjadýj, predo mnóju býsť, jáko pérvije mené bi.

Ióannés martyrei peri autu kai kekragen legón: hutos én hon eipon: ho opisó mu erchomenos, emprosthen mu gegonen, hoti prótos mu én.

Ioannes testimonium perhibet de ipso et clamat dicens: „Hic erat, quem dixi: Qui post me venturus est, ante me factus est, quia prior me erat.“

Jóchánán héíd áláv vekárá beámró: „Ze hú šeámartí áláv, habbá acharaj hú kebár lefánaj, kí kodem lí hájá.“

Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“

–––––

I ot ispolnénija jehó my vsi prijáchom, i blahodáť voz blahodáť. Jáko zakón Moyséom dán býsť: blahodáťže i ístina Ísus Christóm býsť.

Hoti ek tu plérómatos autu hémeis pantes elabomen, kai charin anti charitos. Hoti ho nomos dia Móyseós edothé, hé charis kai hé alétheia dia Iésu Christu egeneto.

Et de plenitudine eius nos omnes accepimus, et gratiam pro gratia; quia lex per Moysen data est, gratia et veritas per Iesum Christum facta est.

Hén mimmelóó kullánú kibbalnú, vechesed al chesed; kí hattórá nittená al-jedé Moše, vehachesed viháemet báú derech Jéšúa Hammášíach.

Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.

Prís 10, 7a. 6a. 3, 13-14. 15ad. 16. 8, 6a. 34b. 35. 4. 12. 14. 17. 5-9. 1, 23c. 15, 4b

Pamiatku spravodlivého sprevádzajú chvály a nad jeho hlavou spočíva Pánovo požehnanie. Blažený človek, ktorý našiel múdrosť a smrteľník, ktorý spoznal rozumnosť. Veď ju získavať je lepšie ako získavať poklady zlata a striebra. Je ctihodnejšia ako drahocenné kamene a nič úctyhodné jej nie je hodné. Veď vo svojej pravici má dĺžku žitia a roky života, vo svojej ľavici bohatstvo a slávu; z jej úst vychádza spravodlivosť, na jazyku nosí zákon a milosrdenstvo. Deti, počúvajte ma teda, veď budem rozprávať vznešené veci; a blažený človek, ktorý zachová moje cesty; veď moja brána je bránou života a Pán si pripravuje priazeň. Preto vás prosím a ľudským synom ponúkam svoj hlas. Lebo ja, múdrosť, som to prichystala, ja som pozvala radu, poznanie a návrh. Moja je rada i pevnosť, moja je rozumnosť, moja je sila. Ja milujem tých, ktorí ma ľúbia, a tí, čo ma hľadajú, nájdu milosť. Nevinní, pochopte teda úskok, a nevzdelaní, priložte srdcia. Počúvajte ma ešte raz, veď budem rozprávať vznešené veci; a z perí vydám to, čo je správne, lebo moje hrdlo sa naučí pravdu, lživé pery sú mi odporné. Všetky výroky mojich úst sprevádza spravodlivosť, nieto v nich ničoho krivého ani zamotaného. Všetky sú jasné tým, ktorí uvažujú, a priame tým, čo nachádzajú poznanie. Veď vás učím pravdu, aby vaša nádej bola v Pánovi a naplníte sa Duchom.

Prís 10, 31a. 32a. 11, 2b. 10, 2b. 11, 7a. 19a. 13, 2a. 9a. 15, 2a. 14, 33a. 22, 11ab + Múd 6, 12a. 13. 12b. 14a. 15b. 16ab. 7, 30b. 8, 2c. 2ab. 3b. 4. 7bcde. 8. 21cd. 9, 1-2. 3a. 4. 5a. 10. 11bc. 14

Ústa spravodlivého ronia múdrosť; pery múdrych mužov poznajú milosť. Ústa múdrych sa cvičia v múdrosti, spravodlivosť ich oslobodzuje od smrti. Keď umrie spravodlivý muž, nezhynie nádej. Veď spravodlivý syn sa rodí pre život a vo svojom dobre bude zbierať plod spravodlivosti. Spravodliví majú svetlo neprestajne, pri Pánovi nájdu milosť a slávu. Jazyk múdrych pozná dobro a v ich srdci odpočíva múdrosť. Pán miluje nábožné srdcia, príjemní sú mu všetci, čo kráčajú bez poškvrny. Pánova múdrosť osvecuje tvár chápavého. Veď ona predchádza tých, čo po nej prahnú, je pri nich skôr, ako ju spoznajú; a ľahko ju vidia tí, ktorí ju milujú. Kto pre ňu vstáva zavčas ráno, nebude unavený a kto bdie kvôli nej, čoskoro bude bez starostí. Lebo ona sama chodí okolo a hľadá tých, ktorí sú jej hodní a láskavo sa im ukazuje na svojich cestách. Múdrosť nikdy nepodľahne zlobe. Preto som sa stal aj priaznivcom jej krásy, miloval som ju a hľadal od svojej mladosti; hľadal som nevestu, aby som si ju priviedol, lebo ju miloval Vládca všetkého. Veď ona je zasvätená do tajomstiev Božej znalosti a prijala jeho diela. Výsledkom jej práce sú čnosti; ona učí miernosti a rozumnosti, spravodlivosti a zmužilosti, od ktorých nemajú ľudia v živote nič potrebnejšie. Ak niekto chce mať aj bohaté skúsenosti, ona vie, čo bolo a tuší, čo bude, pozná slovné zvraty a riešenia hádaniek, vopred spoznáva znamenia a divy, splnenia chvíľ a časov; a pre všetkých je dobrým radcom, lebo v nej je nesmrteľnosť a v spoločenstve jej slov sláva. Preto som sa prihovoril Pánovi, modlil som sa k nemu a povedal som z celého svojho srdca: Bože otcov a Pane milosrdenstva, ty si všetko urobil svojím slovom a svojou múdrosťou si utvoril človeka, aby vládol nad stvoreniami, ktoré si ty priviedol k bytiu a aby v nábožnosti a spravodlivosti spravoval svet. Daj mi múdrosť, ktorá je prísediaca na tvojich trónoch a nevylučuj ma spomedzi svojich sluhov, lebo ja som tvoj služobník a syn tvojej služobníčky. Zošli ju z nebies od svojho svätého príbytku a od trónu svojej slávy, aby bola so mnou a naučila ma, čo je tebe milé; a aby ma viedla v poznaní a chránila ma vo svojej sláve. Veď všetky myšlienky smrteľníkov sú zbabelé a ich úvahy neisté.

Prís 29, 2a + Múd 4, 1bc. 14a. 6, 11. 17a. 18a. 21b. 22b. 7, 15cd. 16b. 21b. 22a. 26ac. 27d. 29. 10, 9. 10b. 10d. 12acd. 7, 30b. 2, 1a. 10. 11a. 12-15. 16abc. 17. 19-22a. 23a. 15, 1. 16, 13a + Prís 3, 34ba

Keď chvália spravodlivého, ľudia budú plesať; veď jeho pamiatkou je nesmrteľnosť, lebo Pán i ľudia ho spoznávajú; a jeho duša je Pánovi príjemná. Mužovia, milujte teda múdrosť a budete žiť; prahnite po nej a dostanete výchovu; veď jej začiatkom je láska a zachovávanie zákona. Majte v úcte múdrosť, aby ste naveky kraľovali. Zvestujem vám a neskryjem pred vami Božie tajomstvá; lebo on je učiteľ múdrosti, vychovávateľ múdrych a znalec každej rozumnosti a skutku. Múdrosť naučí aj všetkým zručnostiam; veď v nej sa nachádza duch mysliaci a svätý, žiara večného svetla a obraz Božej dobroty; ona pripravuje Božích priateľov a prorokov. Ona je krajšia ako slnko, prevyšuje každé usporiadanie hviezd a v porovnaní so svetlom nachádza sa pred ním. Tých, čo jej posluhujú, oslobodila od bolesti a priviedla na správne chodníky. Dala, aby mali sväté poznanie, chránila ich pred tými, čo striehli, a darovala im silný zápas. Aby všetci vedeli, že nábožnosť je mocnejšia ako všetko ostatné; a múdrosť nikdy nepodľahne zlobe, ani neprejde okolo zlých s výčitkami voči súdu. Veď si povedali, pričom uvažovali nesprávne: Buďme násilní voči spravodlivému a nešetrime jeho nábožnosť, ani sa neostýchajme šedín jeho mnohoročnej staroby! Našim zákonom nech je sila; a striehnime na spravodlivého, lebo je nám nepotrebný; stavia sa proti našim skutkom, karhá nás pre odpad od Zákona a vyčíta nám prehrešenia našej výchovy. Zvestuje nám, že máme mať poznanie Boha a seba nazýva Pánovým sluhom. Stal sa nám výčitkou našich myšlienok a je nám na ťarchu, len čo ho vidíme; lebo jeho život sa nepodobá iným a jeho chodníky sú odlišné. Považuje nás za falošných; bočí od našich ciest ako od nečistôt a velebí koniec spravodlivých. Pozrime sa teda, či sú jeho slová pravdivé, vyskúšajme, ako sa mu bude vodiť. Preverme ho potupou a mučením, aby sme poznali jeho miernosť, a vyskúšajme jeho nevinnosť. Odsúďme ho na nepeknú smrť, veď podľa jeho slov dostane pomoc. Takto uvažovali a samých seba oklamali; veď ich zloba ich oslepila. Nepoznali Božie tajomstvá a neusúdili, že ty jediný si Boh, ktorý má moc nad životom a smrťou, zachraňuje v čase tiesne a oslobodzuje od každého zla, ktorý je plný zľutovania a milosrdenstva, dáva milosť svojim nábožným a svojím ramenom sa stavia proti namysleným.

Jn 65. začalo (20, 19 – 25)

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!” Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.” Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Svätého Ducha. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.” Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Dvojča, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.” Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.”