« »

Streda 24. (27.) týždňa po Päťdesiatnici.
Predsviatok Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu.
Náš prepodobný otec Gregor Dekapolita.
Náš otec svätý Proklos, konštantínopolský arcibiskup.
/6. deň filipovky/


Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa; prípadne aj = svätému Proklovi.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa; prípadne aj = svätému Proklovi.

Parémie na večierni: ; ; = všetky tri Vstupu Bohorodičky do chrámu.

287. začalo (1 Tim 5,22 – 6,11a)

Syn Timotej, na nikoho prenáhlene nevkladaj ruky a nemaj účasť na cudzích hriechoch. Zachovaj sa čistý! Nepi už iba vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby užívaj trochu vína. Hriechy niektorých ľudí sú zjavné ešte pred súdom; niektorých iba nasledujú. Podobne zjavné sú aj dobré skutky; a tie, čo nie sú také, nemôžu zostať skryté. Všetci, čo sú pod jarmom, otroci, nech pokladajú svojich pánov za hodných všetkej úcty, aby Božie meno a učenie neboli vystavené rúhaniu. A tí, čo majú pánov veriacich, nech ich neznevažujú preto, že sú bratmi, ale nech im slúžia tým ochotnejšie, že sú veriaci a milovaní a majú účasť na dobrodeniach. Takto uč a povzbudzuj! Kto učí ináč a nepridŕža sa zdravých slov nášho Pána Ježiša Krista a učenia, ktoré zodpovedá nábožnosti, je nadutý, nič nevie, ale chorobne sa škriepi a háda o slová. Z toho vzniká závisť, zvady, rúhania, zlé upodozrievania, trenice ľudí, ktorí majú skazenú myseľ a sú pozbavení pravdy a nábožnosť pokladajú za zdroj zisku. A nábožnosť so spokojnosťou je naozaj veľkým ziskom. Veď nič sme si na svet nepriniesli a nič si ani nemôžeme odniesť. Uspokojíme sa s tým, že máme čo jesť a čo si obliecť. Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia. Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti. Ale ty, Boží človek, utekaj pred tým.

289. začalo (1 Tim 6, 17 – 21)

Syn Timotej, tým, čo sú bohatí v tomto veku, prikazuj, nech nie sú namyslení a nevkladajú nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám hojne dáva všetko na užívanie, nech robia dobre a stanú sa bohatými na dobré skutky, nech sú štedrí a vedia sa podeliť, nech si uložia dobrý základ pre budúcnosť, aby dosiahli večný život. Timotej, opatruj, čo ti bolo zverené, a vyhýbaj sa svetským prázdnym rečiam a protikladným tvrdeniam falošného poznania; veď niektorí, čo sa k nemu hlásili, zblúdili od viery. Milosť s tebou! Amen.

318. začalo (Hebr 7,26 – 8,2)

Bratia, bolo vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky. Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek.

Lk 90. začalo (18, 15-17. 26-30)

V tom čase prinášali k Ježišovi nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich. Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo! Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.” Tí, čo to počuli, povedali: „Kto potom môže byť spasený?” On im povedal: „Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu.” Peter vravel: „Pozri, my sme opustili všetko, čo sme mali, a išli sme za tebou.” On im povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo rodičov alebo bratov alebo sestry alebo ženu alebo deti, aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život.”

Lk 92. začalo (18, 31 – 34)

V tom čase si Ježiš vzal Dvanástich a hovoril im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka. Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú, zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.” Lenže oni z toho ničomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril.

Jn 36. začalo (10, 9 – 16)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.

Ex 40, 1 – 5. 9. 10b. 16. 34 – 35

Pán hovoril Mojžišovi toto: „V jeden deň prvého mesiaca postavíš stan svedectva. Položíš tam archu a zakryješ ju závesom. Prinesieš dovnútra stôl a jeho svietnik a položíš tam zlatú kadidelnicu, aby dymila pred archou svedectva. Nad dvere do stanu svedectva zavesíš oponu. Zoberieš olej pomazania a pomažeš stan a všetko, čo je v ňom a posvätíš ho i všetko jeho náradie a bude svätý. Posvätíš oltár a oltár sa stane svätyňou svätých.“ Mojžiš urobil všetko, čo mu prikázal Pán Boh, Svätý Izraela. Vtedy oblak zahalil stan svedectva a stan naplnila Pánova sláva. A Mojžiš nemohol vstúpiť do stanu svedectva, lebo ho zatieňoval oblak. A stan naplnila Pánova sláva.

1 Kr 7, 51a. 8, 1a. 1c. 3b. 4a. 5a. 6 – 7. 9a. 10 – 11

Keď Šalamún dokončil výstavbu Pánovho domu, zhromaždil všetkých starších Izraela na Sion, aby odniesli archu Pánovej zmluvy z Dávidovho mesta, teda zo Siona. Kňazi zobrali archu Pánovej zmluvy a stan svedectva i všetko sväté náradie, ktoré bolo v stane svedectva. Kráľ a všetok Izrael kráčali pred archou. Kňazi preniesli archu Pánovej zmluvy na jej miesto, do vnútornej časti chrámu, do svätyne svätých, pod krídla cherubínov. Nad miestom pre archu boli totiž cherubíni s rozprestretými krídlami; cherubíni zakrývali archu i jej sväté veci. V arche nebolo nič okrem dvoch tabúľ zmluvy, ktoré tam vložil Mojžiš na Horebe, keď s ním Pán uzatvoril zmluvu. Keď kňazi vyšli zo svätyne, dom naplnil oblak. Kvôli oblaku kňazi nemohli vstať a slúžiť Pánovi, lebo dom Pána, všemocného Boha, naplnila sláva.

Ez 43,27 – 44,4a

Takto hovorí Pán: Od ôsmeho dňa budú kňazi konať na oltári vaše celostné obety a obety vašej záchrany a prijmem vás, hovorí Adonaj, Pán. Potom ma nasmeroval na cestu k vonkajšej bráne do svätyne, ktorá hľadí na východ, a tá bola zatvorená. A Pán mi povedal: Táto brána bude zatvorená. Neotvorí sa a nikto cez ňu neprejde, lebo cez ňu vstúpi Pán, Boh Izraela, a bude zatvorená. Preto v nej bude sedieť vodca, aby jedol chlieb. Vstúpi cestou elamskej brány a vyjde vlastnou cestou. Potom ma viedol cestou brány do svätyne, ktorá hľadí na sever, oproti chrámu. I videl som: Hľa, Pánov chrám bol plný slávy!