« »

Sobota 32. týždňa v Cezročnom období
alebo Svätej Margity Škótskej
alebo Svätej Gertrúdy, panny
alebo Panny Márie v sobotu
(ľubovoľná spomienka)

R.: Pamätáme, Pane, na divy, čo si učinil. alebo Aleluja.
Aleluja, aleluja, aleluja. Boh nás povolal skrze evanjelium, aby ste získali slávu nášho Pána Ježiša Krista.

Kniha Múdrosti   −   Múd 18, 14-16; 19, 6-9

Z Červeného mora sa vynorila nehatená cesta a poskakovali ako barance

Keď všade vládlo hlboké ticho a noc v svojom behu prešla polovicu cesty, tvoje všemohúce slovo zoskočilo z neba, z kráľovského trónu, ako tvrdý bojovník doprostred zeme odsúdenej na skazu. Nieslo tvoj nezvratný rozkaz ako ostrý meč, zastalo a všetko naplnilo smrťou; stálo na zemi a siahalo až po nebo.

Všetko tvorstvo sa znova od základu pretvorilo a poslúchalo tvoje príkazy, aby sa tvoje deti zachránili od škody.

Ich tábor zahalil oblak, kde bola predtým voda, vynorila sa suchá zem: z Červeného mora nehatená cesta, zelená pažiť z prúdu dravého. Keď po nej prešli, celý národ, pod ochranou tvojej ruky, videli tvoje divy zázračné. Pásli sa ako paripy, poskakovali ako barance a velebili teba, Pane, svojho záchrancu.

Kniha žalmov   −   Ž 105, 2-3. 36-37. 42-43

R.: Pamätáme, Pane, na divy, čo si učinil. alebo Aleluja.
Spievajte mu a hrajte, *
rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.
Jeho svätým menom sa honoste; *
nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána. R.
Pobil všetko prvorodené v Egypte, *
prvotiny všetkej ich mužnej sily.
Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom *
a v ich kmeňoch nebol nik nevládny. R.
Lebo pamätal na slová svojho záväzku, *
ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.
Vyviedol teda svoj ľud v radosti, *
vyvolených svojich s plesaním. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 18, 1-8

Aleluja, aleluja, aleluja. Boh nás povolal skrze evanjelium, aby ste získali slávu nášho Pána Ježiša Krista.
Boh obráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú

Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.‘ Ale on dlho nechcel.

No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.‘“

A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?

Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“