« »

Utorok 13. týždňa po Päťdesiatnici.
Svätý hieromučeník Antim, nikomédijský biskup.
Náš prepodobný otec Teoktist, spoluaskéta Eutymia Veľkého.


Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Antimovi.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Antimovi.

187. začalo (2 Kor 8,16 – 9,5)

Bratia, vďaka Bohu, ktorý vložil do Títovho srdca takú istú starosť o vás. Lebo nielenže výzvu prijal, ale vo svojej veľkej horlivosti sám od seba odišiel vám. Poslali sme s ním aj brata, ktorý si evanjeliom získal chválu vo všetkých cirkvách. A nielen to, ale cirkvi ho poverili, aby nás sprevádzal v tejto milosti, ktorú konáme na Pánovu slávu a na prejavenie našej ochoty; pričom sa chránime, aby nám nik nemohol nič vyčítať pri týchto veľkých daroch, ktoré opatrujeme. Veď sa usilujeme robiť dobre nielen pred Bohom, ale aj pred ľuďmi. Poslali sme s nimi aj nášho brata, o ktorom sme sa veľa ráz presvedčili, že je horlivý v mnohých veciach – a teraz bude ešte horlivejší, lebo vám veľmi dôveruje. Pokiaľ ide o Títa, on je môj spoločník a spolupracovník u vás. A naši bratia sú apoštolmi cirkví, Kristovou slávou. A tak im prejavte svoju lásku a pred cirkvami im ukážte, prečo sa vami chválime. O službe svätým vám vlastne zbytočne píšem. Veď poznám vašu ochotu, pre ktorú sa vami chválim pred Macedónčanmi, že Achájsko je už od minulého roku pripravené a vaša horlivosť povzbudila mnohých. Poslal som však bratov, aby nebolo len prázdnou rečou, keď sa v tomto vami chválime; aby ste boli pripravení, ako som povedal, aby sme sa v tejto veci nezahanbili my, nechcem povedať vy, až prídu so mnou Macedónčania a nájdu vás nepripravených. Preto som pokladal za potrebné poprosiť bratov, aby šli napred k vám a pripravili váš vopred sľúbený dar a aby takto pripravený bol prejavom štedrosti, a nie lakomstva.

334. začalo (Hebr 13, 7 – 16)

Bratia, pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru. Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky! Nedajte sa zviesť všelijakými a cudzími náukami, lebo dobre je posilňovať srdce milosťou, a nie pokrmami, ktoré neosožili tým, čo z nich žili. Máme oltár, z ktorého nemajú právo jesť tí, čo slúžia stánku. Veď telá tých zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do Svätyne za hriech, sa spaľujú mimo tábora. Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud svojou krvou, trpel za bránou. Vyjdime teda k nemu von z tábora a znášajme jeho pohanenie. Lebo tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré chvália jeho meno. Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnosť, lebo v takých obetách má Boh záľubu.

Mk 12. začalo (3, 13 – 19)

V tom čase Ježiš vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať a dal im moc uzdravovať chorých a vyháňať zlých duchov: Šimona, ktorému dal meno Peter, Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo znamená Synovia hromu, ďalej Andreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského a Judáša Iškariotského, ktorý ho aj zradil.

Jn 36. začalo (10, 9 – 16)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.