« »

32. nedeľa v Cezročnom období

R.: Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane.
alebo kratšie Aleluja, aleluja, aleluja. Ježiš Kristus je prvorodený z mŕtvych; jemu sláva a vláda na veky vekov.

Druhá kniha Machabejcov   −   2 Mach 7, 1-2. 9-14

Hotoví sme radšej zomrieť ako prestúpiť zákony otcov

Zatkli sedem bratov aj ich matku. Kráľ ich dal trýzniť korbáčmi a remeňmi, a tak ich chcel donútiť jesť zakázané bravčové mäso.

Tu jeden z nich vstal a ako prvý v mene ostatných povedal: „Čo chceš zistiť a čo sa chceš od nás dozvedieť? Hotoví sme radšej zomrieť ako prestúpiť zákony otcov.“

A druhý, keď už dodychoval, zvolal: „Ty zloduch, berieš nám tento časný život, ale kráľ sveta nás vzkriesi k večnému životu, lebo pre jeho zákony umierame.“

Po ňom týrali tretieho. Keď mu kázali vyplaziť jazyk, hneď to urobil. Potom smelo vystrel ruky a neohrozene povedal: „Z neba som ich dostal a kvôli Božím zákonom nimi pohŕdam, lebo dúfam, že ich od Boha znova dostanem.“ Sám kráľ a jeho družina žasli nad duchovnou silou mladíka, ktorý ukrutné muky nepokladal za nič.

Keď dokonal, rovnako mučili a týrali štvrtého, ktorý krátko pred smrťou povedal: „Ľahko je zomrieť pod ľudským násilím, keď môžeme s nádejou očakávať, že nás Boh znova vzkriesi; ale pre teba nebude vzkriesenie k životu.“

Kniha žalmov   −   Ž 17, 1. 5-6. 8+15

R.: Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane.
Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, *
všimni si moju prosbu pokornú.
Nakloň sluch k mojej modlitbe, *
čo plynie z perí úprimných. R.
Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, *
aby moje nohy nezakolísali.
K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. *
Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová. R.
Chráň ma ako zrenicu oka, *
skry ma v tôni svojich perutí.
Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár *
a až raz vstanem zo sna,
nasýtim sa pohľadom na teba. R.

Druhý list Solúnčanom   −   2 Sol 2, 16 – 3, 5

Pán nech vás upevní v každom dobrom diele a slove

Bratia, sám náš Pán Ježiš Kristus a Boh, náš Otec, ktorý nás miluje a vo svojej milosti nám dal večnú útechu a dobrú nádej, nech poteší vaše srdcia a upevní vás v každom dobrom diele a slove.

Napokon, bratia, modlite sa za nás, aby sa Pánovo slovo šírilo a oslávilo tak, ako u vás, a aby sme boli oslobodení od zvrátených a zlých ľudí; lebo nie všetci veria. Ale Pán je verný; on vás bude posilňovať a chrániť pred Zlým. Dôverujeme vám v Pánovi, že robíte a budete robiť, čo prikazujeme. Nech Pán vedie vaše srdcia k Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 20, 27-38

Aleluja, aleluja, aleluja. Ježiš Kristus je prvorodený z mŕtvych; jemu sláva a vláda na veky vekov.
Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých

K Ježišovi prišli niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.

Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“

Ježiš im povedal: „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.

A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 20, 27. 34-38

Aleluja, aleluja, aleluja. Ježiš Kristus je prvorodený z mŕtvych; jemu sláva a vláda na veky vekov.

Ježiš povedal saducejom, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie: „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.

A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘.

A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“