« »

Náš prepodobný otec a vyznávač Charitón.
Sobota 16. (19.) týždňa po Päťdesiatnici.
/Svätý Václav, český knieža./
/Zbor prepodobných pečerských otcov, ktorí odpočívajú v blízkych jaskyniach prepodobného Antona./


Evanjelium na utierni: = svätému Charitónovi.

Apoštol na liturgii: = svätému Charitónovi, a  = radové čítanie.

Evanjelium na liturgii: = svätému Charitónovi, = radové čítanie.

Mt 10. začalo (4,25 – 5,12a)

V tom čase išli za Ježišom veľké zástupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a Zajordánska. Keď videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď si sadol, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:

„Blažení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blažení plačúci, lebo oni budú potešení.

Blažení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

Blažení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.

Blažení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.

Blažení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

Blažení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.

Blažení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blažení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“

176. začalo (2 Kor 4, 6 – 15)

Bratia, Boh, ktorý povedal, aby z temnôt zažiarilo svetlo, zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista. No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. V nás teda účinkuje smrť, vo vás život. Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, preto som hovoril,“ aj my veríme, a preto hovoríme. Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu.

164. začalo (1 Kor 15,58b – 16,3)

Bratia, buďte pevní, neochvejní, čoraz horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je daromná v Pánovi. Čo sa týka zbierok pre svätých, urobte aj vy tak, ako som nariadil galatským cirkvám. Nech si každý z vás v prvý deň týždňa u seba odloží, čo môže, aby sa nerobili zbierky, keď prídem. Keď budem u vás, pošlem tých, ktorých uznáte za hodných, s listami do Jeruzalema zaniesť váš milodar.

Lk 24. začalo (6, 17 – 23a)

V tom čase Ježiš zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých. On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril:

„Blažení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.

Blažení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení.

Blažení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.

Blažení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi!“

Lk 19. začalo (5, 17 – 26)

V tom čase Ježiš učil a sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať. Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.” Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?” Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,’ alebo povedať: ‚Vstaň a choď’? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy” – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!” A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov. Všetkých sa zmocnil úžas, velebili Boha a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.”