« »

Sobota 33. týždňa v Cezročnom období
alebo Svätého Klementa I., pápeža a mučeníka
alebo Svätého Kolumbána, opáta
alebo Panny Márie v sobotu
(ľubovoľná spomienka)

R.: Pán, Boh, súdi spravodlivo národy.
Aleluja, aleluja, aleluja. Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom zjavil život.

Prvá kniha Machabejcov   −   1 Mach 6, 1-13

Pre zlo, ktoré som popáchal v Jeruzaleme, hyniem v hroznom zármutku

Keď kráľ Antiochus chodil po horských krajoch, začul, že v Perzii je mesto Elymaida, vychýrené bohatstvom striebra a zlata; že je v ňom veľmi bohatý chrám a v ňom zlaté rúcha, brnenie a štíty, ktoré tam zanechal macedónsky kráľ Alexander, Filipov syn, čo vládol prvý v Grécku.

Šiel a pokúšal sa mesto zaujať a vydrancovať. No nepodarilo sa mu to, lebo obyvatelia mesta sa dozvedeli o jeho zámere. Postavili sa mu na odpor, musel odtiaľ ujsť a veľmi smutný sa vracal do Babylonska.

Ešte v Perzii prišiel k nemu posol a oznámil mu, že vojsko, ktoré tiahlo do Judey, zutekalo. Že na čele veľkého vojska šiel Lyziáš, ale utiekol pred Židmi, ktorí sa zmocnili zbraní i mužstva a veľkej koristi, čo zobrali porazeným vojakom; že zbúrali ohavnú modlu, čo bol postavil na oltár v Jeruzaleme, a svätyňu že obohnali vysokými múrmi ako predtým i jeho mesto Betsur.

Keď to kráľ počul, pochytila ho hrôza a veľmi sa rozrušil; klesol na posteľ a ochorel od zármutku, že sa mu nestalo po vôli.

Zostal tam mnoho dní, lebo sa ho opätovne zmocňoval veľký smútok a cítil, že zomrie. Zvolal všetkých svojich dôverníkov a povedal im: „Spánok sa vzdialil z mojich očí a srdce mi zviera nepokoj. Povedal som si v duchu: Do akého súženia som sa to dostal a v akej pohrome sa to nachádzam?! Veď som býval obľúbený a milovaný, kým som bol pri moci. Teraz si spomínam na zlo, ktoré som popáchal v Jeruzaleme; ako som z neho pobral všetko zlaté a strieborné náčinie a bez príčiny som posielal nivočiť judejské obyvateľstvo. Teraz vidím, že preto na mňa doľahlo toto nešťastie, a hyniem v hroznom zármutku v cudzej krajine.“

Kniha žalmov   −   Ž 9, 2-3. 4+6. 16+19

R.: Pán, Boh, súdi spravodlivo národy.
Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *
a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
V tebe sa budem tešiť a radovať, *
ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší. R.
Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *
pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *
ich meno si vyhladil navždy, naveky. R.
Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †
a v tom osídle, čo nastrojili, *
chytila sa im vlastná noha.
Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *
ani nádej úbožiakov navždy márna nebude. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 20, 27-40

Aleluja, aleluja, aleluja. Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom zjavil život.
Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých

K Ježišovi prišli niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.

Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“

Ježiš im povedal: „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.

A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“

Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal.“ A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.