« »

Svätých Kornélia, pápeža, a Cypriána, biskupa, mučeníkov
(spomienka)

R.: Nech je velebený Pán, že vyslyšal moju prosbu.
Aleluja, aleluja, aleluja. Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.

Prvý list Timotejovi   −   1 Tim 2, 1-8

Nech sa konajú k Bohu modlitby za všetkých ľudí; on chce, aby boli všetci ľudia spasení

Milovaný, predovšetkým žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote. Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu.

Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase. A ja som ustanovený za jeho hlásateľa a apoštola – hovorím pravdu, neklamem –, za učiteľa pohanov vo viere a pravde.

Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok.

Kniha žalmov   −   Ž 28, 2. 7. 8-9

R.: Nech je velebený Pán, že vyslyšal moju prosbu.
Čuj moju úpenlivú prosbu, keď volám k tebe *
a spínam ruky k tvojmu svätému chrámu. R.
Pán je moja pomoc a môj ochranca. *
V neho dúfalo moje srdce a prišla mi pomoc;
zaplesalo moje srdce *
a za to mu spevom ďakujem. R.
Pán je sila svojho ľudu *
a útočište spásy pre svojho pomazaného.
Spas svoj ľud a požehnaj svojich dedičov *
a spravuj ich a dvíhaj ich až naveky. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 7, 1-10

Aleluja, aleluja, aleluja. Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.
Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!

Keď Ježiš skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil.

Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil, lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil.“

Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie! Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ‚Choď!‘ – ide; inému: ‚Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ‚Urob toto!‘ – on to urobí.“

Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“

A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého.