« »

Pondelok 22. týždňa v Cezročnom období

R.: Pán príde súdiť všetky národy.
Aleluja, aleluja, aleluja. Duch Pána je nado mnou; poslal ma hlásať evanjelium chudobným.

Prvý list Solúnčanom   −   1 Sol 4, 13-17

Boh tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním

Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej.

Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním.

Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom.

Kniha žalmov   −   Ž 96, 1+3. 4-5. 11-12a. 12b-13

R.: Pán príde súdiť všetky národy.
Spievajte Pánovi pieseň novú; *
spievaj Pánovi, celá zem!
Zvestujte jeho slávu pohanom *
a jeho zázraky všetkým národom. R.
Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden, *
viac ako všetkých bohov treba sa ho báť.
Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov, *
ale Pán stvoril nebesia. R.
Tešte sa, nebesia, plesaj, zem; †
nech more zahučí a čo ho napĺňa, *
nech plesá pole a všetko, čo je na ňom. R.
I zajasajú všetky stromy lesa †
pred tvárou Pána, že prichádza, *
že prichádza súdiť zem.
Spravodlivo bude súdiť zemekruh *
a národy podľa svojej pravdy. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 4, 16-30

Aleluja, aleluja, aleluja. Duch Pána je nado mnou; poslal ma hlásať evanjelium chudobným.
Poslal ma hlásať evanjelium chudobným. Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti

Ježiš prišiel do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“

Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho.

A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“

Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“

On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“

A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti.

Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone.

A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“

Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.