« »

Streda 21. (24.) týždňa po Päťdesiatnici.
Svätí mučeníci Zénobios a jeho sestra Zénobia.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa; ak sa však k zajtrajšku berie 2. možnosť a slávi sa s bdením, tak aj = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa; ak sa však k zajtrajšku berie 2. možnosť a slávi sa s bdením, tak aj = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Parémie na večierni, ak sa berie 2. možnosť: ; ; = všetky tri hieromučeníkovi Teodorovi.

269. začalo (1 Sol 4, 1 – 12)

Bratia, prosíme vás a napomíname v Pánu Ježišovi, aby ste čoraz viac rástli v tom, čo ste od nás prijali: ako máte žiť a páčiť sa Bohu, ako aj žijete. Veď viete, aké príkazy sme vám dali z moci Pána Ježiša. Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie: aby ste sa zdržiavali smilstva a aby každý z vás vedel mať svoju nádobu vo svätosti a v úcte, nie v žiadostivej vášni ako pohania, ktorí nepoznajú Boha, aby nik v tejto veci nevybočil z medzí a nepodvádzal svojho brata, lebo Pán sa za to všetko pomstí, ako sme vám už povedali a dosvedčili. Veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie. A kto týmto pohŕda, nepohŕda človekom, ale Bohom, ktorý vám dáva aj svojho Svätého Ducha. O bratskej láske vám netreba písať, veď vás sám Boh poučil, aby ste sa milovali navzájom. A vy to aj robíte všetkým bratom po celom Macedónsku. Len vás, bratia, prosíme, aby ste v tom čoraz viac rástli a usilovali sa žiť pokojne, plniť si povinnosti a pracovať vlastnými rukami, ako sme vám prikázali; aby ste sa počestne správali voči tým, čo sú mimo, a aby ste v ničom nemali núdzu.

271. začalo (1 Sol 5, 1 – 8)

Bratia, o časoch a chvíľach vám netreba písať, lebo sami veľmi dobre viete, že Pánov deň príde ako zlodej v noci. Keď budú hovoriť: „Je pokoj a istota,“ vtedy znenazdania príde na nich záhuba ako bolesti na rodičku a neuniknú. Ale vy bratia, nie ste vo tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. Veď vy všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme. Nespime teda ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi! Tí, čo spia, spia v noci a opilci sa v noci opíjajú. My však, čo patríme dňu, buďme triezvi a oblečme si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spásu.

Lk 61. začalo (11, 42 – 46)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať! Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvé stolce v  synagógach a pozdravy na uliciach! Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia!” Vtedy mu povedal ktorýsi zákonník: „Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš.” On mu povedal: „Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete.”

Lk 62. začalo (11,47 – 12,1)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Beda vám, zákonníci a farizeji, lebo staviate pomníky prorokom, ktorých zabili vaši otcovia! Tým dosvedčujete a schvaľujete činy svojich otcov, lebo oni ich zabíjali a vy im staviate pomníky. Preto aj Božia múdrosť povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov a oni niektorých z nich zabijú, iných budú prenasledovať, aby sa toto pokolenie zodpovedalo za krv všetkých prorokov vyliatu od stvorenia sveta, počnúc krvou Ábela až po krv Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám: Toto pokolenie sa bude zodpovedať. Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili.” Keď im to hovoril, začali naňho zákonníci a farizeji prudko dorážať a dotieravo sa ho na všeličo vypytovali. Strojili mu úklady, aby niečo podchytili z jeho úst a mohli ho obžalovať. Medzitým ho obstúpili také zástupy, že skoro jeden po druhom šliapali. On začal hovoriť najprv svojim učeníkom: „Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva.”

Jób 2, 1-10

V ktorýsi deň zasa prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan a postavil sa pred Pána. A Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal Pánovi: „Chodil som krížom-krážom po zemi.“ Pán povedal satanovi: „A všimol si si môjho služobníka Jóba, že mu niet rovného na zemi? Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého. Podnes si zachoval svoju dokonalosť, a ty si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny trápil!“ Satan odpovedal Pánovi: „Kožu za kožu! Všetko, čo človek má, dá za svoj život! Ale vztiahni ruku a zasiahni jeho kosti a telo, či ti nebude kliať do očí!“ Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v tvojich rukách, len jeho život ušetri!“ Satan sa vzdialil spred Pánovej tváre a ranil Jóba ukrutným vredom od päty nôh až po temeno hlavy. Takže Jób si vzal črepinu, aby sa mal čím oškrabovať, a utiahol sa na smetisko. Jeho žena mu povedala: „Ešte sa držíš svojej dokonalosti?! Prekľaj Pána a zhyň!“ On jej však povedal: „Hovoríš, ako len hlúpe ženy hovoria. Azda máme len dobré brať od Pána, a zlé prijať by sme nemali?“ V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami.

Múd 5, 1-13

Vtedy spravodlivý bude stáť s veľkou odvahou pred tvárou tých, čo ho sužovali a neuznávali jeho námahy. Tí, ktorí to uvidia, budú zmätení veľkým strachom, a zmeravejú z neočakávanej záchrany. S ľútosťou si budú vravieť a v tiesni ducha budú vzdychať: „To je ten, z ktorého sme si kedysi robili posmech a znevažujúce príslovia. My hlupáci, jeho život sme považovali za šialenstvo a jeho koniec za potupný. A hľa, pripočítali ho medzi Božích synov a jeho údel je medzi svätými! Teda my sme zablúdili z cesty pravdy, nám nesvietilo svetlo spravodlivosti a nám nežiarilo Slnko. Naplnili sme sa chodníkmi neprávosti a záhuby, kráčali sme neprechodnou púšťou a nepoznali sme Pánove cesty. Čo nám pomohla namyslenosť? Čo nám osožilo imanie s vystatovaním? Toto pominulo všetko ako tieň, tak ako letmá zvesť. Ako loď, čo brázdi rozvlnené more, keď prešla, stopy po nej nenájdeš, ani znaku na vlnách po jej kormidle, alebo ako keď vtáča vzduchom preletí, nemožno nájsť nijaký znak, kade letelo: iba šumom krídel udiera ľahký vzduch a rozráža ho silou pískania, máva krídlami a razí si cestu pred sebou, ale potom niet znaku po jeho prelete; alebo ako keď sa šíp vystrelí do cieľa, preťatý vzduch sa hneď zleje dovedna, takže jeho dráhu nepoznať; tak sme aj my – narodení – zomreli; nemohli sme ani náznak čnosti ukázať, lež vo svojej zlobe boli sme schvátení.“

Sir 2, 6-13

Dôveruj v Boha a on ťa vyslobodí, urob priamou svoju cestu a dúfaj v neho! Zachovaj si bázeň pred ním a vydrž v nej do staroby! Ktorí sa bojíte Pána, čakajte až sa zmiluje, neodkloňte sa od neho, aby ste neklesli. Ktorí sa bojíte, majte k nemu dôveru, a vaša odmena vás neminie. Ktorí sa bojíte Pána, dúfajte v neho, a na vaše oblaženie príde jeho zľutovanie. Ktorí sa bojíte Pána, milujte ho, a vaše srdcia sa dožijú jasnosti. Synovia, pozrite na dávne pokolenia a vedzte, že nikoho nestihlo zahanbenie, kto dúfal v Pána. Ktože bol opustený, ak vytrval pri jeho prikázaniach? Kýmže opovrhol, ak ho niekto vzýval? Lebo Boh je dobrotivý a milosrdný a odpúšťa viny, keď nastane súženie, ochráni všetkých, ktorí ho úprimne hľadajú.