« »

Piatok 24. (27.) týždňa po Päťdesiatnici.
Posviatok Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu.
Svätý apoštol Filemon a spoločníci.
/8. deň filipovky/

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätým apoštolom.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätým apoštolom.

290. začalo (2 Tim 1, 1-2. 8-18)

Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša podľa prisľúbenia života, ktorý je v Kristovi Ježišovi, milovanému synovi Timotejovi: Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Krista Ježiša, nášho Pána. Preto sa nehanbi za svedectvo o našom Pánovi ani za mňa, jeho väzňa, ale trp spolu so mnou za evanjelium, posilňovaný mocou Boha. On nás spasil a povolal svätým povolaním, nie pre naše skutky, ale zo svojho rozhodnutia a milosti, ktorú sme dostali v Kristovi Ježišovi pred časmi vekov. No známou sa stala až teraz, keď sa zjavil náš Spasiteľ Ježiš Kristus. On zničil smrť a vyniesol na svetlo život a neporušiteľnosť skrze evanjelium a ja som ustanovený za jeho hlásateľa, apoštola a učiteľa. Preto aj toto trpím, ale sa nehanbím, lebo viem, komu som uveril, a som presvedčený, že má moc zachovať to, čo mi bolo zverené, až do onoho dňa. Maj za vzor zdravých slov to, čo si počul odo mňa, vo viere a v láske, ktoré sú v Kristovi Ježišovi. Zverený poklad chráň skrze Svätého Ducha, ktorý v nás prebýva. Vieš, že sa odo mňa odvrátili všetci, čo sú v Ázii, medzi nimi aj Fygelos a Hermogenés. Nech Pán preukáže milosrdenstvo Oneziforovmu domu, lebo často ma osviežil a nehanbil sa za moje reťaze, ale keď prišiel do Ríma, usilovne ma hľadal a našiel ma. – Nech mu Pán dá, aby v onen deň našiel milosrdenstvo u Pána. – A aké služby preukázal v Efeze, ty vieš najlepšie.

302. začalo od polovice (Flm 1, 1 – 25)

Pavol, väzeň Krista Ježiša, a brat Timotej milovanému Filemonovi, nášmu spolupracovníkovi, sestre Apfii, nášmu spolubojovníkovi Archippovi a cirkvi, ktorá je v tvojom dome: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a Pána Ježiša Krista. Vzdávam vďaky svojmu Bohu, keď si na teba ustavične spomínam vo svojich modlitbách, keď počujem o tvojej láske a viere, akú máš k Pánu Ježišovi a k všetkým svätým, aby sa tvoja účasť na viere stala účinnou v poznávaní každého dobra, ktoré je vo vás pre Krista. Mal som totiž veľkú radosť a útechu z tvojej lásky, brat môj, pretože si osviežil srdcia svätých. Preto hoci by som ti mohol v Kristovi smelo rozkázať, čo máš urobiť, radšej prosím pre lásku ja, Pavol, už starec a teraz aj väzeň Krista Ježiša: prosím ťa za svojho syna Onezima, ktorého som zrodil v okovách. Kedysi ti bol neužitočný, ale teraz je užitočný aj tebe, aj mne. Poslal som ti ho naspäť; jeho, to jest moje srdce. Chcel som si ho ponechať pri sebe, aby mi v okovách pre evanjelium slúžil namiesto teba. Ale nechcel som nič urobiť bez tvojho súhlasu, aby tvoj dobrý skutok nebol akoby vynútený, ale dobrovoľný. Veď azda preto odišiel na čas, aby si ho dostal naveky. Už nie ako otroka, ale viac než otroka: ako milovaného brata, najmä mnou – a o čo viac tebou – i podľa tela aj v Pánovi. Ak ma teda pokladáš za spoločníka, prijmi ho ako mňa samého. A ak ťa v niečom poškodil alebo ak ti je niečo dlžen, mne to pripočítaj. Ja, Pavol – toto som napísal vlastnou rukou –, ja to zaplatím; aby som ti nemusel povedať, že ty mne dlhuješ aj seba samého. Áno, brat môj, kiež mám ja z teba úžitok v Pánovi. Osviež moje vnútro v Pánovi. Napísal som ti v dôvere v tvoju poslušnosť a viem, že urobíš viac, ako hovorím. A zároveň mi priprav aj prístrešie, lebo dúfam, že pre vaše modlitby dostanete mňa ako dar. Pozdravuje ťa Epafras, môj spoluväzeň v Kristovi Ježišovi, Marek, Aristarch, Démas a Lukáš, moji spolupracovníci. Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom. Amen.

Lk 95. začalo (19, 12 – 28)

Pán povedal toto podobenstvo: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im ‚Obchodujte, kým sa nevrátim!’ Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: ‚Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.’ Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal. Prišiel prvý a vravel: ‚Pane, tvoja mína získala desať mín.’ On mu povedal: ‚Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.’ Prišiel druhý a vravel: ‚Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.’ Aj tomuto povedal: ‚Ty maj moc nad piatimi mestami.’ Iný prišiel a hovoril: ‚Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš čo si nezasial.’ On mu povedal: ‚Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial? Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?’ A tým, čo tam stáli, povedal: ‚Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.’ Oni mu vraveli: ‚Pane, veď má desať mín!’ Hovorím vám: ‚Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!’” Ako to povedal, išiel popredku a vystupoval do Jeruzalema.

Lk 50. začalo (10, 1 – 15)

V tom čase si Pán vyvolil aj iných sedemdesiatich svojich učeníkov a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!’ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.’ Keď prídete do niektorého mesta a neprijmú vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: ‚Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!’ Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu. Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa. Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do podsvetia sa prepadneš!“