Nedeľa
2. február 2020
meniny: Erika, Erik
NEDEĽA O MÝTNIKOVI A FARIZEJOVI - začiatok predpôstneho obdobia. STRETNUTIE NÁŠHO PÁNA, BOHA A SPASITEĽA JEŽIŠA KRISTA - odporúčaný sviatok. 1. hlas.
Evanjelium na utierni:
Lk 8. začalo (2, 25 - 32)
= zo Stretnutia.
Apoštol na liturgii:
296. začalo (2 Tim 3, 10 - 15)
= z Nedele o mýtnikovi a farizejovi, a
316. začalo (Hebr 7, 7 - 17)
= zo Stretnutia.
Evanjelium na liturgii:
Lk 89. začalo (18, 10 - 14)
= z Nedele o mýtnikovi a farizejovi, a
Lk 7. začalo (2, 22b - 40)
= zo Stretnutia.
Evanjelium na utierni
Lk 8. začalo (2, 25 - 32)
V tom čase žil v Jeruzaleme muž menom Simeon, človek spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával potechu Izraela, a Svätý Duch bol na ňom. Jemu Svätý Duch vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Krista. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.”
Apoštol na liturgii
296. začalo (2 Tim 3, 10 - 15)
Syn Timotej, ty si nasledoval moje učenie, spôsob života, plány, vieru, trpezlivosť, lásku, vytrvalosť, prenasledovania a utrpenia, ktoré ma stihli v Antiochii, Ikóniu a v Lystre. A aké prenasledovania som podstúpil! Ale Pán ma vyslobodil zo všetkých. Veď všetci, čo chcú žiť nábožne v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní. Ale zlí ľudia a zvodcovia budú spieť k horšiemu, budú strhávať do bludu a sami budú blúdiť. Ale ty vytrvaj v tom, čo si sa naučil a čo ti je zverené. Veď vieš, od koho si sa to naučil. Od útleho detstva poznáš Sväté písma, ktoré ti môžu dať poučenie na spásu skrze vieru, ktorá je v Kristovi Ježišovi.
a
316. začalo (Hebr 7, 7 - 17)
Bratia, je nesporné, že väčší požehnáva menšieho. A potom: tu berú desiatky smrteľní ľudia, tam však ten, o ktorom sa vydáva svedectvo, že žije. Ba dalo by sa povedať, že skrze Abraháma odovzdal desiatky aj Lévi, ktorý desiatky prijíma; veď bol ešte v bedrách otca, keď mu vyšiel v ústrety Melchizedech. Keby sa teda dokonalosť bola dosiahla prostredníctvom levitského kňazstva, lebo pod ním ľud dostal zákon, načo by bol musel povstať ešte iný kňaz podľa radu Melchizedechovho, a nenazvať ho podľa radu Áronovho? Lebo keď sa zmení kňazstvo, musí sa zmeniť aj zákon. A ten, o ktorom sa toto hovorí, je z iného kmeňa, z ktorého nik nekonal službu pri oltári. Veď je známe, že náš Pán vzišiel z Júdu a vzhľadom na tento kmeň Mojžiš nič nepovedal o kňazoch. A toto je ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz podobný Melchizedechovi, ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života. Veď o ňom znie svedectvo: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“
Evanjelium na liturgii
Lk 89. začalo (18, 10 - 14)
Pán povedal toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.’ Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.’ Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.”
a
Lk 7. začalo (2, 22b - 40)
V tom čase priniesli rodičia dieťa Ježiša do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,” a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával potechu Izraela, a Svätý Duch bol na ňom. Jemu Svätý Duch vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Krista. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.” Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.” Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie v Jeruzaleme. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.