« »

Predsviatok Narodenia Ježiša Krista.
Svätá prepodobná mučenica Eugénia.
/posledný deň filipovky/


Parémie na kráľovských hodinkách = všetko z daného dňa:
na 1. hodinke: ,
na 3. hodinke: ,
na 6. hodinke: ,
na 9. hodinke: .

Apoštol na kráľovských hodinkách = všetko z daného dňa:
na 1. hodinke: ,
na 3. hodinke: ,
na 6. hodinke: ,
na 9. hodinke: .

Evanjelium na kráľovských hodinkách = všetko z daného dňa:
na 1. hodinke: ,
na 3. hodinke: ,
na 6. hodinke: ,
na 9. hodinke: .

Parémie na večierni s liturgiou svätého Bazila Veľkého: ; ; ; ; ; ; ; = všetky k sviatku Narodenia.

Verše k tropáru po 3. parémii:
Verše k tropáru po 6. parémii:

Apoštol na večierni s liturgiou svätého Bazila Veľkého: = k sviatku Narodenia.

Evanjelium na večierni s liturgiou svätého Bazila Veľkého: = k sviatku Narodenia.

Mich 5, 2 – 4

Takto hovorí Pán: A ty, Betlehem, dom Efratov, primalý si medzi tisícami Júdu? Veď z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti. Preto ich vydá až do času, keď rodička porodí a zvyšok jeho bratov sa vráti k synom Izraela. Vstane a bude pásť silou Pánovou a velebou mena Pána, svojho Boha; budú si bývať, lebo teraz sa zvelebí až do končín zeme.

Bar 3,36 – 4,4

Toto je náš Boh, iného popri ňom uznať nemožno. Objavil každú cestu múdrosti a dal ju svojmu sluhovi Jakubovi a svojmu miláčikovi Izraelovi. Potom sa zjavila na zemi a žila s ľuďmi. Ona je knihou Božích príkazov a zákonom, ktorý trvá naveky: všetci, čo sa jej chopia, dosiahnu život, čo ju však opustia, zomrú. Obráť sa, Jakub, a chyť sa jej, choď k jej svetlu, v ústrety jej žiare. Neprepusť svoju slávu inému, ani čo cenné máš, cudziemu národu. Blažení sme, Izrael, lebo nám je známe, čo sa ľúbi Bohu.

Iz 7, 10-16. 8, 1-4. 8d-10

Pán znova prehovoril k Achazovi: „Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, či už na hlbine alebo na výsostiach!“ Ale Achaz povedal: „Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Pána.“ Izaiáš teda povedal: „Počujteže, dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať ľudí, že obťažujete Pána? Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel! Mlieko a med bude jesť, až bude vedieť opovrhnúť zlým a voliť si dobré. Lebo skôr, ako by chlapec vedel opovrhnúť zlým a voliť si dobré, bude spustošená krajina, ktorej dvoch kráľov sa ty bojíš.“ Pán mi povedal: „Vezmi si veľký nový zvitok a napíš naňho ľudským písmom: Náhla korisť – rýchly lup!“ – bol totiž poruke. I vzal som hodnoverných svedkov, kňaza Uriáša a Zachariáša, Barachiášovho syna. Potom som pristúpil k prorokyni; i počala a porodila syna. A Pán mi povedal: „Nazvi ho ´Náhla korisť – rýchly lup´. Lebo skôr, ako by chlapec vedel volať: „Otče“ a: „Matka“, budú odnášať silu Damasku a korisť Samárie pred asýrskeho kráľa.“ S nami Boh! Pochopte to, národy, a pokorte sa, počujte až do konca zeme! Mocnári, pokorte sa! Veď ak znova zosilniete, znova budete pokorení. Ak vymyslíte plán, Pán ho zmarí, ak poviete slovo, nezostane vám, lebo S nami Boh.

Iz 9, 6 – 7

Chlapček sa nám narodil, daný nám je syn. Na jeho pleci bude vláda a bude nazvaný: Anjel veľkej rady, Zázračný, Radca, Mocný Boh, Vladár, Knieža pokoja, Otec budúceho veku. Jeho moc je veľká a pokoj nemá hraníc na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby ho upevnil a posilnil právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Pána zástupov to urobí.

303. začalo (Hebr 1, 1 – 12)

Mnoho ráz a mnohými spôsobmi hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého utvoril aj veky. On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom. Preto keď vykonal očistenie od hriechov, zasadol po pravici velebnosti na výsostiach; a stal sa o toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil než oni. Veď kedy komu z anjelov povedal: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes zrodil“ a opäť: „Ja budem jeho otcom a on bude mojím synom“? A znova, keď uvádza prvorodeného na svet, hovorí: „Nech sa mu poklonia všetci Boží anjeli.“ Ohľadom anjelov však hovorí: „Z duchov robíš svojich anjelov a z ohnivého plameňa svojich služobníkov.“ Ale ohľadom Syna: „Tvoj trón, Bože, je na veky vekov a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti. Miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť, preto ťa, Bože, tvoj Boh pomazal olejom plesania viac ako tvojich druhov.“ A: „Ty, Pane, si na počiatku položil základy zeme; a nebesia sú dielom tvojich rúk. Ony sa pominú, ale ty zostaneš a všetci sťa odev zostarnú, zvinieš ich ako plášť, ako odev a zmenia sa. Ale ty si vždy ten istý a tvoje roky sa nepominú.“

208. začalo (Gal 3, 23 – 29)

Bratia, kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. Veď skrze vieru v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.

304. začalo (Hebr 1,10 – 2,3)

„Ty, Pane, si na počiatku položil základy zeme; a nebesia sú dielom tvojich rúk. Ony sa pominú, ale ty zostaneš a všetci sťa odev zostarnú, zvinieš ich ako plášť, ako odev a zmenia sa. Ale ty si vždy ten istý a tvoje roky sa nepominú.“ A kedy ktorému z anjelov povedal: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám“? Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu? Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli, aby nás nestrhol prúd mimo. Lebo ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli.

306. začalo (Hebr 2, 11 – 18)

Bratia, ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí: „Tvoje meno zvestujem svojim bratom a uprostred cirkvi ťa budem ospevovať.“ Ďalej: „Ja budem v neho dúfať.“ A zasa: „Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh.“ A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.

Mt 2. začalo (1, 18 – 25)

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala zo Svätého Ducha. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je zo Svätého Ducha. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.” To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal skrze proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,” čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Ale nepoznal ju, kým neporodila svojho prvorodeného syna; a dal mu meno Ježiš.

Lk 5. začalo (2, 1 – 20)

V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.” A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, chválili Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.” Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.” Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

Mt 3. začalo (2, 1 – 12)

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme vychádzať jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.” Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Kristus. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ,A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.’” Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.” Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli vychádzať, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.

Mt 4. začalo (2, 13 – 23)

Keď mudrci odišli, Jozefovi sa vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.” On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán skrze proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.” Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „V Ráme bolo počuť hlas, plač, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet.” Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: „Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.” On vstal, vzal dieťa i jeho matku a prišiel do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaos namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do Galilejského kraja. Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.”

Gn 1, 1 – 13

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Tu povedal Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A nastal večer a nastalo ráno, deň jeden. Potom Boh povedal: Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami! I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak. A Boh nazval oblohu nebom. A nastal večer a nastalo ráno, deň druhý. Potom Boh povedal: Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš! A stalo sa tak. Vody, ktoré boli pod nebom, sa zhromaždili na jedno miesto a ukázala sa súš. A Boh nazval súš zemou a zhromaždisko vôd nazval morom. A Boh videl, že je to dobré. Tu Boh povedal: Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy, prinášajúce plody, v ktorých je ich semeno podľa svojho druhu na zemi. A stalo sa tak. Zem vyhnala trávu a rastliny s plodom semena podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je ich semeno podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň tretí.

Nm 24, 2-3. 5-9. 17-18

Na Balaámovi spočinul Boží Duch a predniesol svoje výroky: „Aké pekné sú tvoje domy, Jakub, a tvoje stany, Izrael! Sú ako potočné údolia, čo sa tiahnu v diaľ, ako záhrady pozdĺž riek, ako duby, ktoré zasadil Pán, ako cédre pri vodách. Z jeho semena povstane človek, ktorý bude vládnuť nad mnohými národmi. Jeho kráľovstvo sa pozdvihne a rozšíri. Boh ho vyvedie z Egypta, je preň ako rohy zubra. Pohltí národy, svojich nepriateľov, poláme im kosti, zničí ich svojimi šípmi. Stočil sa, leží ako lev a sťa levica – ktože ho vyruší? Ten, kto ťa požehná, nech je požehnávaný, kto ťa prekľaje, nech bude prekliaty! Hviezda vychádza z Jakuba, človek sa zdvíha z Izraela. On rozbije spánky moabské a temeno všetkým synom Seta. Edom bude jeho vlastníctvom a Seir, jeho nepriateľ, jeho majetkom. Izrael sa však bude vzmáhať v moci.“

Mich 4, 6-7. 5, 2-4

V tých dňoch, hovorí Pán, zhromaždím chromých a pozbieram roztratených, ktorých som odvrhol. Z chromých urobím zvyšky, z roztratených mocný národ. Pán bude nad nimi panovať na vrchu Sion odteraz až naveky. A ty, Betlehem, dom Efratov, primalý si medzi tisícami Júdu? Veď z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti. Preto ich vydá až do času, keď rodička porodí a zvyšok jeho bratov sa vráti k synom Izraela. Vstane a bude pásť silou Pánovou a velebou mena Pána, svojho Boha; budú si bývať, lebo teraz sa zvelebí až do končín zeme.

Iz 11, 1 – 10

Takto hovorí Pán: Z koreňa Jesseho vypučí ratolesť, z jeho koreňov vykvitne výhonok. A spočinie na ňom duch Boha: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a nábožnosti; a naplní ho duch Božej bázne. Nebude súdiť podľa zdania očí a nebude karhať podľa počutia, ale spravodlivo bude súdiť maličkých a rozhodovať priamosťou v prospech krotkých zeme. I porazí zem prútom svojich úst a dychom svojich perí usmrtí zlosyna. Spravodlivosť bude pásom jeho bedier a pravda opaskom jeho drieku. Vtedy bude vlk bývať s baránkom a leopard odpočívať s kozliatkom. Teliatko, lev a vôl budú spolu bývať a drobný chlapec ich bude viesť. Krava i medveď budú sa pásť, ich mláďatá budú ležať spolu a lev bude ako vôl žrať slamu. Drobný chlapec sa bude hrať nad dierou hada, do jamy vretenice siahne rukou. Nebudú robiť zle a nikomu neuškodia na celom mojom svätom vrchu; lebo zem bude plná poznania Pána, ako vody pokrývajú more. V ten deň bude koreň Jesseho stáť ako zástava národov, budú ho vyhľadávať kmene a jeho príbytok bude slávny.

Dan 2, 31-36. 44-45

Daniel povedal Nabuchodonozorovi: Ty, kráľu, díval si sa, a hľa, akási mohutná socha! Táto socha bola veľká a jej lesk silný; stála pred tebou a jej výzor bol hrozný. Hlava tejto sochy bola z jemného zlata, jej prsia a ramená zo striebra, jej brucho a boky z kovu, jej stehná zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny. Takto si sa díval, až sa bez zásahu rúk odlúpil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich. Nato sa odrazu rozdrúzgali železo, hlina, kov, striebro i zlato a boli ako pleva z letnej holohumnice, uchytil ich vietor a nenašlo sa po nich stopy. Kameň však, ktorý zasiahol sochu, stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem. Toto je sen a jeho význam povieme kráľovi: Boh nebies pozdvihne kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne a jeho kráľovstvo sa nedostane inému ľudu. Rozdrúzga a zruší všetky kráľovstvá, ono však bude trvať naveky – tak, ako si videl, že sa z vrchu bez zásahu rúk odlúpil kameň a rozdrúzgal železo, kov, hlinu, striebro a zlato. Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo bude za týmto. Sen je pravdivý a jeho výklad spoľahlivý.

Ž 86, 1b – 4a. 4b – 5. 6 – 7

Základy má na posvätných vrchoch; brány Siona miluje Pán nad všetky stany Jakuba. Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie. Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú.

Filištínci, Týrčania a Etiópčania: tí všetci sa tam zrodili. A o Sione sa bude hovoriť: „Ten i tamten sa na ňom narodil a sám Najvyšší mu dal pevné základy.“

Pán zaznačí do knihy národov: „Títo sa tam zrodili.“ A spievajú ako pri tanci: „V tebe sú všetky moje pramene.“

Ž 92, 1 – 2. 3 – 4a. 4b – 5

Pán kraľuje, velebou sa zaodel; zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal. Tak upevnil zemekruh, že sa nezachveje. Pevný je tvoj trón oddávna, ty si od vekov.

Pozdvihujú rieky, Pane, pozdvihujú rieky svoj hlas, pozdvihujú rieky svoj hukot nad hukot vodných prívalov.

Nad mohutné morské príboje mocnejší je Pán na výsostiach. Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá; tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy.