« »

Svätého Jozafáta, biskupa a mučeníka
(spomienka)

R.: Velebiť budem Pána v každom čase.
Aleluja, aleluja, aleluja. Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo, hovorí Pán; a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu.

Kniha Múdrosti   −   Múd 2, 23 – 3, 9

Nemúdri sa nazdávali, že sú mŕtvi, ale oni sú v pokoji

Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť; utvoril ho ako obraz svojej podstaty.

Smrť prišla na svet zo závisti diabla: preto ju okúsia všetci, čo mu patria.

Duše spravodlivých sú v Božích rukách, muka smrti sa ich nedotkne.

Nemúdri sa nazdávali, že sú mŕtvi; za nešťastie pokladali ich smrť a ich odchod od nás za záhubu. Ale oni sú v pokoji. A hoci v očiach ľudí pretrpeli muky, ich nádej je plná nesmrteľnosti.

Po krátkom utrpení prijmú veľké dobrodenie, lebo ich Boh skúšal a zistil, že sú ho hodni. Vyskúšal ich ako zlato v peci a prijal ich ako celopalnú žertvu.

V deň ich súdu zažiaria, prebehnú sťa iskry cez trstinu, súdiť budú ľudstvo, nad národmi budú panovať a Pán bude nad nimi kraľovať naveky.

Tí, čo v neho dúfajú, poznajú pravdu a verní zotrvajú v láske pri ňom, lebo pre svätých je pripravená milosť a zľutovanie a pre jeho vyvolených odmena.

Kniha žalmov   −   Ž 34, 2-3. 16-17. 18-19

R.: Velebiť budem Pána v každom čase.
Pána chcem velebiť v každom čase, *
moje ústa budú ho vždy chváliť.
V Pánovi sa bude chváliť moja duša; *
nechže to počujú pokorní a nech sa tešia. R.
Pánove oči hľadia na spravodlivých *
a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch.
Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo, *
a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme. R.
Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal *
a vyslobodil ich zo všetkých tiesní.
Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, *
a zachraňuje zlomených na duchu. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 17, 7-10

Aleluja, aleluja, aleluja. Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo, hovorí Pán; a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu.
Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť

Pán povedal: „Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘?

Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?

Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“