« »

27. nedeľa v Cezročnom období

R.: Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.
Aleluja, aleluja, aleluja. Pánovo slovo trvá naveky. A to je slovo, ktoré sa nám zvestovalo.

Kniha proroka Habakuka   −   Hab 1, 2-3; 2, 2-4

Spravodlivý bude žiť zo svojej viery

Pane, dokedy budem volať – a nevypočuješ? Kričať k tebe: „Násilie!“ – a nezachrániš? Prečo mi dávaš hľadieť na bezprávie a pozeráš sa na trápenie? Pustošenie a násilie je predo mnou, vzniká napätie, vybuchuje zvada.

A Pán mi povedal: „Napíš videnie, vry ho do tabúľ, aby sa to ľahko čítalo. Lebo videnie ešte čaká na svoj čas, ale sa náhli k splneniu, nesklame. Ak sa aj oddiali, čakaj naň, lebo určite príde a nebude meškať! Zvädne ten, kto nemá dušu priamu, ale spravodlivý bude žiť zo svojej viery.“

Kniha žalmov   −   Ž 95, 1-2. 6-7. 8-9

R.: Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.
Poďte, plesajme v Pánovi, *
oslavujme Boha, našu spásu.
Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár *
a oslavujme ho žalmami. R.
Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, *
kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.
Lebo on je náš Boh †
a my sme ľud jeho pastviny *
a ovce, ktoré vedie svojou rukou. R.
Čujte dnes jeho hlas: *
„Nezatvrdzujte svoje srdcia
ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti, †
kde ma pokúšali vaši otcovia; *
skúšali ma, hoci moje skutky videli.“ R.

Druhý list Timotejovi   −   2 Tim 1, 6-8. 13-14

Nehanbi sa za svedectvo o našom Pánovi

Milovaný, pripomínam ti, aby si roznecoval Boží dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk. Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy. Preto sa nehanbi za svedectvo o našom Pánovi ani za mňa, jeho väzňa, ale trp spolu so mnou za evanjelium, posilňovaný mocou Boha.

Maj za vzor zdravých slov to, čo si počul odo mňa, vo viere a v láske, ktoré sú v Kristovi Ježišovi. Zverený poklad chráň mocou Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 17, 5-10

Aleluja, aleluja, aleluja. Pánovo slovo trvá naveky. A to je slovo, ktoré sa nám zvestovalo.
Keby ste mali vieru

Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“

Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás. Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘?

Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?

Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“