« »

Panny Márie Kráľovnej
(spomienka)

R.: Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.
Aleluja, aleluja, aleluja. Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov hlas.

Kniha Sudcov   −   Sdc 11, 29-39a

Obetujem Pánovi toho, kto prvý vyjde z domu

Pánov duch zostúpil na Jefteho a on prešiel cez Galaád a Manassesa, prišiel do galaádskej Masfy a odtiaľ k Amončanom.

A urobil Pánovi takýto sľub: „Ak vydáš Amončanov do mojich rúk, potom obetujem Pánovi ako zápalnú obetu toho, kto mi prvý vyjde v ústrety z dverí môjho domu, keď sa budem v pokoji vracať od Amončanov.“

Jefte vytiahol proti Amončanom, bojoval s nimi a Pán ich vydal do jeho rúk. Bil ich od Aroera až ako sa ide do Monita – dvadsať miest – a až po Abelcharmim; bola to veľká porážka. Takto synovia Izraela pokorili Amončanov.

A keď sa Jefte vracal domov do Masfy, vyšla mu v ústrety s bubienkami a tancom jediná dcéra; iné deti ani nemal.

Keď ju zbadal, roztrhol si šaty a zvolal: „Ach, dcéra moja, ty si ma zničila! Práve ty ma musíš priviesť do nešťastia. Ja som dal slovo Pánovi a porušiť ho nemôžem.“

Ona mu odpovedala: „Otče môj, keď si dal Pánovi slovo, splň, čo si sľúbil, lebo Pán ti doprial pomstu a víťazstvo nad tvojimi nepriateľmi Amončanmi.“ Potom poprosila otca: „Len jedno mi, prosím, dovoľ: nechaj mi ešte dva mesiace; pôjdem na hory a oplačem so svojimi priateľkami svoje panenstvo.“

On jej odvetil: „Choď!“ A prepustil ju na dva mesiace.

Potom so svojimi priateľkami odišla a na horách oplakávala svoje panenstvo.

O dva mesiace sa vrátila k svojmu otcovi a on splnil svoj sľub.

Kniha žalmov   −   Ž 40, 5. 7-8a. 8b-9. 10

R.: Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.
Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru *
a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať. R.
Obety a dary si nepraješ, *
lež uši si mi otvoril.
Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, *
preto som povedal: „Hľa, prichádzam. R.
Vo zvitku knihy je napísané o mne, *
že mám plniť tvoju vôľu.
A to chcem, Bože môj, *
hlboko v srdci mám tvoj zákon.“ R.
Ohlasujem tvoju spravodlivosť *
vo veľkom zhromaždení;
svojim perám hovoriť nebránim, *
Pane, ty to vieš. R.

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 22, 1-14

Aleluja, aleluja, aleluja. Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov hlas.
Zavolajte na svadbu všetkých, čo nájdete

Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.

Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.

Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.

Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.

Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel.

Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘

Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“