« »

NEDEĽA PRED POVÝŠENÍM.
NEDEĽA 13. TÝŽDŇA PO PÄŤDESIATNICI.
NARODENIE NAŠEJ PRESVÄTEJ VLÁDKYNE, BOHORODIČKY MÁRIE, VŽDY PANNY – odporúčaný sviatok.

4. hlas.


Evanjelium na utierni: = Narodeniu Bohorodičky.

Apoštol na liturgii: = z nedele pred Povýšením, a  = radové čítanie, a  = Narodeniu Bohorodičky.

Evanjelium na liturgii: = z nedele pred Povýšením, a  = radové čítanie, a  = Narodeniu Bohorodičky.

Lk 4. začalo (1, 39-49. 56)

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Svätý Duch. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blažená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.” Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobníčky. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.” Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

215. začalo (Gal 6, 11 – 18)

Bratia, pozrite, akými veľkými písmenami som vám napísal vlastnou rukou. Všetci, čo sa chcú páčiť podľa tela, nútia vás, aby ste sa dali obrezať, len aby ich neprenasledovali pre Kristov kríž. Veď ani tí, čo sa dávajú obrezať, nezachovávajú zákon, ale chcú, aby ste sa vy dali obrezať, aby sa mohli chváliť vaším telom. Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet. Lebo ani obriezka nie je nič, ani neobriezka, ale nové stvorenie. A nad všetkými, čo sa budú riadiť týmto pravidlom, pokoj a milosrdenstvo, aj nad Božím Izraelom. A odteraz nech ma už nik neobťažuje, lebo ja nosím na svojom tele znaky Pána Ježiša. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom, bratia. Amen.

166. začalo (1 Kor 16, 13 – 24)

Bratia, bdejte, buďte pevní vo viere, vzmužte sa, buďte statoční! Nech sa všetko medzi vami deje v láske. Len vás, bratia, prosím: Poznáte Stefanov dom, že sú prvotinou Achájska a dali sa do služby svätým, aby ste sa aj vy podriaďovali takýmto a každému, kto spolupracuje a namáha sa. Teším sa prítomnosti Stefana, Fortunáta a Achaika, lebo oni doplnili to, čo ste vy nestačili urobiť, osviežili môjho i vášho ducha. Nuž vážte si takýchto. Pozdravujú vás ázijské cirkvi. Veľmi vás pozdravujú v Pánovi Akvila a Priscilla s cirkvou v ich dome. Pozdravujú vás všetci bratia. Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav. Kto nemá rád Pána, nech je prekliaty! Maran athá! Milosť Pána Ježiša nech je s vami. Moja láska nech je s vami všetkými v Kristovi Ježišovi. Amen.

240. začalo (Flp 2, 5 – 11)

Bratia, zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci je Božou podobou a nemyslel si, že rovnosť s Bohom vlastní neprávom, umenšil seba samého, keď prijal podobu sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho i Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi aj v podsvetí a aby každý jazyk vyznával, že Ježiš Kristus je Pán, na slávu Boha Otca.

Jn 9. začalo (3, 13 – 17)

Pán povedal: „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka, ktorý je v nebi. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život.” Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal svojho Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.

Mt 87. začalo (21, 33 – 42)

Pán povedal toto podobenstvo: „Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.’ Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!’ Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?” Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.” Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písmach: ‚Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. Urobil to Pán; je to vec v našich očiach obdivuhodná’?“

Lk 54. začalo (10, 38-42; 11, 27-28)

V tom čase Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!” Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.” Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blažený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.” Ale on povedal: „Skôr sú blažení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.”