« »

Piatok 33. (32.) týždňa po Päťdesiatnici.
Naša prepodobná matka Xénia Rímska.


Apoštol na liturgii: = radové čítanie.
Evanjelium na liturgii: = radové čítanie.

Parémie na večierni: ; ; = všetky tri svätému Gregorovi Teológovi.


58. začalo (1 Pt 1, 1 – 2. 10 – 12; 2, 6 – 10)

Peter, apoštol Ježiša Krista, vyvoleným cudzincom v diaspóre v Ponte, Galácii, Kapadócii, Ázii a Bitýnii, ktorých Boh Otec vopred poznal a Duchom posvätil, aby boli poslušní a pokropení krvou Ježiša Krista: Milosť vám a pokoj v hojnosti. Túto spásu hľadali a skúmali proroci, ktorí prorokovali o milosti, pripravenej pre vás. Skúmali, na ktorý alebo aký čas ukazuje Kristov Duch, ktorý bol v nich, keď vopred svedčil o Kristových utrpeniach a o sláve, ktorá po nich nasledovala. A bolo im zjavené, že nie sebe, ale nám poslúžili tým, čo vám teraz zvestujú hlásatelia evanjelia vo Svätom Duchu, zoslanom z neba, na čo túžia hľadieť aj anjeli. Preto je v Písme: „Hľa, kladiem na Sione kameň nárožný, vyvolený a vzácny; kto v neho verí, nebude zahanbený.“ Vám, teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom nárožným,“ „kameňom úrazu a skalou pohoršenia.“ Oni naň narážajú, lebo neveria slovu. A na to sú aj určení. Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží ľud; vy, čo ste nedosiahli milosrdenstvo, teraz ste milosrdenstvo dosiahli.

Mk 53. začalo (12, 1 – 12)

Pán povedal toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.’ Ale vinohradníci si povedali: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!’ Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Nečítali ste v Písme: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. Urobil to Pán; je to vec v našich očiach obdivuhodná’?” A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.

Prís 10, 7a. 6a. 3, 13-14. 15ad. 16. 8, 6a. 34b. 35. 4. 12. 14. 17. 5-9. 1, 23c. 15, 4b

Pamiatku spravodlivého sprevádzajú chvály a nad jeho hlavou spočíva Pánovo požehnanie. Blažený človek, ktorý našiel múdrosť a smrteľník, ktorý spoznal rozumnosť. Veď ju získavať je lepšie ako získavať poklady zlata a striebra. Je ctihodnejšia ako drahocenné kamene a nič úctyhodné jej nie je hodné. Veď vo svojej pravici má dĺžku žitia a roky života, vo svojej ľavici bohatstvo a slávu; z jej úst vychádza spravodlivosť, na jazyku nosí zákon a milosrdenstvo. Deti, počúvajte ma teda, veď budem rozprávať vznešené veci; a blažený človek, ktorý zachová moje cesty; veď moja brána je bránou života a Pán si pripravuje priazeň. Preto vás prosím a ľudským synom ponúkam svoj hlas. Lebo ja, múdrosť, som to prichystala, ja som pozvala radu, poznanie a návrh. Moja je rada i pevnosť, moja je rozumnosť, moja je sila. Ja milujem tých, ktorí ma ľúbia, a tí, čo ma hľadajú, nájdu milosť. Nevinní, pochopte teda úskok, a nevzdelaní, priložte srdcia. Počúvajte ma ešte raz, veď budem rozprávať vznešené veci; a z perí vydám to, čo je správne, lebo moje hrdlo sa naučí pravdu, lživé pery sú mi odporné. Všetky výroky mojich úst sprevádza spravodlivosť, nieto v nich ničoho krivého ani zamotaného. Všetky sú jasné tým, ktorí uvažujú, a priame tým, čo nachádzajú poznanie. Veď vás učím pravdu, aby vaša nádej bola v Pánovi a naplníte sa Duchom.

Prís 10, 31a. 32a. 11, 2b. 10, 2b. 11, 7a. 19a. 13, 2a. 9a. 15, 2a. 14, 33a. 22, 11ab + Múd 6, 12a. 13. 12b. 14a. 15b. 16ab. 7, 30b. 8, 2c. 2ab. 3b. 4. 7bcde. 8. 21cd. 9, 1-2. 3a. 4. 5a. 10. 11bc. 14

Ústa spravodlivého ronia múdrosť; pery múdrych mužov poznajú milosť. Ústa múdrych sa cvičia v múdrosti, spravodlivosť ich oslobodzuje od smrti. Keď umrie spravodlivý muž, nezhynie nádej. Veď spravodlivý syn sa rodí pre život a vo svojom dobre bude zbierať plod spravodlivosti. Spravodliví majú svetlo neprestajne, pri Pánovi nájdu milosť a slávu. Jazyk múdrych pozná dobro a v ich srdci odpočíva múdrosť. Pán miluje nábožné srdcia, príjemní sú mu všetci, čo kráčajú bez poškvrny. Pánova múdrosť osvecuje tvár chápavého. Veď ona predchádza tých, čo po nej prahnú, je pri nich skôr, ako ju spoznajú; a ľahko ju vidia tí, ktorí ju milujú. Kto pre ňu vstáva zavčas ráno, nebude unavený a kto bdie kvôli nej, čoskoro bude bez starostí. Lebo ona sama chodí okolo a hľadá tých, ktorí sú jej hodní a láskavo sa im ukazuje na svojich cestách. Múdrosť nikdy nepodľahne zlobe. Preto som sa stal aj priaznivcom jej krásy, miloval som ju a hľadal od svojej mladosti; hľadal som nevestu, aby som si ju priviedol, lebo ju miloval Vládca všetkého. Veď ona je zasvätená do tajomstiev Božej znalosti a prijala jeho diela. Výsledkom jej práce sú čnosti; ona učí miernosti a rozumnosti, spravodlivosti a zmužilosti, od ktorých nemajú ľudia v živote nič potrebnejšie. Ak niekto chce mať aj bohaté skúsenosti, ona vie, čo bolo a tuší, čo bude, pozná slovné zvraty a riešenia hádaniek, vopred spoznáva znamenia a divy, splnenia chvíľ a časov; a pre všetkých je dobrým radcom, lebo v nej je nesmrteľnosť a v spoločenstve jej slov sláva. Preto som sa prihovoril Pánovi, modlil som sa k nemu a povedal som z celého svojho srdca: Bože otcov a Pane milosrdenstva, ty si všetko urobil svojím slovom a svojou múdrosťou si utvoril človeka, aby vládol nad stvoreniami, ktoré si ty priviedol k bytiu a aby v nábožnosti a spravodlivosti spravoval svet. Daj mi múdrosť, ktorá je prísediaca na tvojich trónoch a nevylučuj ma spomedzi svojich sluhov, lebo ja som tvoj služobník a syn tvojej služobníčky. Zošli ju z nebies od svojho svätého príbytku a od trónu svojej slávy, aby bola so mnou a naučila ma, čo je tebe milé; a aby ma viedla v poznaní a chránila ma vo svojej sláve. Veď všetky myšlienky smrteľníkov sú zbabelé a ich úvahy neisté.

Múd 4, 7 – 15

Spravodlivý, ak zomrie predčasne, bude mať odpočinok. Veď úctyhodná staroba nespočíva v dlhom čase, ani sa nemeria počtom rokov, ale šedinami pre ľudí je múdrosť a vysokou starobou je život bez poškvrny. Keďže bol milý Bohu, stal sa jeho miláčikom a keďže žil medzi hriešnikmi, bol premiestnený, bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby lesť neoklamala jeho dušu. Veď mámenie zloby zatemňuje dobré veci a prelud vášne mení bezchybnú myseľ. Hoci zomrel veľmi skoro, predsa naplnil dlhý čas; veď jeho duša bola príjemná Pánovi, preto sa ponáhľala preč sprostred skazenosti. Ľudia to videli, ale nechápali, ani nerozmýšľali nad tým, že v jeho nábožných je milosť a milosrdenstvo a v jeho vyvolených navštívenie.