« »

Piatok 13. týždňa po Päťdesiatnici.
Spomienka na zázrak, ktorý vykonal veľvojvodca Michal v Kolosách, čiže v Chónach.
(Svätý mučeník Eudoxios a spoločníci.)
/Náš prepodobný otec Archippos./


Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Michalovi.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Michalovi.

192. začalo (2 Kor 11, 5 – 21a)

Bratia, ja si myslím, že som neurobil o nič menej ako veľkí apoštoli, lebo ak som aj vo vyjadrovaní neobratný, v poznaní nie; veď sme vám to vo všetkom a všetkým ukázali. Alebo som sa hádam dopustil hriechu, keď som sa ponížil, aby ste vy boli povýšení tým, že som vám zadarmo hlásal Božie evanjelium? Iné cirkvi som olupoval, prijímal som od nich podporu, aby som mohol vám slúžiť. Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nikomu som nebol na ťarchu, lebo čo mi chýbalo, doplnili bratia, ktorí prišli z Macedónska. Chránil som sa a budem sa chrániť, aby som vám v ničom nebol na ťarchu. Ako je vo mne Kristova pravda, túto chválu mi nik neprekazí v krajoch Achájska. Prečo? Pretože vás nemilujem? To vie Boh. Ale čo robím, budem robiť aj ďalej, aby som odňal príležitosť tým, čo hľadajú príležitosť ukázať sa, že sú takí ako my, v čom sa vychvaľujú. Sú to falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi. A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla. Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky. Znova hovorím: Nech si nik nemyslí, že som nerozumný. A ak, prijmite ma ako nerozumného, aby som sa mohol aj ja trochu pochváliť. Čo hovorím, nehovorím podľa Pána, ale ako nerozumný, čo sa týka tejto chvály. Keďže sa mnohí chvália podľa tela, pochválim sa aj ja. Veď ochotne znášate nerozumných, lebo sami ste rozumní. Strpíte, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyjedá, keď vás niekto zdiera, keď sa niekto nad vami vyvyšuje, keď vás niekto bije po tvári. Na svoju hanbu hovorím, akoby sme my boli slabí.

305. začalo (Hebr 2, 2 – 10)

Bratia, ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli, a Boh ju dosvedčoval znameniami, zázrakmi a rozličnými prejavmi moci a udeľovaním Svätého Ducha podľa svojej vôle. Veď nie anjelom podriadil budúci svet, o ktorom hovoríme. Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste: „Čože je človek, že naň pamätáš, alebo syn človeka, že ho navštevuješ? Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a všetko si mu podrobil pod nohy.“ Keď mu teda všetko podrobil, nenechal nič, čo by mu nebolo podrobené. Teraz ešte nevidíme, že mu je všetko podrobené, ale vidíme, že ten, ktorý bol učinený o niečo menší od anjelov, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých. Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením.

Mk 15. začalo (4, 1 – 9)

V tom čase Ježiš začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: „Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.” A povedal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!”

Lk 51. začalo (10, 16 – 21)

Pán povedal svojim učeníkom: „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.” Sedemdesiati sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!” On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.” V tej hodine zaplesal vo Svätom Duchu a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.”