« »

Štvrtok 13. týždňa po Päťdesiatnici.
Svätý prorok Zachariáš, otec úctyhodného Jána Predchodcu.


Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Zachariášovi.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Zachariášovi.

190. začalo (2 Kor 10, 7b – 18)

Bratia, ak si je niekto istý, že je Kristov, nech si uvedomí aj to, že ako je on Kristov, sme aj my. Veď ak sa aj trochu viac pochválim mocou, ktorú nám dal Pán na vaše budovanie, a nie na rúcanie, nebudem sa hanbiť, aby sa nezdalo, že vás chcem strašiť listami; lebo hovoria: „Jeho listy sú prísne a silné, ale osobná prítomnosť slabá a reč úbohá.“ Taký nech si uvedomí, že akí sme slovom v listoch, keď sme vzdialení, takí budeme aj v skutkoch, keď prídeme. Neodvažujeme sa zaraďovať alebo prirovnávať sa k tým, čo odporúčajú samých seba. Sú nerozumní, keď sa merajú sami podľa seba a porovnávajú sa sami so sebou. My sa však nebudeme chváliť nad mieru, ale podľa miery pôsobiska, ktoré nám pridelil Boh, miery prísť až k vám. Lebo sa nevystatujeme, ako keby sme sa k vám neboli dostali, veď sme prišli až k vám s Kristovým evanjeliom. Ani sa nadmieru nechválime cudzou prácou. Máme však nádej, že ako bude rásť vaša viera, získame u vás veľkú vážnosť na našom pôsobisku a budeme môcť zvestovať evanjelium aj mimo vášho územia a nemusíme sa chváliť hotovou prácou na cudzom pôsobisku. Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi, lebo nie ten je osvedčený, kto sa sám odporúča, ale ten, koho odporúča Pán.

314. začalo (Hebr 6, 13 – 20)

Bratia, keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého slovami: „Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím.“ A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie. Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého ich sporu. A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej. Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.

Mk 14. začalo (3, 28 – 35)

Pán povedal: Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Svätému Duchu, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je podrobený večnému súdu.” Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom.” Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.” On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?” Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka.”

Mt 96. začalo (23, 29 – 39)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky a hovoríte: ‚Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov.’ A tak si sami svedčíte, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov. Vy už dovŕšte mieru svojich otcov! Hadi, hadie plemeno, ako uniknete rozsudku pekla? Preto, hľa, ja k vám posielam prorokov, učiteľov múdrosti a zákonníkov. Vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, iných budete bičovať vo svojich synagógach a prenasledovať z mesta do mesta, aby na vás padla všetka spravodlivá krv, vyliata na zemi, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, Barachiášovho syna, ktorého ste zabili medzi chrámom a oltárom. Veru, hovorím vám: To všetko padne na toto pokolenie. Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste! Hľa, váš dom vám ostáva pustý. Lebo vám hovorím: Odteraz ma neuvidíte, až kým nebudete hovoriť: ‚Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.’”